Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 192/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. G., K., ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa a 2 a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 31. mája 2001, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 So

192/01 zo 6. decembra 2001 a oznámením verejného ochrancu práv sp. zn. z 5.

mája 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. G. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. mája 2009

doručené podanie J. G., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktoré ústavný súd podľa obsahu

posudzoval ako sťažnosť podľa (ďalej len

„ústava“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a 2

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3

S 110/99 z 31. mája 2001, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. zo 6. decembra 2001 a oznámením verejného ochrancu

práv sp. zn. 1895/2009 z 5. mája 2009.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ sa podnetom

z 20. apríla 2009 domáhal, aby verejný ochranca práv prešetril postup Sociálnej poisťovne

pri posudzovaní jeho invalidity, ktorý vyústil do rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie

Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa“), zo 4. januára 1999. Týmto rozhodnutím bol

sťažovateľovi invalidný dôchodok zmenený na čiastočný invalidný dôchodok. Proti tomuto

rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal sťažovateľ opravný prostriedok, o ktorom rozhodol

označeným rozsudkom krajský súd a následne po podaní odvolania označeným rozsudkom

najvyšší súd. Sťažovateľ namieta, že oznámením verejného ochrancu práv sp. zn.

1895/2009 z 5. mája 2009, ktorým bol jeho podnet odložený, došlo k porušeniu ním

označených základných práv podľa a 2 a práva podľa

dohovoru.

Vo vzťahu k označeným rozhodnutiam krajského súdu a najvyššieho súdu sťažovateľ

namieta, že postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, „krajský súd a najvyšší súd spôsobili

prieťahy v konaní a postupom súdov malo dôjsť aj k porušeniu mojich práv na zákonného

sudcu“.

Sťažnosť v predloženom znení neobsahuje návrh rozhodnutia (petit), ktorého sa

sťažovateľ domáha.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a 2 a práva podľa dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 31. mája 2001, rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. zo

6. decembra 2001 a oznámením verejného ochrancu práv sp. zn. 1895/2009 z 5. mája 2009.

1. K namietanému porušeniu označených práv oznámením verejného ochrancu

práv sp. zn. 1895/2009 z 5. mája 2009

Z priloženej dokumentácie vyplýva, že verejný ochranca označeným oznámením

odložil podnet sťažovateľa, ktorým sa domáhal prešetrenia postupu Sociálnej poisťovne pri

posudzovaní jeho invalidity s poukazom na to, že podnet sťažovateľa sa týka veci, o ktorej

rozhodol súd, pričom v ďalšom texte poukazuje na skutočnosť, že proti rozhodnutiu

Sociálnej poisťovne zo 4. januára 1999, ktorým bol zmenený jeho invalidný dôchodok na

čiastočný invalidný dôchodok, podal sťažovateľ opravný prostriedok, o ktorom rozhodol

označeným rozsudkom krajský súd a následne po podaní odvolania označeným rozsudkom

najvyšší súd. Verejný ochranca práv odôvodnil svoj záver o odložení podnetu s poukazom

na a o verejnom ochrancovi práv v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom ochrancovi práv“), pričom nad rámec

tohto záveru informoval sťažovateľa o tom, že na posudzovanie jeho invalidity sa nález

ústavného súdu sp. zn. nevzťahuje.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne

neopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , ).

Podľa § 3 ods. 2 zákona o verejnom ochrancovi práv sa pôsobnosť verejného

ochrancu práv okrem iného nevzťahuje na súdy s výnimkou orgánov riadenia a správy

súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu.

Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom ochrancovi práv verejný ochranca práv

podnet odloží, ak vec, ktorej sa podnet týka, prejednáva súd a nejde o prieťahy v konaní

alebo ak už súd vo veci rozhodol.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a priloženej dokumentácie konštatoval, že

verejný ochranca práv by svojím postupom pri vybavovaní podnetu sťažovateľa mohol

porušiť jeho základné právo na inú právnu ochranu podľa len vtedy, ak

by zásadným spôsobom porušil svoje povinnosti pri vybavovaní jeho podnetu vyplývajúce

mu zo zákona o verejnom ochrancovi práv. V danom prípade ale verejný ochranca práv

podľa názoru ústavného súdu pri vybavovaní podnetu sťažovateľa postupoval v súlade

s citovanými ustanoveniami zákona o verejnom ochrancovi práv, a preto k porušeniu

označeného základného práva sťažovateľa oznámením verejného ochrancu práv sp. zn.

1895/2009 z 5. mája 2009 o odložení jeho podnetu nemohlo dôjsť.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

Z citovaného vyplýva, že základné právo podľa a právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru sa na postup verejného ochrancu práv pri vybavovaní podnetov

fyzických osôb a právnických osôb nevzťahuje, a preto oznámením verejného ochrancu

práv sp. zn. 1895/2009 z 5. mája 2009, nemohlo dôjsť ani k porušeniu týchto práv

sťažovateľa.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie svojich práv oznámením verejného ochrancu

práv sp. zn. 1895/2009 z 5. mája 2009, podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 31. mája 2001 a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. zo

6. decembra 2001

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Ústavný súd na krajskom súde zistil, že označené rozhodnutia krajského súdu

a najvyššieho súdu nadobudli právoplatnosť 30. januára 2002, pričom sťažovateľ sťažnosť

doručil ústavnému súdu až 12. mája 2009. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa

bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Na základe uvedeného zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie svojich práv označenými

rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2009