Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 222/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť A. Š., S., a E. Š., B., zastúpených advokátom JUDr. D. P.,

B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48

ods. 1 a 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7 C

356/06 z 3. apríla 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Š. a E. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2009

doručená sťažnosť A. Š., S. (ďalej len „sťažovateľ“), a E. Š., B. (ďalej len „sťažovateľka“,

spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa

, a a 2 (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 3. apríla 2007.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného najmä uviedli, že: „(...) Okresný súd

Bratislava V v konaní o vypratanie bytu, sp. zn. , v ktorom sťažovatelia

vystupovali ako odporcovia proti navrhovateľovi Bytové družstvo P.(...) významným

spôsobom porušil ich právo na súdnu ochranu, ako aj zásadu rovnosti účastníkov, tým, že

v konaní nekonal s účastníkmi na základe viacerých procesných pochybení, čím im najmä

odoprel právo na súdnu ochranu, keďže im reálne neumožnil zúčastniť sa pojednávania,

uplatniť svoje dôkazy, námietky voči uplatnenému nároku, možnosť sa čo i len vyjadriť

k danému návrhu, čím porušil aj zásadu rovnosti strán v sporovom konaní.

Navrhovateľ - Bytové družstvo P.(...) sa v konaní vedenom Okresným súdom

Bratislava V, pod sp. zn. domáhal vypratania nehnuteľnosti - trojizbového

družstevného bytu č. 54, nachádzajúceho sa na 5. poschodí, B. a náhrady trov konania.

V predmetnom konaní postupoval súd s odporcami, ktorých identifikáciu vykonal

navrhovateľ. Tento však mal za to, že obaja odporcovia majú trvalé bydlisko na K. ul. č. 4,

B., kde sa predmetný byt nachádza. Trvalé bydlisko tu však má iba odporkyňa, odporca má

trvalé bydlisko v S., podľa označenia na tomto podaní. Okresný súd Bratislava V mal

označenie odporcov za správne a ďalej ho vôbec nepreveroval, v konaní pokračoval bez

preverovania, či tieto identifakčné údaje sú správne alebo nie.

Súd v konaní o vypratanie bytu ako predbežnú otázku bol povinný skúmať, či je

výpoveď nájmu bytu platná. Základným predpokladom v prípade spoločného nájmu bytu

manželmi je to, že takáto výpoveď musí byť doručená do vlastných rúk, resp. opakovaným

doručovaním náhradným doručením, doručená obom manželom. Obom manželom, teda

účastníkom konania o vypratanie bytu bola ako výpoveď nájmu bytu, tak aj všetky súdne

písomnosti zasielané podľa súdneho spisu iba na K. ul. 4, B., z čoho vyplýva, že jednému z

účastníkov, nemohla byť doručená žiadna z písomností ani náhradným spôsobom.

Sťažovatelia (odporcovia) však namietajú, že im neboli prostredníctvom pošty zanechávané

ani žiadne doručenky, na základe ktorých by si mohli prevziať písomnosti na pošte. Súd

riešil doručovanie písomností aj prostredníctvom polície, pričom táto pravdepodobne iba

formálne v doobedňajších navštívila predmetný byt a p o zvonení im nikto neotvoril, si

splnila svoju povinnosť a oznámila súdu, že odporcovia tu bývajú, ale v danom čase neboli

doma. Treba podotknúť, že obaja odporcovia sú zamestnaní, pričom A. Š. dlhodobo pracuje

v Rakúskej republike a v byte na K. ul. č. 4, B. sa zdržiava iba príležitostne, a to nie každý

víkend.

Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam si súd nepreveril riadne označenie

účastníkov (napríklad prostredníctvom Centrálneho registra obyvateľstva SR alebo Polície

SR) a pokračoval v konaní, predpokladal, že títo nemajú záujem sa pojednávaní

zúčastňovať, mal za to, že je daný postup podľa a konal v ich

neprítomnosti. Okresný súd Bratislava V dňa 3. 4. 2007 rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C

356/06, ktorým uložil odporcom povinnosť vypratať vyššie špecifikovaný 3-izbový byt do 3

dní od právoplatnosti rozsudku a uložil odporcom nahradiť trovy konania vo výške 3.000,-

Sk. Súd vyznačil na rozsudku právoplatnosť k 7. 5. 2007 a vykonateľnosť do trov 10. 5.

2007. Sťažovateľ – A. Š. sa iba náhodou dozvedel, že na súde má byť voči nemu vedené

súdne konanie, dostavil sa do informačnej kancelárie Okresného súdu Bratislava

V a prevzal si už právoplatný rozsudok, ktorý právoplatnosť nadobudnúť nemohol, keďže

jednému z účastníkov nemohol byť doručeným ani náhradným spôsobom. O prevzatí

rozsudku bol spísaný úradný záznam dňa 27. 11. 2007. (...)

Dňa 30. 11. 2007 si odporcovia prevzali upovedomenie o začatí exekúcie vedenej

súdnym exekútorom JUDr. P. M. z Liptovského Mikuláša - o vypratanie bytu a vymoženie

trov konania, sp. zn. EX2613/2007. Dňa 10. 12. 2007 boli proti exekúcii podané námietky

a žiadosť o odklad exekúcie. Okresný súd Bratislava V, sp. zn. uznesením zo

dňa 11. 2. 2008 rozhodol o odklade predmetnej exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o

obnove konania. Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola obnova konania zamietnutá,

bolo súdnym exekútorom opäť vydané upovedomenie o začatí exekúcie. Voči tejto exekúcii

podali sťažovatelia prostredníctvom advokátskej kancelárie JUDr. D. P. námietky

exekútorovi, o ktorých nebolo príslušným súdom doposiaľ rozhodnuté.

Dňa 10. 12. 2007 podali odporcovia prostredníctvom advokátskej kancelárie návrh

na obnovu pôvodného konania o vypratanie bytu (OS Bratislava V, sp. zn. ),

ktorý bol Okresným súdom Bratislava V vedený pod sp. zn. . Prvostupňový súd

návrh na obnovu konania zamietol, rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil uznesením

zo dňa 24. 4. 2008 aj Krajský súd Bratislava, sp. zn. .“.

Sťažovatelia tiež uviedli, že podnikali kroky na ochranu svojich práv aj na Krajskej

prokuratúre v Bratislave, ako aj na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, avšak ich

podnety a návrhy neboli akceptované.

Z obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že „Postupom súdu bolo sťažovateľom

znemožnené riadne sa zúčastňovať súdneho konania, uplatňovať dôkazy, vyjadrovať sa

k dôkazom protistrany, podať prípadné odvolanie alebo na iné úkony prichádzajúce do

úvahy v sporovom konaní. Okresný súd Bratislava V si nepreveroval dôvody, pre ktoré si

účastníci nepreberajú poštu, resp. prečo nevystupujú aktívne v konaní, pričom práve takýto

postup by zabránil ako procesnoprávnym, tak aj hmotnoprávnym pochybeniam Okresného

súdu Bratislava V. Bohužiaľ takýmto postupom boli podľa nášho názoru značným spôsobom

porušené ústavné práva účastníkov v súdnom konaní, najmä právo na súdnu ochranu

a práva vyplývajúce z rovnosti účastníkov v sporovom konaní. Právny štát, ktorým

Slovenská republika je, musí garantovať, aby k takýmto pochybeniam nedochádzalo, a to

najmä nie zo strany všeobecných súdov, ktoré sú určené na fundovaný výklad zákonov a ich

aplikáciu v praxi. Pochybením súdu tak môže dôjsť k spochybneniu garancie právneho štátu

a sme presvedčení, že sme využili všetky dostupné právne prostriedky, ktorými je možné

napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu, z dôvodu, že tieto neboli úspešné, podávame túto

ústavnú sťažnosť(...)“.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Zo strany Slovenskej republiky, zastúpenej Okresným súdom Bratislava V

došlo k porušeniu ústavných práv účastníkov konania uvedených v čl. 46 ods. 1, v čl. 47

ods. 3, v a ods. 2 , práva na súdnu ochranu

a rovnosti účastníkov, ako aj k porušeniu čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu

Bratislava V , sp. zn. zo dňa 3. 4. 2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd priznáva sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred

Ústavným súdom SR vo výške 289,74 Eur.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh prerokuje predbežne na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 3. apríla 2007 došlo k porušeniu ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 3 a a 2 a práva podľa ods. l dohovoru. Podľa zistenia

ústavného súdu uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 7. mája 2007.

1. Jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa

na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v ,

t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ).

Sťažovatelia uviedli, že okresný súd postupoval nesprávne pri doručovaní

napadnutého rozsudku, a vyslovili názor, že do podania sťažnosti na ústavnom súde im

napadnuté rozhodnutie vlastne ani nebolo platne doručené.

Z obsahu súvisiaceho súdneho spisu, ktorý si ústavný súd zapožičal, vyplýva, že

napadnutý rozsudok bol sťažovateľovi riadne doručený, pretože si ho osobne prevzal

27. novembra 2007.

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 20. apríla 2009, bola teda podaná v čase,

keď už sťažovateľovi dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde. Ústavný súd sa preto vo vzťahu k sťažovateľovi nemohol zaoberať opodstatnenosťou

námietok uvedených v sťažnosti, pretože v jeho prípade bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako

návrh podaný oneskorene.

2. Sťažovatelia tiež tvrdili, že sťažovateľke nebolo rozhodnutie okresného súdu

sp. zn. z 3. apríla 2007 účinne doručené, a teda nemohlo nadobudnúť ani

právoplatnosť. Ak okresný súd vyznačil právoplatnosť tohto rozhodnutia, postupoval

v rozpore so zákonom.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade

z dôvodov ďalej uvedených právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky

vyplývajúcim z a dohovoru má všeobecný súd, čím je zároveň vylúčená právomoc

ústavného súdu.

Na ochranu sťažovateľkou označených základných práv proti namietanému rozsudku

mala sťažovateľka, a stále ešte má, k dispozícii účinný prostriedok nápravy – odvolanie

podľa štvrtej časti prvej hlavy . Ak je sťažovateľka toho

názoru, že rozsudok okresného súdu nie je právoplatný, je jej právom proti nemu podať

odvolanie a v rámci odvolacieho konania sa príslušný odvolací súd bude zaoberať tým, či

napadnutý rozsudok bol riadne doručený, alebo nie v zmysle príslušných ustanovení

, a či sa stal právoplatným. Nemôže to však byť úlohou

ústavného súdu v predmetnom konaní.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity

vyplývajúcej z v tejto časti odmietol sťažnosť pre nedostatok svojej

právomoci.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2009