Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 161/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2009 predbežne

prerokoval sťažnosť JUDr. M. V., Z., zastúpeného advokátom JUDr. F. S., Advokátska

kancelária, H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva zaručeného čl. 46

ods. 1 postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Zvolen v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára

2009 doručená sťažnosť JUDr. M. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ odôvodnil svoju sťažnosť tým, že 16. marca 2005 podal Okresnému súdu

Žiar nad Hronom návrh na začatie konania o zaplatenie mzdy a ostatných

pracovnoprávnych nárokov. Na základe uznesenia krajského súdu z 31. marca 2005 boli

vylúčení všetci sudcovia Okresného súdu Žiar nad Hronom a vec bola prikázaná na konanie

okresnému súdu pod sp. zn. .

Okresný súd vydal 2. januára 2006 vo veci platobný rozkaz č. k. -25,

proti ktorému podal odporca 31. januára 2006 odpor.

Vo svojom vyjadrení k podanému odporu sťažovateľ „... poukázal na znenie § 174

ods. 3 , pričom v odstavci 3 uviedol, že odporca v podanom odpore neuviedol dôvody,

ktoré by nároky v návrhu na vydanie platobného rozkazu spochybňovali“, a zároveň

okresnému súdu navrhol, aby podaný odpor zamietol ako nedôvodný.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa „... Okresný súd vo Zvolene na obsah vyjadrenia

sťažovateľa neprihliadol, ani sa v ďalšom konaní s návrhom sťažovateľa na odmietnutie

odporu bez odôvodnenia nezaoberal“.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva presvedčenie sťažovateľa, že okresný súd

„... postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami , keď

odpor podaný bez odôvodnenia v zmysle uznesením neodmietol. Okresný

súd vo Zvolene tým, že postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku poškodil sťažovateľa na jeho základnom práve na súdnu ochranu

v zmysle článku 46 ods. 1 a článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože od okamihu, keď súd prijal odpor

podaný bez odôvodnenia a pokračoval v súdnom konaní, súd už nebol ani nestranný,

ani nezávislý a záležitosť sťažovateľa nebola spravodlivo prejednaná, pretože jedna strana

sporu (odporca) bola neprimeraným spôsobom zvýhodnená v porovnaní s druhom stranou

sporu (sťažovateľ) a bola porušená zásada rovnosti zbraní sporových strán ...“.

Sťažovateľ identifikuje v postupe okresného súdu odmietnutie súdnej ochrany

majúce charakter odopretia spravodlivosti, pričom toto vidí aj v postupe a rozhodovaní

krajského súdu.

Podľa názoru sťažovateľa „... postup Okresného súdu Zvolen v spojení s postupom

a rozhodovaním Krajského súdu Banská Bystrica, keď ani súd prvostupňový, ani odvolací

sa s námietkou sťažovateľa ohľadne absencie odôvodnenia odporu nevysporiadali, sa preto

sťažovateľovi javí ako ústavne neudržateľný, pretože nie je z ústavného hľadiska

udržateľné, aby dobromyseľný účastník súdneho konania prišiel o súdnu ochranu

následkom pochybenia, ktorého sa dopustil prvostupňový, a následne aj odvolací súd“.

Sťažovateľ zastáva názor, že jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu

podľa bolo porušené, a preto žiadal vysloviť jeho porušenie okresným

súdom, ako aj krajským súdom a zrušiť rozsudok krajského súdu č. k. -191

z 28. augusta 2008.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„1/ Krajský súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v či. 46 ods. 1

Slovenskej republiky.

2/ Okresný súd vo Zvolene v konaní vedenom pod sp.zn. porušil základné

právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v či. 46 ods. 1 .

3/ Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu Banská

Bystrica zo dňa 28.08. 2008, v konaní vedenom pod sp. zn. -191.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa postupom okresného súdu v konaní sp. zn.

a rozsudkom krajského súdu č. k. -191 z 28. augusta 2008.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Právomoc ústavného súdu na konanie o porušení základného práva alebo slobody je

daná iba vtedy, ak ochranu tomuto právu alebo slobode neposkytujú všeobecné súdy

(napr. ).

Sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho práv postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Proti postupu okresného súdu, ako aj proti jeho rozsudku mal sťažovateľ možnosť

podať odvolanie, ktorú aj využil. O podanom opravnom prostriedku rozhodoval krajský súd,

pričom táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z

vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených

námietkach porušenia označených práv. Takýto prístup zodpovedá doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu (napr. ).

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

rozsudkom krajského súdu č. k. -191 z 28. augusta 2008

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne

neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť pri jeho prijatí na ďalšie konanie (). Teda úloha ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci

predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv a slobôd

zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek

možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní

odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí

ako neopodstatnený ().

Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia

priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ

namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne

napr. , , ).

Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu potrebnom

na rozhodnutie v rámci predbežného prerokovania podanej sťažnosti a konštatuje,

že v danom prípade neexistuje relevantná súvislosť medzi obsahom napadnutého rozsudku

a označenými právami, ktorých porušenie sťažovateľ namieta. Krajský súd ako súd odvolací

týmto rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. -160 z 20. februára

2008, ktorým bolo nároku sťažovateľa vyhovené v časti týkajúcej sa uplatneného nároku

na náhradu stravného a ktorým bol zároveň zamietnutý návrh na zaplatenie mzdy

s príslušenstvom. Ako z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, zásadnou námietkou

sťažovateľa je skutočnosť, že krajský súd sa v rámci svojho rozhodovania nevysporiadal

s tvrdením sťažovateľa o neodôvodnenosti odporu podaného proti platobnému rozkazu

okresného súdu.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu zistil, že krajský

súd sa skutočne otázkou neodôvodnenosti odporu a s tým súvisiaceho postupu okresného

súdu nezaoberal. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný ku svojej sťažnosti nepriložil

odvolanie, ktoré podal proti rozsudku okresného súdu, ústavný súd nemá za preukázané,

že sťažovateľ v odvolaní neodôvodnenosť odporu namietal, a teda že krajský súd v rámci

odvolacieho konania pochybil.

Nad rámec už uvedeného ústavný súd uvádza, že v rámci predbežného prerokovania

sťažnosti preskúmal aj odpor z 27. januára 2006 podaný žalovaným proti platobnému

rozkazu sp. zn. . Ústavný súd konštatuje, že tento odpor celkom jednoznačne

obsahuje odôvodnenie, ktoré bez ďalšieho nepochybne napĺňa jedno z kritérií, splnením

ktorých dochádza v zmysle (ďalej aj „OSP“)

k zrušeniu platobného rozkazu.

K právnej povahe odporu ústavný súd konštatuje, že ide o špecifický spôsob

procesnej obrany účastníka konania, ktorá má za predpokladu splnenia zákonom

ustanovených podmienok (včasnosť, odôvodnenosť vo veci samej a podanie oprávnenou

osobou) absolútny kasačný účinok voči platobnému rozkazu. Z ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku o náležitostiach odporu jednoznačne vyplýva len povinnosť odpor

odôvodniť vo veci samej, pričom z obsahového hľadiska postačuje, ak z odôvodnenia

vyplýva iba nesúhlas účastníka konania s vydaným rozkazom. Súd po preskúmaní

náležitostí odporu nerozhoduje o zrušení platobného rozkazu, k jeho zrušeniu dochádza

priamo zo zákona už podaním odporu. Súd je v nadväznosti na zrušenie platobného rozkazu

povinný iba nariadiť pojednávanie. Úkony súdu súvisiace so zrušením platobného rozkazu

na základe podaného odporu majú teda charakter procesných úkonov, ktorými súd riadi

a upravuje priebeh konania a ktorých uskutočnenie nemá žiaden priamy vplyv na meritórne

rozhodovanie. Ústavný súd je toho názoru, že všeobecný súd aplikáciou postupu podľa 174

ods. 2 vo vzťahu k odporu spĺňajúcemu všetky predpísané náležitosti nemôže porušiť

práva účastníka súdneho konania zaručené .

K námietke sťažovateľa o neodstránení rozporov medzi tvrdeniami odporcu

a svedkyne v konaní na okresnom súde, ktorá bola sťažovateľom pomerne nejasne

formulovaná v odôvodnení sťažnosti, ústavný súd uvádza, že nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

by mohli byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery

všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (obdobne napr. , , ). Takýto

postup na strane krajského súdu ústavný súd nezistil. Krajský súd sa v rámci odvolacieho

konania v potrebnom rozsahu vysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými

pre meritórne rozhodnutie a svoj rozsudok riadne odôvodnil.

Samotná skutočnosť, že skutkové otázky konajúce súdy posúdili inak, než to

požadoval sťažovateľ, logicky ani len nesignalizuje možnosť, aby tým zároveň zasiahli

do označených práv sťažovateľa.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2009