Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 143/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

v konaní o sťažnosti M. N., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo M. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jej právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. N. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť M. N. trovy konania v sume

292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 9. apríla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. N. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a svojho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C

747/02.

Sťažovateľka namietala, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn.

, v ktorom je účastníčkou konania na strane odporcu, začalo 13. mája 2002 a nie

je ani po viac ako šiestich rokoch právoplatne skončené. Podľa jej názoru v tomto konaní

nepochybne dochádza k prieťahom. Ďalej uviedla, že «Konanie začalo na návrh

navrhovateľa, ktorý bol Okresnému súdu Košice II doručený dňa 13. 5. 2002.

Dňa 18. 3. 2003 bola sťažovateľke doručená výzva Okresného súdu Košice II sp. zn.

zo dňa 13. 3. 2003, v ktorej ju súd vyzval, aby sa vyjadrila k výzve pripojenému

návrhu na začatie konania.

Sťažovateľka sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním vo veci zo dňa 25. 3.

2003. (...)

Pojednávanie 30. 11. 2004 bolo odročené na neurčito, s tým, že právny zástupca

žalobcu oznámi súdu, v ktorom období sa bude žalobca zdržiavať v K., aby bolo opätovne

vytýčené pojednávanie vo veci.

Dňa 19. 1. 2005 bolo právnej zástupkyni sťažovateľky doručené oznámenie

Okresného súdu Košice II sp. zn. , ktorým jej bolo oznámené, že predpokladaný

termín pojednávania vo veci bude v II. polroku 2005. K oznámeniu bol pripojený list

právneho zástupcu navrhovateľa, zo dňa 11. 1. 2005, v ktorom ten oznamuje, že

s navrhovateľom už dlhšiu dobu nenadviazal žiaden kontakt a nie je mu známe ani

konkrétne miesto ani doba dokedy sa bude navrhovateľ zdržiavať mimo územia Slovenska.

(...)

Uznesením na pojednávaní dňa 20. 9. 2005 súd pojednávanie odročil na neurčito,

s tým, že právny zástupca navrhovateľa oznámi súdu adresu navrhovateľa. Právny zástupca

navrhovateľa uviedol, že sa mu doteraz nepodarilo skontaktovať s navrhovateľom. (...)

Uznesením zo dňa 5. 9. 2006 sp. zn. -79 Okresný súd Košice II rozhodol

tak, že konanie zastavuje, vracia navrhovateľovi cestou Daňového úradu K. súdny poplatok

vo výške 11.800,- Sk, do 30 dní od právoplatností uznesenia, navrhovateľ je povinný

nahradiť odporkyni na účet jej právnej zástupkyne trovy konania v sume 5.041,- Sk do 3 dní

od právoplatnosti uznesenia.

Sťažovateľka podala proti uvedenému uzneseniu odvolanie zo dňa 9. 10. 2006

a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Uznesením sp. zn. -97 zo dňa 14. 4. 2008 Okresný súd Košice II

rozhodol, že ustanovuje M. M., sestru navrhovateľa, za opatrovníka na zastupovanie

v predmetom konaní, z dôvodu zdržiavania sa navrhovateľa na neznámom mieste. (...)

Uznesením sp. zn. -107 zo dňa 5. 11. 2008 Krajský súd v Košiciach

zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II sp. zn. podala sťažovateľka

sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Košice II zo dňa 18. 2. 2009. (...)

Okresný súd Košice II zastavil uznesením zo dňa 5. 9. 2006 konanie z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku navrhovateľom, pričom Okresný súd Košice II súdny

poplatok vypočítal v nesprávnej výške, na čo poukázal Krajský súd v Košiciach, ktorý

zároveň v odôvodnení uznesenia, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II

uviedol: „súd prvého stupňa zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku (doplatku

súdneho poplatku) podľa , hoci pre takýto postup

nebol zákonný dôvod, odvolací súd zrušil uznesenie o zastavení konania ako aj ostatné

výroky s týmto spojené (vrátenie súdneho poplatku navrhovateľovi ako aj výrok o trovách

konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“ (...)

Vec je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov. Podľa názoru sťažovateľky,

nie je vec právne ani skutkovo zložitá.

Sťažovateľka je presvedčená o tom, že konanie odporcu nesmeruje k odstráneniu jej

právnej neistoty, ako odporkyne v uvedenom konaní, teda k právoplatnému skončeniu sporu

ale súd odďaľuje poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľke.

Sťažovateľka sa nedomnieva, že ona prispela k neprimeranej dĺžke konania.(...)».

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

v danej veci nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky

- na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky, a

- právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta

Dohovoru, bolo postupom Okresného súdu Košice II vo veci sp. zn.

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice II pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie

vo výške 4.000 EUR.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

Výšku trov konania sťažovateľka ustálila podaním z 22. mája 2009 na sumu

292,38 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti podaním sp. zn.

vyjadril okresný súd. Okrem chronológie úkonov vykonaných vo veci uviedol, že:

„Vzhľadom na chronológiu vo veci vykonaných úkonov je zrejmé, že tunajší súd

nebol nečinný počas dlhšie trvajúceho obdobia. Dĺžka predmetného konania bola

ovplyvnená predovšetkým správaním samotného žalobcu, ktorému bolo potrebné opakovane

doručovať viaceré zásielky, ktorý sa nezúčastnil ani jedného z vytýčených pojednávaní

a ktorému bol napokon v konaní ustanovený opatrovník.

Nemožno súhlasiť s názorom sťažovateľky, že tunajší súd zodpovedá aj za obdobie,

keď sa spis nachádzal na Krajskom súde v Košiciach. Spis bol tomuto súdu predložený na

základe podaného odvolania, teda v súlade so zákonom a nie je v právomoci súdu prvého

stupňa odvolaciemu súdu určovať lehoty, v ktorých má o podaných odvolaniach

rozhodovať. Z tohto hľadiska nie je podstatná ani skutočnosť, ako odvolací súd rozhodol,

lebo vec mu bola predložená dôvodne. Nemožno prijať záver, že za prípadné prieťahy

odvolacieho súdu v prípade zrušenia rozhodnutia zodpovedá prvostupňový súd, lebo tento

nesprávne rozhodol. V tejto časti podanej ústavnej sťažnosti považujem túto voči nášmu

súdu za nedôvodnú.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na

ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrenia označeného

porušovateľa práva a obsahu súdneho spisu na vec sa vzťahujúceho ústavný súd zistil tento

priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 13. mája 2002 bol okresnému súdu doručený návrh P. N. (ďalej len „žalobca“)

proti sťažovateľke na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci

za náhradu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 6. decembra 2002 okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 18. decembra 2002 žalobca zaplatil súdny poplatok.

Dňa 13. marca 2003 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k návrhu.

Dňa 27. marca 2003 sťažovateľka doručila svoje vyjadrenie k návrhu.

Dňa 29. decembra 2003 okresný súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podaniu

sťažovateľky.

Dňa 13. septembra 2004 sťažovateľka požiadala okresný súd o nariadenie termínu

pojednávania.

Dňa 22. októbra 2004 okresný súd požiadal Katastrálny úrad v K. o zaslanie listu

vlastníctva č. 12576.

Dňa 30. novembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre

neprítomnosť žalobcu s tým, že právny zástupca žalobcu oznámi, kedy sa žalobca bude

zdržiavať v K.

Dňa 14. decembra 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby oznámil,

kedy sa bude žalobca zdržiavať na Slovensku, keďže je potrebné nariadiť termín

pojednávania.

Dňa 13. januára 2005 právny zástupca žalobcu oznámil, že jeho klient s ním už

dlhšiu dobu nenadviazal žiadny kontakt a nie je mu známe miesto jeho pobytu ani doba,

dokedy bude mimo Slovenskej republiky.

Dňa 14. januára 2005 okresný súd oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že

predpokladaný termín pojednávania bude v II. polroku 2005.

Dňa 20. septembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre

neprítomnosť žalobcu s tým, že právny zástupca žalobcu oznámi, kedy sa žalobca bude

zdržiavať na Slovensku.

Dňa 21. septembra 2005 právna zástupkyňa sťažovateľky podaním namietala

nezaprotokolovanie jej návrhov na dokazovanie na pojednávaní.

Dňa 26. septembra 2005 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby doložil

doklad o cene nehnuteľnosti, inak bude nariadené znalecké dokazovanie.

Dňa 28. novembra 2005 okresný súd vyzval realitnú kanceláriu D., aby oznámila

trhovú cenu spornej nehnuteľnosti.

Dňa 13. decembra 2005 realitná kancelária D. oznámila cenu spornej nehnuteľnosti.

Dňa 15. decembra 2005 okresný súd vyzval realitnú kanceláriu K., aby oznámila

trhovú cenu spornej nehnuteľnosti.

Dňa 4. januára 2006 okresný súd vyzval realitnú kanceláriu A. na oznámenie trhovej

ceny predmetnej nehnuteľnosti.

Dňa 11. januára 2006 realitná kancelária A. oznámila trhovú hodnotu spornej

nehnuteľnosti.

Dňa 3. februára 2006 okresný súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní doplatil súdny

poplatok.

Dňa 3. februára 2006 okresný súd požiadal mestskú políciu o doručenie zásielky pre

žalobcu.

Dňa 3. mája 2006 mestská polícia oznámila, že zásielku nedoručili, lebo žalobca sa

zdržiava v Českej republike.

Dňa 29. mája 2006 bol spísaný tento úradný záznam: „dostavila sa matka žalobcu,

oznámila, že žalobca pracuje v Českej republike a na Slovensko príde koncom júna 2006.“

Dňa 8. augusta 2006 žalobca doplatil súdny poplatok.

Dňa 5. septembra 2006 okresný súd uznesením sp. zn. konanie

zastavil, pretože žalobca nezaplatil celý súdny poplatok.

Dňa 10. októbra 2006 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu z 5. septembra

2006.

Dňa 19. októbra 2006 okresný súd požiadal mestskú políciu o doručenie zásielky

žalobcovi.

Dňa 6. novembra 2006 mestská polícia oznámila, že zásielku sa nepodarilo doručiť.

Dňa 10. novembra 2006 okresný súd vyzval matku žalobcu, aby oznámila adresu

jeho pobytu.

Dňa 20. decembra 2006 okresný súd urgoval matku žalobcu, aby obratom oznámila

adresu žalobcu pod hrozbou poriadkovej pokuty.

Dňa 30. januára 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 21. decembra 2007 krajský súd uznesením sp. zn. vrátil vec súdu

prvého stupňa ako predčasne predloženú.

Dňa 14. apríla 2008 okresný súd uznesením sp. zn. ustanovil M. M.

(sestra žalobcu) za opatrovníka žalobcu.

Dňa 5. júna 2008 bol spis predložený krajskému súdu. Bol zaevidovaný pod sp. zn.

.

Dňa 12. decembra 2008 bol spis doručený okresnému súdu s uznesením krajského

súdu sp. zn. z 5. novembra 2008, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu

č. k. -79 z 5. septembra 2006 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Dňa 14. januára 2009 bola okresnému súdu vrátená zásielka (uznesenie) neprevzatá

opatrovateľkou žalobcu.

Dňa 19. januára 2009 bola zásielka opätovne doručovaná opatrovníčke, ktorá ju

prevzala 22. januára 2009.

Dňa 18. februára 2009 sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa 26. februára 2009 okresný súd uznesením sp. zn. vyzval žalobcu,

aby odstránil nedostatky podania z 13. mája 2002.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. , ). Ústavný súd

pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší priebeh

napadnutého konania nemožno pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci. Pokiaľ

predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení poukázal na ťažkosti doručovania v danej

veci, ústavný súd túto skutočnosť neprehliadol, najmä pri rozhodovaní o primeranom

finančnom zadosťučinení.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 7 rokov bez meritórneho

rozhodnutia je už samo osebe neprimerané.

Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci aj

opakovane nečinný, a to konkrétne od 13. mája 2002 do 6. decembra 2002 (najmenej šesť

mesiacov), od 27. marca 2003 do 29. decembra 2003 (deväť mesiacov) a od 29. decembra

2003 do 22. októbra 2004 (desať mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je

ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne počas dvoch rokov súd nevykonával vo veci

úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka

v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). Uvedené obdobia

nečinnosti, ale aj ďalšie obdobia neefektívnej činnosti okresného súdu bez akýchkoľvek

zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku

zložitosti veci ani správania účastníka konania, ale v označenom období výlučne v dôsledku

postupu okresného súdu. pritom v zaväzuje predovšetkým súdy ako

garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia

predsedu okresného súdu vo vzťahu k napadnutému konaniu nevyplýva prijatie účinných

opatrení.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva podľa dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €,

pretože je „neprimerane dlho“ vystavená právnej neistote.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za

odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v sume 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“). Úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2009 spolu

s režijným paušálom (6,95 €) predstavuje sumu 122,85 €. Úhrada za tieto úkony právnej

služby zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa § 27 zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov predstavuje

celkovú sumu 292,38 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2009