Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu KZ Bardejov, s.r.o., so sídlom Duklianska 1399, 085 01 Bardejov, IČO: 47 395 087, zastúpeného konateľom S. X., právne zastúpeného Z..Z. E., povereným zamestnancom spoločnosti žalobcu, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. decembra 2019 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 2. decembra 2019 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému

odôvodnenie:

I.

Obsah administratívneho spisu

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2019, ktorým bol vyrubený žalobcovi podľa Daňového poriadku rozdiel dane v sume 9 000 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018, potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na odvolanie daňového subjektu voči rozhodnutiu správcu dane, ktorý v odvolaní uviedol, že podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018, v ktorom si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. U za telekospický nakladač CATERPILLAR TH 220 s výrobným číslom L v celkovej sume 54 000 eur, z toho DPH 9 000 eur. Argumentoval tým, že bola vyhotovená faktúra v súlade s § 72 a nasledujúcich ustanovení zákona o DPH. Daňový subjekt opakovane potvrdil, že tovar bol dodaný práve spoločnosťou dodávateľa. Ďalej uviedol, že obsah rozhodnutia podľa neho obsahuje opis podstaty veci a nie reprodukciu spisu, že odôvodnenie rozhodnutia je neusporiadané po procesnej, hmotnoprávnej a logickej stránke a poukazuje na tie zistenia, ktoré viedli správcu dane k prijatiu rozhodujúcich záverov vo veci samej. Podľa žalobcu správca dane odôvodnil nepriznanie oprávnenosti vrátania DPH nedostatočným preukázaním reálnosti deklarovaných obchodných vzťahov. Podľa správcu dane daňový subjekt nedodržal náležitú starostlivosť a nevykonal všetky kroky, ktoré boli od neho rozumne očakávané. Daňový subjekt s týmito tvrdeniami správcu dane nesúhlasí, pretože vykonával prostredníctvom konateľa svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a od splnomocneného zástupcu dodávateľa Z.

vyžiadal plnomocenstvo a preukázanie totožnosti. Na základe uvedeného nemožno podľa žalobcu tvrdiť, že žiadnym spôsobom neoveroval svojho dodávateľa.

3. V odvolaní daňový subjekt ďalej argumentoval tým, že spoločnosť TradePass s.r.o. podľa správcu dane nemohla dodať teleskopický nakladač daňovému subjektu a to v dôsledku výpovede splnomocneného konateľa za spoločnosť svedka Z. E., ktorý potvrdil, že ohľadom kúpy hovoril s S. X., konateľom daňového subjektu. Podľa správcu dane, aj keď Z. E. dodatočne predložil kúpnu zmluvu o nadobudnutí teleskopického nakladača spoločnosťou TradePass s.r.o., správca dane svojvoľným hodnotením výpovede svedka a účelovou ignoranciou kúpnej zmluvy dospel k nesprávnemu záveru, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia. Nákup od iných dodávateľov nebol ani správcom dane zistený a je vylúčené, aby daňový subjekt obstaral úplne identické veľmi špecifické plnenie, VIN číslo je jedinečné od iného dodávateľa. Za daného stavu závery správcu dane podľa žalobcu, že tovar nedodala spoločnosť TradePass s.r.o. popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky. Podľa odvolateľa rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože neexistujúci tovar nemôže platiteľ na nič použiť, ak dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, nedáva zmysel ani argumentácia porušením § 74 zákona o DPH. Ďalej daňový subjekt citoval bod 52, 53 a 61 z rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-80/11 a C-142/11. Správca dane podľa daňového subjektu svojvoľne vykladal ustanovenia § 3 ods. 1 a 3, § 63 ods. 2 a 5 a § 24a, § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Skutočnosti vymedzené v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) a v §51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení podľa daňového subjektu nemožno vyvodiť dôkazné bremeno jeho osoby na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov. Zároveň citoval aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.

4. V ďalšom bode odvolania daňový subjekt uviedol, že správca dane porušil ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku pri voľnom hodnotení dôkazov, ako aj to, že opakovane kopíroval text z protokolu do rozhodnutia, pričom nevynaložil ani len minimálnu mieru opatrnosti, v dôsledku takého konania je podľa daňového subjektu ťažko hovoriť o tom, že správca dane postupoval v súlade s právnymi predpismi. Ďalej argumentoval tým, že podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR musí správca dane vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v prospech. Poukázal zároveň na ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: z 26.04.2018, v ktorom najvyšší súd uvádza, že správny orgán, ak nedostatočne vysvetlil v odôvodnení svoju správnu úvahu ohľadne určenia okolnosti, ktorú reprezentuje, ide o neodstrániteľnú chybu konania a spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia. Daňový subjekt ďalej trvá na tom, že vierohodným spôsobom preukázal reálnosť dodania teleskopického nakladača od spoločnosti TradePass s.r.o. a to faktúrou, dodacím listom k faktúre, preberacím protokolom, výpisom z účtu, prostredníctvom ktorého preukázal platby za tovar v prospech dodávateľa, ako aj miestnym zisťovaním a výsluchom svedka a nie tak, ako tvrdí správca dane, že daňový subjekt predložil len listinné doklady. Zároveň poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-254/03, C-355/03 a C-484/03, z ktorého vyplýva, že skutočnosť, či daň splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená, nemá vplyv na právo platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. Na základe uvedených skutočností žiadal odvolací orgán, aby zrušil rozhodnutie správcu dane.

5. Finančné riaditeľstvo SR preskúmalo napadnuté rozhodnutie v rozsahu uvedenom v §74 ods. 2 Daňového poriadku a zistilo tento skutkový stav. Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu KZ Bardejov, s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018, kedy si daňový subjekt k zdaňovacom období okrem iného uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry zo dňa 22.05.2018 č. N od dodávateľa TradePass s.r.o. Bratislava za dodanie teleskopického nakladača CATERPILLAR 2TH 220 s výrobným číslom L v celkovej sume 54 000 eur, z toho DPH 9 000 eur. Žalovaný ďalej popísal priebeh daňovej kontroly, ktorá začala 24.10.2018 s tým, že bol vypočutý svedok Z. E., splnomocnený zástupca spoločnosti TradePass s.r.o. (dňa 24.10.2018), ako aj bolo vykonané miestne zisťovanie v spoločnosti KZ Bardejov, s.r.o. dňa 12.11.2018, ústne pojednávanie, v rámci ktorého konateľ daňového subjektu uviedol, že oprávnenú osobu za dodávateľa pozná a je to Z. E.. Z dôvodu, že daňový subjekt vlastní ešte jeden nakladač, zamestnanci správcu dane preverili jeho fyzickú

existenciu na základe informácie konateľa v areáli betonárky v obci Duplín dňa 12.11.2018. Tento má evidenčné číslo C. XXX a je v betonárke využívaný od júna 2018.

6. Za účelom preverenia dodania teleskopického nakladača na základe faktúry predloženej daňovým subjektom bol požiadaný miestny príslušný správca dane Daňový úrad Bratislava o vykonanie miestneho zisťovania a správcovi dane bola dňa 21.11.2018 doručená odpoveď, z ktorej vyplýva, že sídlo daňového subjektu TradePass s.r.o. na adrese Michalská 9, Bratislava je virtuálnym sídlom. Daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018 podala spoločnosť 25.06.2018, od júna 2018 daňový subjekt podáva nulové priznania. Bývalý konateľ spoločnosti Z. R. bol konateľom daňového subjektu TradePass s.r.o. do 25.01.2017, naposledy podal daňové priznanie za rok 2016. Ďalej správca dane žiadosťou o MVI požiadal o vypočutie svedka Z. S., Z. XXX, D., ktorý je konateľom spoločnosti TradePass s.r.o. od 07.11.2017. Dňa 09.01.2019 bola doručená správcovi dane, že bol predvolaný k svedeckej výpovedi sa nedostavil, termín bol oznámený aj daňovému subjektu. Uvedená osoba Z. S. sa zdržuje na neznámom mieste, teda príslušný správca dane nevypočul uvedeného svedka. Vypočutie svedka Z. E. dňa 19.02.2019, o ktorom bol upovedomený aj konateľ daňového subjektu sa nekonalo, až dňa 14.03.2019 sa dostavil na Daňový úrad Prešov svedok Z. E., ktorý uviedol, že spoločnosť TradePass s.r.o. pozná, bol spoločníkom aj konateľom tejto spoločnosti, od kedy, nevedel uviesť. Uviedol, že to bolo v roku 2017. Na otázku konkrétne koho pozná zo spoločnosti TradePass s.r.o., uviedol, že predával to pánu S., či tam ešte je, to nevedel uviesť. Podľa vyjadrenia svedka spoločnosť TradePass s.r.o. mu udelila plnú moc z dôvodu, aby mohol doobchodovať jednu vec, konkrétne išlo o teleskopický nakladač, ktorý bol nadobudnutý v roku 2017 od nejakej firmy z okolia Bratislavy, názov si nepamätal. Nakladač bol predaný až v roku 2018 firme, ktorej názov si tiež nepamätal, ale jednal s pánom X.. Pri kúpe nakladača prepravu zabezpečovala firma, ktorá ho predávala. On zabezpečoval prepravu. Predaný bol v roku 2018. Potreboval opravu hydraulickej ruky, ktorú vykonal on osobne v mieste svojho trvalého bydliska v S., S. Y. D.. Podľa vyjadrenia plnomocenstvo mu bolo udelené novým konateľom, overené bolo podľa pečiatky, pri podpisovaní bol Z. Na otázku, ako sa skontaktoval s Z., kto ho oslovil, uviedol, že mal inzerát, že predáva firmu a kontaktoval ho nejaký človek, ktorý ho zastupoval, ktorého meno si nepamätá. S pánom S. sa stretol v Bratislave, je to pán okolo 50 rokov, výška 180, mal bradu, trošku prešedivelý. Na otázku, že kde spoločnosť TradePass s.r.o. vykonávala a vykonáva ekonomickú činnosť, svedok uviedol, že nevie, ale v čase, keď on bol konateľ a spoločník, vykonala ju v sídle spoločnosti, nemala žiadnych zamestnancov ani nehnuteľnosti, ani majetok. Svedok sa nevedel vyjadriť, kde a v akých priestoroch sídlila spoločnosť TradePass, s.r.o. v čase, keď bol on splnomocneným zástupcom. Ako splnomocnený zástupca sa s konateľom spoločnosti TradePass s.r.o. nestretával. Na ďalšiu otázku, kto predmetný nakladač za dodávateľa odovzdal a či môže predložiť preberací protokol, svedok uviedol, že nevie a preberací protokol nemá. Na otázku, kto za spoločnosť TradePass podával daňové priznania k DPH a kontrolné výkazy v čase, keď bol splnomocneným zástupcom, svedok uviedol, že tiež nevie, nevedel sa vyjadriť, ani kto viedol účtovníctvo za spoločnosť. Ďalej uviedol, že za predaj vystavili faktúru oni, pričom nevedel špecifikovať, kto oni sú, poslali mu ju mailom a on ju podpísal. Na otázku, ako sa spoločnosť TradePass s.r.o. dozvedela o predaji stroja o tom, že má vystaviť faktúru a na koho, svedok uviedol, že on im to povedal, tomu zástupcovi, avšak jeho meno uviesť nevedel. Na otázku správcu dane uviedol, že má skončenú strednú umeleckú školu s maturitou, v strojoch sa vyzná, lebo jeho otec pracoval v sfére poľnohospodárstva. Dňa 20.03.2019 zamestnanci správcu dane vykonali obhliadku priestorov na adrese S. Y. D. XX, S. v súvislosti s vyjadrením svedka Z. E., o čom svedčí záznam. Na uvedenej adrese podľa zamestnancov správcu dane sa nachádza nehnuteľnosť - dom, ktorý stojí v svahovitom pozemku, vpredu sa nachádza väčšia vstupná drevená brána a menšia vstupná drevená bránka. Medzi domom a plotom je malý priestor na vstup. Vizuálne správca dane zistil, že je vylúčené, aby na takto svahovitý a neprístupný pozemok mohol byť dopravený nakladač, ktorý vážil približne 6,7 ton, z čoho vyplýva, že nemohol byť na tomto mieste ani opravovaný, ako to uviedol svedok.

7. Dňa 02.04.2019 bol na ústnom pojednávaní daňový subjekt zastúpený konateľom S. X. oboznámený s jednotlivými úkonmi, ktoré správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly. Daňový subjekt mal možnosť sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia, alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Daňový subjekt predložil pri ústnom pojednávaní výpisy z účtu, ktorými deklaroval úhradu dodávateľskej faktúry od dodávateľa TradePass s.r.o. Správca dane uviedol do zápisnice, že má pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na predloženej dodávateľskej faktúre z 22.05.2018 od dodávateľa TradePass s.r.o., predmet fakturácie teleskopický nakladač v celkovej sume

54 000 eur. V zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzval kontrolný daňový subjekt, aby sa k tejto faktúre vyjadril a pravdivosť údajov riadne preukázal. Dňa 17.04.2019 sa daňový subjekt k predmetnej zápisnici vyjadril elektronickým podaním, avšak nepredložil žiadne dôkazy. Následne vypracoval správca dane protokol zo dňa 13.05.2019, ktorý spolu s výzvou bol zaslaný daňovému subjektu. Tento sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole podaním z 24.06.2019 a následne správca dane rozhodnutím zo dňa 05.08.2019 pod č. XXXXXXXXX/XXXX vyrubil daňovému subjektu KZ Bardejov, s.r.o. rozdiel dane v sume 9 000 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019, pretože daňový subjekt uplatnením práva na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry N zo dňa 22.05.2018 od dodávateľa TradePass s.r.o. za dodanie teleskopického nakladača porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. e) zákona o DPH, pretože uvedenému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa §19 ods. 1 zákona o DPH. Proti tomuto rozhodnutiu daňový subjekt sa odvolal.

8. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia citoval príslušné ustanovenia , ako aj Daňového poriadku - Žalovaný pri preskúmaní rozhodnutia vychádzal z uvedených ustanovení citovaných zákonov a následne sa vyjadril k odvolacím námietkam daňového subjektu. K bodu 1 odvolania žalovaný uviedol, že daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z došlej faktúry, musí byť schopný preukázať, že na uplatnené odpočítanie má zákonný nárok. Poukázal pritom žalovaný na podmienky uvedené v ustanovení a , ako aj zákona o DPH. Zo strany kontrolovaného daňového subjektu nestačí len všeobecné tvrdenie, ale musí byť schopný preukázať, že na faktúre sú uvedené údaje odrážajúce skutočné reálne plnenie. V prípade, ak zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ak aj preukazovanie zaplatenia súm uvedených na faktúre nie sú podkladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podľa žalovaného spôsob dodania je nepodstatný, ale len do tej miery, že daňový subjekt si môže spôsob dodania zvoliť sám. Zvolený spôsob dodania však musí vedieť preukázať, v tomto prípade konkrétny spôsob prepravy teleskopického nakladača od dodávateľa k odberateľovi. Zároveň žalovaný poukázal na obsah ustanovenia zákona o DPH a uviedol, že konštatovanie daňového subjektu, že z dikcie ustanovenia vyplýva, že vlastníkom sa stáva kupujúci momentom odovzdania tovaru, je správne, v tomto prípade však správca dane preukázal, že k dodaniu tovaru nedošlo dodávateľom uvedeným na faktúre, teda spoločnosťou TradePass s.r.o.

9. K ďalšiemu bodu odvolania žalovaný uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti podľa ustanovenia §63 ods. 5 Daňového poriadku a zistené skutočnosti, ktoré sú podkladom rozhodnutia, sa týkali vysporiadali s návrhmi a námietkami daňového subjektu uvedenými vo vyjadrení zo dňa 17.04.2019, ako aj vo vyjadrení z 24.06.2019. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli dôkazy predložené daňovým subjektom, svedecká výpoveď Z. E., ako aj výpoveď konateľa spoločnosti odvolávajúceho sa. Správca dane v rozhodnutí neuviedol, že si daňový subjekt neoveroval dodávateľa TradePass, s.r.o., preto námietky uvedené v bode 2 odvolania smerujúce k tomuto tvrdeniu považuje odvolací orgán za neopodstatnené.

10. K ďalšiemu bodu odvolania žalovaný dôvodil, že správca dane nespochybnil skutočnosť, že konateľom spoločnosti KZ Bardejov, s.r.o. je S. X., ale správca dane uviedol, že svedok Z. E. pri ústnom pojednávaní nevedel uviesť spoločnosť, pre ktorú bol nakladač dodaný, iba to, že rokoval s pánom X.. Svedok, ako splnomocnená osoba spoločnosti TradePass s.r.o., ktorá mala dodať teleskopický nakladač, nemal vedomosť o činnosti spoločnosti, nevedel, od koho bol predmetný stroj zakúpený, kto ho prepravil, aký prepravný prostriedok bol použitý pri preprave. Nevedel sa vyjadriť, kto vystavil faktúru a nevedel konkrétne odpovedať na žiadnu otázku, ktorá súvisela s nákupom a predajom teleskopického nakladača. Vyjadroval sa všeobecne, nevedel uviesť, kto bol zodpovedný za účtovníctvo, kto podával daňové priznanie a kontrolné výkazy. Odvolací orgán preto nesúhlasí s tvrdením daňového subjektu, že správca dane svojvoľným hodnotením výpovede svedka dospel k nesprávnemu záveru. Vo výpovedi zo dňa 14.03.2019 svedok uviedol, že plná moc mu bola udelená, pretože potreboval doobchodovať jednu vec a to nakladač, ktorý bol nadobudnutý v roku 2017 od nejakej firmy z okolia Bratislavy, ktorej názov si nepamätal. Následne kontrolovaný daňový subjekt 24.06.2019 spolu s vyjadrením k protokolu predložil kópiu kúpnej zmluvy

zo dňa a 14.03.2017, ktorej predmetom bol teleskopický nakladač, pričom predávajúcim je fyzická osoba z Prešova a kupujúcim spoločnosť TradePass s.r.o. zastúpená konateľom Z. E.. Preto správca dane správne považoval túto kúpnu zmluvu za účelovú. Táto kúpna zmluva je tiež dôkazom o tom, že technicky sa dá vyhotoviť všetko. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale spochybnil jeho dodávateľa. Správca dane v prípade zistenia, že tovar nebol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, nie je povinný zisťovať skutočného dodávateľa. Správca dane v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že deklarovanému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť na DPH podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane v rozhodnutí netvrdil, že došlo k porušeniu ustanovenia § 74 zákona o DPH, ale uviedol, že daňový subjekt predložil ku kontrole faktúru, ktorá obsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa § 74 zákona o DPH, neznamená, že daňovému subjektu automaticky vznikol nárok na odpočítanie DPH. Dôvodom nepriznania odpočítania dane správcom dane nebola skutočnosť, že odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa, alebo iného predchádzajúceho subdodávateľa, preto k citáciám z rozsudkov Súdneho dvora EÚ uviedol, že nesúvisia s danou vecou. S poukazom na ustanovenie § 24 Daňového poriadku a podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR nevyhnutným pre priznanie nároku na odpočítane DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre.

11. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že daňový subjekt mal právo zúčastniť sa na výpovedi svedka Z. E. a klásť mu otázky, na základe ktorých by objasnil prepravu nakladača do Bardejova, pri preberaní ktorého bol konateľ spoločnosti KZ Bardejov, s.r.o. prítomný. Možnosť vyplývajúca mu z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku však nevyužil. Ďalej poukázal žalovaný na to, že správca dane vykonal dokazovanie v súlade s § 24 Daňového poriadku, ako aj postupoval pri výkone daňovej kontroly, ako aj vyrubovacom konaní v súlade so základnou zásadou správy daní uvedenou v § 3 ods. 1 Daňového poriadku.

12. Argumentoval žalovaný tým, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom správca dane uviedol v odôvodnení, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vyhodnotil všetky dôkazy predložené daňovým subjektom aj vykonané správcom dane. Tvrdenie daňového subjektu, že vierohodným spôsobom preukázal reálnosť dodania teleskopického nakladača od spoločnosti TradePass s.r.o. a to faktúrou, dodacím listom k faktúre, preberacím protokolom, výpisom z bankového účtu, prostredníctvom ktorého preukázal platby za tovar v prospech dodávateľa, ako aj miestnym zisťovaním a výsluchom svedka a nie tak, ako tvrdí správca dane, že daňový subjekt predložil len listinné dôkazy, je nepravdivé a nesprávne. Daňový subjekt skutočne predložil len listinné dôkazy, ktoré sú jednou z podmienok na uplatnenie si práva na odpočítanie dane. Rozhodujúcou podmienkou na priznanie práva na odpočítanie dane je preukázanie reálneho dodania tovaru konkrétnym platiteľom. Z výpovede svedka jednoznačne vyplynulo, že teleskopický nakladač nebol dodaný spoločnosťou TradePass s.r.o. Zároveň v závere rozhodnutia žalovaný argumentoval tým, že vykonanými dôkazmi preukázal správca dane, že teleskopický nakladač nebol dodaný spoločnosťou TradePass s.r.o., preto spoločnosti TradePass s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne spoločnosti KZ Bardejov nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný ako odvolací orgán považuje preto námietky odvolávajúceho sa za neopodstatnené.

II.

Žalobné dôvody

13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a priznania trov konania. V žalobe argumentoval poukazom na rozhodnutie správcu dane, na odvolanie, ktoré žalobca podal, ako aj na rozhodnutie žalovaného, ktoré podľa žalobcu bolo vydané v rozpore s právnymi predpismi. Podľa žalobcu obidva správne orgány postupovali v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku, ako aj v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní

pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

14. Žalobca svoje tvrdenia a dôvody podanej správnej žaloby uviedol v bode III., pričom argumentoval, že rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie, bolo poznačené viacerými procesnými vadami.

15. Správca dane, ako aj žalovaný nespochybňuje dodanie tovaru ako takého, ale spochybňuje to, že bol žalobcovi dodaný práve osobou uvedenou na faktúre, teda spoločnosťou TradePass s.r.o. Ak nespochybňuje dodanie tovaru, potom to isté veľmi špecifické plnenie v rovnakých termínoch a množstvách musel dodať iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu. Nákup uvedeného plnenia od iných dodávateľov nebol ani správcom dane zistený a je vylúčené, aby žalobca obstaral úplne identické a veľmi špecifické plnenie od iného dodávateľa. Za daného stavu závery správcu dane, ako aj žalovaného a dôvodom, na ktorých je toto rozhodnutie žalovaného, teda plnenie nedodal dodávateľ TradePass s.r.o., popiera pravidlá formálnej a právnej logiky podľa žalobcu. Na druhej strane je absurdné, aby žalobca platil za dodanie tovaru subjektu, ktorý predmetný tovar nedodal. Žalobca si splnil všetky povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov a nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného, že spoločnosť TradePass s.r.o. nepreukázal uskutočnené zdaniteľné obchody, ktoré boli predmetom fakturácie a preto prešla povinnosť preukázať zdaniteľné obchody na žalobcu, ktorý si z nich uplatňoval právo na započítanie dane.

16. V ďalšej časti žaloby žalobca sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že vyhodnotenie skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení, čo správca dane v žiadnom prípade nedodržal. Tak správca dane, ako aj žalovaný podľa žalobcu konali v rozpore so zásadou formálnej logiky a zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorú si zmenili so svojvoľným hodnotením dôkazov v neprospech žalobcu. Žalovaný rovnako pri odôvodnení svojich záverov neuviedol, prečo na závažné dôkazy v prospech žalobcu pri rozhodovaní neprihliadol.

17. Podľa žalobcu tak správca dane, ako aj žalovaný, ktorý tvrdí, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne nastalo, podľa žalobcu týmto plnením správca dane svojvoľne vylúčil akékoľvek listinné dôkazy, ktoré by boli v prospech žalobcu a zároveň nepriamo naznačil, že žalobca, ako aj spoločnosť TradePass s.r.o. vyhotovujú listiny, ktoré spĺňajú len formálnu stránku preukázania nároku na odpočítanie dane bez toho, aby existoval ich materiálny podklad. Žalobca opätovne poukázal na porušenie ustanovenia §24 Daňového poriadku, konkrétne odseku 2 a odseku 4 tohto ustanovenia. V závere žaloby poukázal žalobca na to, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a jednoznačne preukázal, že tovar deklarovaný na faktúre nadobudol od osoby uvedenej na faktúre, t. j. spoločnosti TradePass s.r.o., avšak správca dane to spochybnil v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, čo je bezpochyby v rozpore s konštatovaním rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn.: z 20.09.2017. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , z ktorého vyplýva, že skutočnosti vymedzené v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Žalobca taktiež poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, resp. na spojené rozhodnutia C-80/11 a C-142/11, z ktorých vyplýva, že daňový orgán nemôže vyžadovať, aby daňový subjekt preveroval svojich dodávateľov a zároveň nemôže zastaviť vrátenie DPH podnikateľovi, ktorému bol tovar či služby dodané.

III.

Vyjadrenie žalovaného

18. K podanej žalobe sa vyjadril písomným stanoviskom zo dňa 13.08.2020 žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Závery správneho súdu

19. Správny súd sa v konaní o preskúmanie žalobou napadnutých rozhodnutí riadil (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016.

20. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje o všetkých veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, ktorý uviedol vo výroku tohto rozsudku. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu na DPH žalobcu v sume 9 000 eur za zdaňovacie obdobie máj 2018, ktoré si žalobca uplatnil na základe faktúry č. U za telekospický nakladač CATERPILLAR TH 220 s výrobným číslom L v celkovej sume 54 000 eur, z toho DPH 9 000 eur. Žalovaný na základe odvolania žalobcu predmetné rozhodnutie správcu dane potvrdil.

23. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

24. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

26. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

27. V daňovej kontrole platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Správca dane iba prejednáva dôkazy platiteľom predložené, čo vyplýva zo skutočností, že dôkazná povinnosť je na strane platiteľa.

28. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

29. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

30. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

31. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

32. Podľa § 44 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

33. Na základe uvedeného správca dane preveruje prípustnosť, prípadne akceptovateľnosť právnych úkonov vo vzájomných záväzkových vzťahoch daňových subjektov z pohľadu daňových následkov. Daňovými následkami je vznik daňových povinností podľa hmotnoprávnych daňových zákonov. preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

34. Podľa o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

35. Podľa prvej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

36. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

38. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

39. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, pričom nesplnenie už jednej z nich vylučuje priznanie nároku.

40. Základnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane je dodanie tovaru alebo služby na základe ktorého vznikla daňová povinnosť. Z dôvodu priznania odpočítania dane je platiteľ povinný preukázať (dôkazné bremeno je na ňom), že pri tejto službe vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru resp. služby faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nadobudol tovar, resp. službu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť.

41. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v

predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené kontrolovaný platiteľ podľa správneho súdu nesplnil, pričom súd vychádzal pri uvedenom závere z týchto skutočností.

42. Po preskúmaní administratívneho spisu, ako aj žalobných dôvodov mal súd za preukázané, že správca dane, ani žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadali s listinnými dôkazmi, ktoré predložil konateľ spoločnosti žalobcu pri svojej výpovedi, ako aj pri uplatnení DPH zo spornej faktúry. Podľa názoru správneho súdu faktúrou č. U za teleskopický nakladač CATERPILLAR TH 220 s výrobným číslom L v celkovej obstarávacej cene 54 000 eur žalobca preukázal, že uvedeným predmetom spornej faktúry disponuje, pretože tento teleskopický nakladač sa v čase vykonanej daňovej kontroly nachádzal v sídle žalobcu. Postupom, ktorý zvolil správca dane pri preukazovaní skutočnosti, že žalobca nemá nárok na odpočet DPH, sa javí správnemu súdu ako nedostatočný z dôvodu, že správca dane neskúmal samotný teleskopický nakladač, či tento je prostriedkom na zabezpečenie podnikateľskej činnosti žalobcu ako takého, ale zameral sa na to, či daný teleskopický nakladač mohol byť v čase, keď bolo potrebné na ňom vykonať opravu, v sídle vypočutého splnomocneného zástupcu spoločnosti TradePass s.r.o. Z. E. na adrese S., S. Y. D.. Konštatovanie troch zamestnankýň Daňového úradu Prešov, že uvedené zariadenie nemohlo byť na adrese uvedenej vypočutým svedkom Z. E., nakoľko ide podľa nich o nerovný terén, na ktorom zariadenie o hmotnosti 6,7 tony nemohlo byť umiestnené. Uvedené tvrdenie sa zdá ako nedostatočné, čo sa týka zisťovania, či predmetné zariadenie, ktoré bolo predmetom spornej faktúry U je vo vlastníctve žalobcu, či sa toto nachádza u žalobcu, či mohol žalobca uvedeným zariadením nadobudnúť imanie, ktoré mu slúžilo na podnikateľskú činnosť, resp. či toto zariadenie bolo prostriedkom na podnikateľskú činnosť samotného žalobcu. Tieto skutočnosti správca dane vôbec neskúmal a ako už súd vyslovil, laickým názorom troch zamestnankýň daňového úradu dospel k záveru, že k uvedenému dočasnému umiestneniu na adrese, ktorú uviedol vypočutý splnomocnený zástupca spoločnosti TradePass s.r.o. nemohlo dôjsť tak, ako uviedol daný svedok.

43. S poukazom na predložené listinné dôkazy, ktorými bezpochyby bola faktúra, dodací list, objednávka, zaplatené faktúry prevodným príkazom v sume 20 000 eur a 34 000 eur, ktoré predložil žalobca ako doklady k daňovému priznaniu za máj 2018, podľa správneho súdu boli dokladmi, ktoré preukazovali nadobudnutie uvedeného teleskopického nakladača tak, ako to bolo uvedené vo faktúre. S dôrazom na samotnú výpoveď splnomocneného svedka Z. E. správca dane, ako aj následne žalovaný dospeli k záverom, že uvedený svedok nedostatočným spôsobom ozrejmil samotný nákup uvedeného teleskopického nakladača s poukazom na predloženú faktúru, ako aj samotnú existenciu jeho umiestnenia na adrese jeho trvalého pobytu v S., S. Y. D. tak, ako to deklaroval tento svedok. Správca dane, ako aj žalovaný počas daňovej kontroly nespochybnili dodanie tovaru ako takého, ale spochybnili, že tento tovar bol žalobcovi dodaný práve osobou uvedenou na faktúre s poukazom na splnenie náležitostí uvedených v § 71 zákona o DPH. Pokiaľ správny súd poukázal vyššie na predložené doklady, má za to, že samotné spochybnenie dodania tovaru daňovými orgánmi nebolo dostatočným spôsobom preukázané, pretože pokiaľ samotná faktúra obsahovala vyčíslenie sumy za teleskopický nakladač, nebolo predmetom tejto faktúry úhrada za prepravu, to znamená, že správca dane argumentáciou, že nebolo preukázané, akým spôsobom bol teleskopický nakladač dodaný do sídla žalobcu, sa zameral na preukazovanie skutočností, ktoré v danej daňovej kontrole neboli podstatné. Podstatnou náležitosťou v predmetnom daňovom konaní bolo preukázanie, či žalobca v čase daňovej kontroly disponoval fyzicky vlastníctvom teleskopického nakladača, či na uvedený nákup teleskopického nakladača predložil správcovi dane doklady, ktoré overovali, že sa stal vlastníkom uvedeného zariadenia. Podľa názoru súdu uvedené preukazovala jednak faktúra, ako aj objednávka a dodací list, ktoré boli podpísané jednak konateľom žalobcu a na druhej strane splnomocneným zástupcom Z. E., ktorý uvedené doklady podpisoval. Pri svojom výsluchu uvedený svedok potvrdil, že podpísal aj faktúru, ktorú vystavili oni, to znamená spoločnosť TradePass s.r.o., ktorá de facto samotnú faktúru vystavila. On, ako splnomocnený zástupca na predmetný obchod mal právo na základe plnomocenstva zo dňa 07.11.2017 oprávnenie za spoločnosť TradePass s.r.o. podpisovať a uzatvárať obchody, vykonávať objednávky v mene splnomocniteľa.. Čo sa týka preukázania, či žalobca predložil všetky doklady, bolo na posúdení správcu dane, aby tieto doklady preveril a na základe predložených dokladov v daňovej kontrole pri preukázaní oprávnenosti uplatnenia DPH z uvedenej faktúry aj postupoval. Správca dane podľa správneho súdu sa zameral na skutočnosti, ktoré v tomto prípade nebolo možné 100 % preveriť a to samotnú prepravu uvedeného

zariadenia, nakoľko aj svedok Z. E. potvrdil, že toto zariadenie nemohlo byť presúvané samostatne na svojich kolesách, tak bolo prepravované kamiónom. Akým spôsobom, kto konkrétne zabezpečoval prepravu, daný svedok nepotvrdil, potvrdil iba to, že on bol pri doručení predmetného teleskopického nakladača žalobcovi. Správca dane dožiadaním o MVI požiadal o vypočutie konateľa spoločnosti TradePass s.r.o. Z. S., D., ktorého sa nepodarilo dožiadaným správcom dane zrealizovať. Správca dane ohľadom jeho vypočutia viac nevykonal. Uspokojil sa s oznámením, že osoba sa nezdržuje na uvedenej adrese.

44. Podľa správneho súdu základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy dane z pridanej hodnoty zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na určenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty je súčasťou ceny a preto je ňou zdaňovaný predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie, okrem oslobodených transakcií. Platiteľ si môže od dane, ktorú má, odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. Uvedený princíp sa však uplatní iba vtedy, ak platiteľ preukáže, že deklarovaný tovar nadobudol od konkrétneho platiteľa dane z pridanej hodnoty a že mu daň z pridanej hodnoty aj v cene tovaru zaplatil. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: z 23.11.2016, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 4/2017.

45. S dôrazom na tie skutočnosti, na ktoré už správny súd poukázal vyššie, že žalobca v čase vykonania daňovej kontroly tovarom, ktorý bol predmetom spornej faktúry, disponoval, teda preukázal vlastníctvo k danému teleskopickému nakladaču a zároveň preukázal, že tento tovar nadobudol od konkrétneho platiteľa, ktorý bol uvedený na faktúre. Pretože od žiadneho iného dodávateľa uvedený teleskopický nakladač nezakúpil, o čom svedčí aj samotná úhrada ceny 54 000 eur, ktoré zaplatil na účet samotného dodávateľa spoločnosti TradePass s.r.o. To, že došlo k predmetnej transakcii, nasvedčuje aj to, že spoločnosť TradePass s.r.o. za mesiac máj 2018 podala daňové priznanie a to konkrétne 25.06.2018. Tie skutočnosti, na ktoré správca dane, resp. žalovaný vo svojom rozhodnutí poukazuje, že od júna 2008 podával daňový subjekt spoločnosť TradePass s.r.o. nulové daňové priznania, nemajú s predmetnou daňovou kontrolou za máj 2018 nič spoločné. Podľa správneho súdu bolo preto potrebné zo strany správcu dane zamerať sa na uvedené skutočnosti, ktoré boli žalobcom preukázané a z uvedených predložených dôkazov aj vyvodiť správny právny záver.

46. Preukazovanie práva na odpočet DPH vyplýva jednak z hmotnoprávnych podmienok stanovených zákonom o DPH, ale taktiež je prepojené aj na procesnoprávne podmienky zakotvené v daňovom poriadku. Zákon o DPH vychádza z predpokladu, že zdaniteľný obchod reálne prebehol. Povinnosť preukázania reálneho uskutočnenia dodávky tovaru alebo služieb teda vyplýva z daňového poriadku ako procesného predpisu upravujúceho daňové konanie. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát obtiažne a pomerne nejednoznačné. V zásade však platí, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol obchod uskutočnený, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti o jeho realizácii, teda je potrebné, aby dokázal preukázať, že dodanie tovaru, resp. služby, špecifikované vo faktúre, bolo dodané daňovému subjektu konkrétnym dodávateľom v deklarovanom zdaniteľnom období, v deklarovanom rozsahu ako aj iné skutočnosti vyplývajúce z faktúry.

47. Správny súd poukazuje na to, že z rozsudku NSSR sp.zn. z 24.3.2021 je zrejmé: „38. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania kvality služieb, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, pohyb finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje

procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.“

48. V uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 14. novembra 2018 sp. zn. -53, ústavný súd konštatoval: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“

49. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 25.1.2018 vyslovil: „Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt preukázal a deklaroval správne, aby mohla byť uznaná a žalobcovi (daňovníkovi) vzniklo právo na odpočítanie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem "môže" ), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane.“

50. Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 21.09.2011 uviedol: ,,Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre“.

51. Správny súd argumentuje ďalej poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 17.02.2015, podľa ktorého aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy pritom ovládajúce daňového konania nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť a dôkaznú silu, ako aj schopnosť vrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd má za to, že správca dane nerešpektoval dôsledne zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), keď nevyhodnotil všetky dôkazy najskôr jednotlivo a následne v ich vzájomných súvislostiach a neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré pri správe daní vyšli najavo a s týmito skutočnosťami sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa , , podľa ktorých rozhodnutie žalovaného správny súd zrušil, pretože je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, ako aj preto, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.

53. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na samotnú výpoveď splnomocneného zástupcu Z. E., ako aj na predložené listinné dôkazy, ktoré konateľ spoločnosti žalobcu k daňovej kontrole predložil, ako aj na jeho výpoveď, ktorú vykonal správca dane v rámci daňovej kontroly. Z uvedených skutočností následne vyplýva, že žalobca na základe predloženej faktúry č. U za teleskopický nakladač CATERPILLAR TH 220 v celkovej obstarávacej cene 54 000 eur, z toho DPH 9 000 eur preukázal, že v čase daňovej kontroly bol vlastníkom predmetu spornej faktúry, teda teleskopického nakladača, ktorý mu slúžil na podnikateľskú účely. Odpovede na uvedené otázky ohľadom vlastníctva predmetného teleskopického nakladača, ako aj splnenia podmienok, ktoré deklaroval žalobca predložením listinných dôkazov, správca dane nezisťoval a uvedené výsluchy tak svedkov, ako aj konateľa spoločnosti nevyhodnotil správne. Správny súd dospel k záveru, že uvedenými okolnosťami sa musí správca dane bezpochyby zaoberať a až na základe súladu vykonaného dokazovania s obsahom administratívneho spisu následne opätovne rozhodnúť.

54. Zároveň súd argumentuje poukazom na to, že pokiaľ žalobca citoval rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré bolo možné na vec aplikovať, podľa správcu dane iba za splnenia základných podmienok zo strany žalobcu, správny súd má iný názor, pretože samotné preukázanie reálneho plnenia, t. j. dodania tovaru deklarovaných dodávateľom, ako aj fakt, že správca dane k uvedeným záverom dospel nesprávne, nebolo možné v predmetnom štádiu konania sa zaoberať aplikáciou predmetných rozhodnutí Súdneho dvora, ktoré predovšetkým, ako poukázal žalobca v podanej žalobe, poukazujú na to, že daňový orgán nemôže vyžadovať, aby daňový subjekt preveroval svojich dodávateľov a zároveň nemôže zastaviť vrátenie DPH podnikateľovi, ktorému bol tovaru či služby dodané. Skutočnosť, že žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. V danom prípade, nakoľko nešlo o preukázanie podvodného konania, tak nebolo možné ani aplikovať uvedené rozhodnutia Európskeho súdneho dvora na predmetnú vec. Preto správny súd danú žalobnú námietku nepovažoval za dôvodnú..

55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto správny súd s poukazom na predložené dôkazy, na existenciu a vlastníctvo teleskopického nakladača u žalobcu mal za to, že správca dane, ako aj žalovaný nedostatočným spôsobom zistili skutkový stav a z uvedeného vyvodili právny záver, ktorý nedostatočným spôsobom vo svojom rozhodnutí odôvodnili, preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ustanovenia , z dôvodu, že v predmetnom konaní správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav a toto bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

56. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, správny súd o trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením a úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške priznaných trov bude rozhodnuté samostatné rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

57. Predmetné rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere 3:0 hlasov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu ( v spojení s )..

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.