Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 217/09
PDF · 157.83 KB
No categories available
IV. ÚS 217/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. M. S., C., zastúpeného advokátkou JUDr. M. T., B.,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod
sp. zn. 16 Nc 327/97 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. M. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. novembra
2008 doručená sťažnosť MUDr. M. S., C. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
JUDr. M. T., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Nc 327/97.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v označenom súdnom konaní je sťažovateľ v pozícii
navrhovateľa (návrh na obnovu konania doručil okresnému súdu 24. mája 1995). Konanie
do dnešného dňa nie je skončené. Sťažovateľ 24. júna 2008 využil aj podanie sťažnosti
podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú okresný súd uznal za dôvodnú s tým, že
podpredsedníčka okresného súdu mu oznámila, že „zbytočné prieťahy boli sudkyni vytknuté
a bola upozornená na zabezpečenie bezprieťahového konania“.
Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo MUDr. M. S., bytom C. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava III vedenom pod. sp. zn. Nc 327/97 (16 Nc, pozn.) a práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 Ústavy SR porušené bolo.
Okresnému súdu Bratislava III v konaní pod. sp. zn. Nc 327/97 (16 Nc, pozn.)
prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
MUDr. M. S., bytom C. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 25 000
EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava III vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
Okresnému súdu Bratislava III ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu
zástupcovi JUDr. M. T. za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, vo výške 2 908
EUR na účet vedený vo VUB, a. s. č. ú. 1976947559/0200 do 1 mesiaca od právoplatnosti
tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
1. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. K namietanému porušeniu označeného základného
práva dochádza podľa neho vo veci jeho návrhu na obnovu konania vedenej okresným
súdom pod sp. zn. 16 Nc 327/97.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
o návrhu na obnovu konania vedenom pod sp. zn. 16 Nc 327/97.
Z doplnenia sťažnosti doručenej ústavnému súdu 3. júna 2009 vyplýva, že uznesením
č. k. 16 Nc 327/1997-78 z 9. júna 2008 ustanovil okresný súd sťažovateľovi nového
právneho zástupcu a v nadväznosti na to ho uznesením č. k. 44 C 9/2008-84 vyzval na
doplnenie podania z 24. mája 1995. Sťažovateľ tak urobil 11. novembra 2008, avšak žiaden
ďalší relevantný úkon okresný súd do času doručenia sťažnosti ústavnému súdu vo veci
neurobil. Právna zástupkyňa sťažovateľa v tomto doplnení sťažnosti uviedla aj nový petit,
keď navrhla, aby ústavný súd vyslovil aj porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ chce dosiahnuť zmenu právoplatného rozsudku
okresného súdu č. k. 6 C 213/93-26 z 24. júna 1994 prostredníctvom mimoriadneho
opravného prostriedku, obnovy konania, a preto ho napadol návrhom na obnovu konania.
Podľa § 234 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) návrh na obnovu
konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí. V zmysle ods. 3
citovaného ustanovenia povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia
vo veci.
Podľa § 235 ods. 1 OSP len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy
právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko,
čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednaní obnovy.
Podľa § 235 ods. 2 OSP, ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne,
zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej
zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.
Ústavný súd poznamenáva, že podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu
v konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania
alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný čl. 48
ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
pretože nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku a odstránenie stavu
právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci. Takéto
rozhodnutie už bolo totiž vydané v pôvodnom konaní, v zmysle § 159 ods. 1 OSP
predstavuje prekážku veci rozhodnutej a túto nemožno prejednávať znova. Rovnaký právny
názor vyplýva aj z doterajšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej možno
vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktorú treba
považovať aj obnovu konania (A. B. C. Slovenská republika, rozsudok zo 4. marca 2003).
Prekážka veci rozhodnutej odpadne len nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia
o povolení obnovy konania podľa § 235 ods. 1 OSP, keď súd bez ďalšieho návrhu vec
znovu prejedná. V tomto štádiu už preto ide o rozhodovanie o občianskom práve alebo
záväzku, odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím
o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, a teda aplikovateľnosť čl. 48
ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd už vyslovil, že pri obnove konania podľa Občianskeho súdneho
poriadku môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia
o povolení obnovy konania (napr. I. ÚS 5/02, II. ÚS 253/06, III. ÚS 107/06). Pretože v čase
doručenia sťažnosti ústavnému súdu o návrhu sťažovateľa na obnovu konania nebolo
právoplatne rozhodnuté, nemohlo vzhľadom na citovanú judikatúru ústavného súdu u neho
ani dôjsť k porušeniu označeného základného práva, a preto ústavný súd jeho sťažnosť
odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiada vysloviť aj porušenie svojho základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy. Aj bez bližšieho identifikovania je zrejmé, že
namieta porušenie základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy.
Napriek svojmu právnemu zastúpeniu však sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol
dôvody, pre ktoré namieta porušenie tohto svojho základného práva tak, ako to ustanovuje
aj § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý upravuje všeobecné náležitosti každého
návrhu, o ktorom má ústavný súd konať.
V súlade so svojou doterajšou rozhodovacom činnosťou (I. ÚS 63/05, II. ÚS 117/05,
III. ÚS 107/06) ústavný súd uvádza, že sťažovateľ je v konaní o jeho sťažnosti pred
ústavným súdom zastúpený advokátkou. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone
advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony
právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na
to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.
Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách
sťažovateľa nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2009