Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 225/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť V. O., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia

čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 41 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152

ods. 4 , ako aj , a a 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na výkon trestu

odňatia slobody Banská Bystrica-Kráľová pod sp. zn. -08, na

výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok pod sp. zn. ÚVV

a ÚVTOS 3-157/21-09 a Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže

Bratislava pod sp. zn. -2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. O. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2009

doručená sťažnosť V. O., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 41 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2

a (ďalej len „“), ako aj ,

a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v konaní vedenom na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica-

Kráľová (ďalej len „ústav Banská Bystrica“) pod sp. zn. -08, na

výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok (ďalej len „ústav

Ružomberok“) pod sp. zn. ÚVV a ÚVTOS 3-157/21-09 a Generálnym riaditeľstvom Zboru

väzenskej a justičnej stráže Bratislava (ďalej len „generálne riaditeľstvo“) pod sp. zn.

GRZVJS-4-783/21-2008. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 23. apríla 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ od svojho príchodu do ústavu Banská Bystrica

8. apríla 2008, kde vykonáva trest odňatia slobody, sa zákonom predpísaným postupom

dožaduje svojho preradenia do niektorého iného ústavu na výkon trestu, ktorý by bol bližšie

k miestu jeho trvalého bydliska v R. Dôvodom uvedenej žiadosti sú slabé sociálne pomery

a zlý zdravotný stav jeho rodiny (rodičov, sestry a priateľky). Rodinní príslušníci si

vzhľadom na svoje nízke príjmy a zdravotný stav nemôžu dovoliť cestovať za sťažovateľom

až do B. Preto s nimi udržiava iba pravidelný písomný kontakt, ktorý však nemôže nahradiť

osobný kontakt pri návšteve. Takýto kontakt nemá už od 8. apríla 2008. Ako vhodné miesto

výkonu trestu prichádza do úvahy ústav Ružomberok, v ktorom existuje diferenčná skupina

so stredným stupňom stráženia, ktorá zodpovedá zaradeniu sťažovateľa v zmysle

právoplatného odsudzujúceho rozsudku, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody

v trvaní osemdesiat mesiacov. Jeho žiadosti sú odmietané bez relevantných dôvodov. Ide

o účelové, vyhýbavé a podstatou veci sa nezaoberajúce stanoviská. Sťažovateľ je

presvedčený, že jeho žiadosti sú vopred odsúdené na neúspech, teda ešte pred reálnym

relevantným preskúmaním veci a jej podstaty. Pritom zákon preferuje, aby odsúdený

vykonával trest odňatia slobody čo možno najbližšie k svojej rodine. Je to tak preto, že trest

má postihovať páchateľa, a nie jeho rodinu.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

práv zo strany ústavu Banská Bystrica, ústavu Ružomberok a generálneho riaditeľstva

s tým, aby sa týmto subjektom zakázalo pokračovať v porušovaní označených práv,

a vyhovel žiadosti sťažovateľa o jeho preradenie z vážnych rodinných dôvodov. Požaduje aj

priznanie náhrady za nemajetkovú ujmu, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia. Napokon

žiada aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Z prípisu ústavu Banská Bystrica sp. zn. -08 z 10. decembra 2008

vyplýva, že sa žiadosť sťažovateľa o premiestnenie do ústavu s rovnakým stupňom stráženia

zamieta pre nesúhlas riaditeľa ústavu Ružomberok.

Z prípisu ústavu Ružomberok sp. zn. ÚVV a ÚVTOS 3-157/21-09 z 8. apríla 2009

vyplýva, že trvá na predchádzajúcom nesúhlasnom stanovisku k premiestneniu sťažovateľa

do ústavu Ružomberok z dôvodu, že nedošlo k dohode riaditeľov ústavu Ružomberok

a ústavu Banská Bystrica.

Z prípisu generálneho riaditeľstva sp. zn. -2008 zo 14. januára

2009 vyplýva, že v ústave Ružomberok prebiehajú rekonštrukčné práce a žiadni odsúdení sa

tam nepremiestňujú. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ako aj s prihliadnutím na to, že

v ústave Banská Bystrica sú pre sťažovateľa vytvorené vhodné podmienky na plnenie účelu

výkonu trestu odňatia slobody, riaditeľ ústavu Banská Bystrica žiadosť sťažovateľa

o premiestnenie zamietol. Rozhodnutím o zamietnutí žiadosti postupoval v súlade s § 8

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou

sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „vyhláška“), keďže uvedené

ustanovenie definuje, že rozhodnúť o takejto žiadosti je v kompetencii riaditeľa ústavu.

V súlade s ustanovením § 8 ods. 4 vyhlášky možno opakovane požiadať riaditeľa ústavu

o premiestnenie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o zamietnutí žiadosti.

Z uvedeného ustanovenia, ako aj z ustanovenia

o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu“) je zrejmé, že ďalšiu žiadosť treba

podať riaditeľovi ústavu Banská Bystrica, a nie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti

konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom

prípade z dôvodov uvedených ďalej právomoc poskytnúť ochranu označeným základným

právam sťažovateľa vyplývajúcim z a dohovoru prináleží všeobecným súdom

v rámci správneho súdnictva, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa v správnom súdnictve

preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí

a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa

postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa súdy nepreskúmavajú

a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia

týkajúce sa vedenia konania,

b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb

alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu

povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,

c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám

alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania

alebo zamestnania,

d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Sťažovateľ sa s poukazom na uchovanie svojho rodinného, resp. súkromného života

domáha svojho preloženia do ústavu Ružomberok, keďže tento sa nachádza najbližšie

k miestu, kde žijú jeho rodinní príslušníci, resp. osoby blízke. Tvrdí pritom, že v rozpore

s jeho základným právom na súkromie, resp. na rodinný život príslušné orgány verejnej

správy jeho požiadavku neakceptujú.

Z ustanovenia § 10 ods. 3 písm. b) a c) zákona o výkone trestu je zrejmé, že

odsúdený sa premiestni na výkon trestu do iného ústavu inter alia aj vtedy, ak generálne

riaditeľstvo kladne rozhodne o návrhu riaditeľa ústavu na premiestnenie odsúdeného

s cieľom prehĺbiť plnenie účelu výkonu trestu, ako aj v prípade, ak generálne riaditeľstvo

tak rozhodne z iných dôvodov.

Z ustanovenia § 8 vyhlášky vyplýva, že za premiestnenie odsúdeného sa považuje

jeho presun medzi jednotlivými ústavmi podľa § 10 zákona o výkone trestu, pričom

rozhodnutie o premiestnení odsúdeného do iného ústavu okrem prípadu uvedeného v § 10

ods. 1 písm. a) zákona o výkone trestu vydáva generálne riaditeľstvo. O žiadosti

odsúdeného o premiestnenie do ústavu s rovnakým stupňom stráženia rozhoduje riaditeľ

ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest. Ak riaditeľ ústavu žiadosť posúdi ako

opodstatnenú, spracuje návrh na premiestnenie odsúdeného, ktorý odstúpi na rozhodnutie

generálnemu riaditeľstvu, inak žiadosť zamietne.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa

vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie,

ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu,

ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu

alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a

aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona o prokuratúre prokurátor je povinný písomným

príkazom zrušiť(...) vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov

vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú

v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

Z citovanej právnej úpravy vo všeobecnej rovine vyplýva, že rozhodnutia a postupy

orgánov verejnej správy sú zásadne preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Ak ide

o právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy (po využití riadnych opravných

prostriedkov, resp. v prípadoch, keď riadny opravný prostriedok prípustný nie je), postupuje

sa podľa piatej časti druhej hlavy (rozhodovanie o žalobách

proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa § 247 a nasl. Občianskeho

súdneho poriadku). K súdnej preskúmateľnosti takýchto rozhodnutí sa nevyžaduje, aby

osobitné zákony výslovne zakotvovali možnosť súdneho prieskumu. Súdny prieskum

v týchto prípadoch je vylúčený iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 248

(metódou negatívnej enumerácie). Vzhľadom na citovaný

ústavne konformné posudzovanie prípustnosti súdneho prieskumu

rozhodnutí orgánov verejnej správy si vyžaduje, aby zo súdneho prieskumu neboli vylúčené

také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd.

V súdenom prípade sa sťažovateľ domáha premiestnenia do iného ústavu

s poukazom najmä na ochranu svojho rodinného života, resp. súkromia (čl. 41 ods. 1 prvá

veta , resp. dohovoru), teda s poukazom na základné práva vyplývajúce

z , resp. dohovoru. Argumentuje tým, že nevyhovenie jeho požiadavke

znamená zásah do jeho rodinného života v miere neprimeranej, ktorá prevyšuje tie

nevyhnutné obmedzenia rodinného života, ktoré so sebou prináša pobyt odsúdenej osoby vo

výkone trestu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu možno vyvodiť, že

pobyt vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe znamená objektívne prerušenie

rodinného života, ktoré môže zakladať za určitých okolností porušenie čl. 8 dohovoru (X.

a Y. proti Švajčiarsku z 3. októbra 1978, Quinas proti Francúzsku z roku 1990, Marincola

a Sestito proti Taliansku z roku 1999).

Možno urobiť predbežný záver, že rozhodovanie o premiestnení odsúdeného na

výkon trestu do iného ústavu na základe žiadosti odsúdeného treba považovať za

rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle .

Ak sa odsúdený domáha premiestnenia s poukazom na ochranu vlastného rodinného života,

potom je zároveň nepochybné aj to, že rozhodnutie sa týka základného práva. Takéto

rozhodnutie v žiadnom prípade nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v ustanovení § 248

.

Vzhľadom na všetky už uvedené úvahy má sťažovateľ možnosť postupom podľa

piatej časti druhej hlavy domáhať sa na vecne a miestne

príslušnom všeobecnom súde ochrany označených práv podľa a dohovoru. Musí

pritom samozrejme postupovať v zmysle procesných podmienok vyplývajúcich

z príslušných ustanovení . Pokiaľ mu už uplynula zákonná

dvojmesačná lehota na podanie žaloby príslušnému všeobecnému súdu, potom musí vyčkať

na novú možnosť požiadať o preloženie (po uplynutí šiestich mesiacov) a v prípade

neúspechu takejto žiadosti podať žalobu v rámci správneho súdnictva.

Treba tiež uviesť, že v danej veci prichádza do úvahy aj postup vyplývajúci

z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o prokuratúre. Prokurátor totiž dozerá inter alia na to, aby

sa v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody, dodržiavali zákony a ostatné

všeobecne záväzné právne predpisy, pričom podľa § 18 ods. 2 písm. c) prichádza do úvahy

povinnosť prokurátora svojím príkazom zrušiť také rozhodnutie, ktoré je v rozpore

so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Je teda na základe

uvedeného možné podať prokurátorovi podnet na takéto konanie.

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že postup podľa zákona o prokuratúre

nemožno považovať za realizáciu základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 2

, ale za realizáciu základného práva na inú právnu ochranu podľa .

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2009