Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 190/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3

Spr 21/09 v súvislosti s vybavovaním jeho ďalšieho opakovaného podnetu z 23. marca

2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2009

doručená sťažnosť JUDr. M. K., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) pri vybavovaní ďalšieho opakovaného

podnetu z 23. marca 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 Spr 21/09.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„Sťažovateľ podal dňa 18. XI. 2008 podnet o skutočnosti nasvedčujúc, že boli

spáchané trestné činy.. domáham sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov,

pretože došlo k ich porušeniu... upozorňujem na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie

právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah štátneho orgánu.

Úrad špeciálnej prokuratúry dňa 25. XI. 2008 moje podanie odstúpil na vybavenie

na organizačný a kontrolný odbor GP SR.

Následne som nedostal relevantnú odpoveď na moje opakované a ďalšie opakované

podnety v ktorých som namietal okrem nevyšetrenia DN aj nesprávny postup zo strany GP

pri vybavovaní opakovaných podnetov v zmysle § 54 (2) zák. o prokuratúre (dôkaz str. -4-

opakovaného podnetu štvrtého).

Nedostal som pádnu odpoveď na konkrétne efektívne fakty ani v poslednej odpovedi

z GP SR XV/3 Spr 21/09-9 zo dňa 07. 04. 2009.

... Mne sťažovateľovi vznikla škoda trestným činom ublíženie na zdraví a nesprávnym

výkonom verejnej moci a to nesprávnou aplikáciou č. 141/1961 v inkriminovanom čase

platného § 43 – 49. GP SR opovrhuje mojimi podnetmi a opomína vyššie citované zákonné

povinnosti v § 31 – 36 o prokuratúre.

Opovrhovaním mojimi podnetmi orgánom verejnej moci – GP SR došlo k porušeniu

mojich základných práv a slobôd, ktoré sú vyššie uvedené a to vo vzájomnej príčinnej

súvislosti (smerovaniu jedného konania k druhému čo spôsobilo porušenie mojich práv

a majúci vnútorný zmysel) medzi nekonaním a porušením mojich práv.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. M. K. podľa SR a Dohovoru

o ochrane..., bolo konaním GP SR sp. zn. XV/3 Spr 21/09 porušené.

2. Ústavný súd SR prikazuje GP SR, ktorá v konaní XV/3 Spr 21/09 základné právo

porušila, aby obnovila stav pred jeho porušením.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Zo zistení ústavného súdu, ako aj z príloh sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa stal

14. novembra 2004 účastníkom dopravnej nehody, kde ako chodec vošiel do vozovky

a následne bol zachytený prednou časťou vozidla Mercedes ML, ktoré šoféroval Ing. M. H.

Pri dopravnej nehode došlo k závažným zraneniam sťažovateľa s dobou liečenia viac ako 6

mesiacov. Sťažovateľ bol podľa spisovej dokumentácie v čase nehody v opitom stave

s hladinou 3,06 ‰ alkoholu v krvi. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Michalovce, Okresného dopravného inšpektorátu Michalovce (ďalej len „okresný dopravný

inšpektorát“) sp. zn. ČVS: ORP-173/DI-MI-2004 z 19. novembra 2004 bolo začaté trestné

stíhanie vo veci za trestný čin ublíženia na zdraví podľa

v znení účinnom v čase spáchania skutku.

Uznesením Okresnej prokuratúry Michalovce (ďalej len „okresná prokuratúra“)

sp. zn. zo 4. júla 2005 bola predmetná trestná vec postúpená okresnému

dopravnému inšpektorátu, pretože výsledky prípravného konania ukázali, že nejde o trestný

čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol príslušný orgán prerokovať ako priestupok proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k, l) zákona Slovenskej

národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dokazovania

vykonaného v prípravnom konaní považovala okresná prokuratúra za preukázané, že

dopravnú nehodu a jej následok zavinil poškodený sťažovateľ, ktorý ako chodec v opitom

stave prechádzajúci vozovku z pravej strany na ľavú mimo prechodu pre chodcov vytvoril

pre vodiča motorového vozidla náhlu prekážku, čo bolo aj príčinou vzniku dopravnej

nehody z technického hľadiska. Vodič motorového vozidla nehode nemohol zabrániť.

Keďže spôsob prechádzania vozovky sťažovateľom bol nesprávny, sťažovateľ porušil

ustanovenie

o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to,

že dopravnú nehodu a jej následok zavinil sťažovateľ – poškodený, skutok, pre ktorý bolo

začaté trestné stíhanie vo veci, nie je trestným činom. V konaní sťažovateľa ide

o priestupok.

Proti uzneseniu okresnej prokuratúry podal sťažovateľ sťažnosť. Uznesením Krajskej

prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. KPt 1589/05 z 2. augusta

2005 bola sťažnosť sťažovateľa zamietnutá ako nedôvodná. Priestupkové konanie vedené

proti sťažovateľovi bolo zastavené, pretože 14. novembra 2006 uplynula dvojročná

prekluzívna lehota od spáchania priestupku, čím zanikla zodpovednosť za priestupok.

Podnetom z 18. novembra 2008 (teda po vyše 3 rokoch od rozhodnutia krajskej

prokuratúry) sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov

činných v trestnom konaní. Sťažovateľ v tomto podnete rozsiahlo polemizoval so závermi

okresnej prokuratúry, pretože bol toho názoru, že dopravnú nehodu, ktorej bol účastníkom,

v skutočnosti zavinil vodič motorového vozidla Mercedes ML Ing. M. H., a nie on.

Generálna prokuratúra prípisom sp. zn. XV/3 Spr 179/08 zo 16. januára 2009 odložila

podnet sťažovateľa ako nedôvodný. Generálna prokuratúra uviedla, že okrem znaleckého

posudku vypracovaného v prípravnom konaní znalcom Ing. I. G. bol na základe požiadavky

sťažovateľa v priestupkovom konaní požiadaný Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity v Žiline o odborné vyjadrenie k znaleckému posudku znalca Ing. I. G., pričom

z odborného vyjadrenia vyplýva, že v predmetnom znaleckom posudku sa nenachádzajú

nedostatky, ktoré by mali vplyv na vyhodnotenie technickej príčiny dopravnej nehody.

Odborné stanovisko teda potvrdilo správnosť rozhodnutia okresnej a krajskej prokuratúry.

Pokiaľ ide o znalecký posudok predložený sťažovateľom, ktorý na základe objednávky

sťažovateľa vypracoval 28. septembra 2008, teda s odstupom takmer 4 rokov od dopravnej

nehody, znalec Ing. M. T., a zo záverov ktorého vyplýva, že dopravnú nehodu zavinil vodič

motorového vozidla, a nie sťažovateľ, generálna prokuratúra uviedla, že „Sám znalec

v závere posudku konštatuje, že spôsobom, ktorý použil nie je možné zistiť skutočnú rýchlosť

jazdy vozidla a teda ani skutočný priebeh nehody. Nadväzne na to a to je moja logická

úvaha, potom ani nie je možné tvrdiť, že vodič išiel vyššou rýchlosťou a tým spôsobil

nehodu, ak toto svoje stanovisko v ďalšej časti posudku znalec vyvracia. Vzhľadom aj

k týmto skutočnostiam považujem znalecký posudok Ing. G. v porovnaní s posudkom Ing. T.

za právne relevantný, navyše potvrdený aj posudkom znalcami zo Žilinskej univerzity

v Žiline.“.

Opakovaným podnetom z 27. januára 2009 sa sťažovateľ domáhal preskúmania

postupu generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetu z 18. novembra 2008.

Generálna prokuratúra prípisom sp. zn. XV/3 Spr 21/09 z 9. februára 2009 odložila podnet

sťažovateľa ako nedôvodný, pretože postup pri vybavovaní podnetu sťažovateľa

z 18. novembra 2008 považovala za súladný so zákonom. Zároveň generálna prokuratúra

sťažovateľa upozornila, že jeho ďalšie podnety v tejto veci budú vybavované len vtedy, ak

budú obsahovať nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom z 21. februára 2009 sa sťažovateľ domáhal

preskúmania postupu generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetu z 27. januára

2009. Generálna prokuratúra prípisom sp. zn. XV/3 Spr 21/09 z 26. februára 2009 oznámila

sťažovateľovi, že jeho podnet len berie na vedomie, keďže neobsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom (v poradí štvrtým) z 23. marca 2009 sa sťažovateľ

domáhal preskúmania postupu orgánov činných v trestnom konaní vrátane postupu

generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetov, resp. ďalších opakovaných podnetov

vo veci jeho dopravnej nehody. Generálna prokuratúra prípisom sp. zn. XV/3 Spr 21/09 zo

7. apríla 2009 oznámila sťažovateľovi, že v postupe generálnej prokuratúry pri vybavovaní

jeho podnetov nezistila porušenie o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Uviedla tiež, že „Výsledky vyšetrovania danej

dopravnej nehody neumožnili vzniesť obvinenie z trestného činu ublíženia na zdraví

vodičovi motorového vozidla a postaviť ho pred súd.

... Prosím tieto okolnosti vziať na vedomie. Opätovne pritom poukazujem na ust. § 34

ods. 2 zákona o prokuratúre, ktorý hovorí, že ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví

nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.“.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1, 2 a 3 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví

nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci. Ak v tej istej veci, v ktorej už bol vybavený podnet iného podávateľa podnetu, podá

podnet ďalší podávateľ podnetu bez uvedenia nových skutočností, vec netreba prešetrovať;

podávateľ podnetu sa upovedomí o výsledku vybavenia pôvodného podnetu.

Sťažovateľ sťažnosťou napáda postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní

ďalšieho opakovaného podnetu z 23. marca 2009 sp. zn. XV/3 Spr 21/09 z dôvodu, že

„Následne som nedostal relevantnú odpoveď na moje opakované a ďalšie opakované

podnety v ktorých som namietal okrem nevyšetrenia DN aj nesprávny postup zo strany GP

pri vybavovaní opakovaných podnetov v zmysle § 54 (2) zák. o prokuratúre (dôkaz str. -4-

opakovaného podnetu štvrtého).

Nedostal som pádnu odpoveď na konkrétne efektívne fakty ani v poslednej odpovedi

z GP SR XV/3 Spr 21/09-9 zo dňa 07. 04. 2009.“.

V ďalšom opakovanom podnete z 23. marca 2009 samotný sťažovateľ uvádza, že

„Na základe uvedených skutočností dôvodne žiadam, aby ste ako Generálny prokurátor SR

dôkladne prebral tento opakovaný podnet štvrtý a jemu predchádzajúce, a hlavne podnet

z 18. XI. 2008 v celosti a korektne mi odpovedal na moje efektívne fakty o porušení zákona

zo strany OČTK a o prijatých opatreniach ktoré vykonáte ma informovali.“.

Ústavný súd na základe svojich zistení zo spisovej dokumentácie konštatoval, že

generálna prokuratúra v prípise sp. zn. XV/3 Spr 179/08 zo 16. januára 2009 podrobne

a presvedčivo reagovala na relevantné sťažovateľove námietky voči postupu orgánov

činných v trestnom konaní vo veci dopravnej nehody uvedené v jeho podnete

z 18. novembra 2008. Keďže sťažovateľ v ďalšom opakovanom podnete z 23. marca 2009

(a ani v jeho opakovanom podnete z 27. januára 2009, ani v ďalšom opakovanom podnete

z 21. februára 2009) neuviedol nové skutočnosti, bol postup generálnej prokuratúry pri

vybavovaní tohto jeho ďalšieho opakovaného podnetu premietnutý do prípisu sp. zn.

XV/3 Spr 21/09 zo 7. apríla 2009 v súlade so zákonom o prokuratúre, a preto podľa názoru

ústavného súdu nemohlo ním dôjsť k zásahu do sťažovateľom označeného základného

práva podľa ani práva podľa dohovoru.

Ústavný súd v súvislosti s uvedeným záverom považoval za potrebné poukázať aj na

svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej

osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby voči nej na

súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva sťažovateľa podľa

(napr. , , ). Sťažovateľ nemá zaručené

základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo vznesené obvinenie voči

označenej osobe, a toto právo nemožno odvodiť ani z niektorého z iných základných práv

alebo a slobôd. Sťažovateľovi zo základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 vyplýva iba právo, aby sa orgány činné v trestnom konaní jeho oznámením

o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, zákonným spôsobom

zaoberali ().

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľa rozhodol podľa o jej odmietnutí z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2009