Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 182/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť H. B., P., M. B., P., JUDr. M. U., P., MUDr. A. U., P., a S.,

P., všetkých zastúpených advokátom JUDr. K. P., P., vo veci namietaného porušenia čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských opráv

a slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 24. apríla 2006,

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 31. januára 2007 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. októbra 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť H. B., M. B., JUDr. M. U., MUDr. A. U. a S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2009

doručená a 14. apríla 2009 doplnená sťažnosť H. B., M. B., JUDr. M. U., MUDr. A. U. a S.

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

„na spravodlivý proces a právo na ochranu ich základných ľudských práv zaručených...

v článku 46 ods. 1“ (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských opráv a slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 24. apríla 2006,

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 31. januára 2007 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 25. októbra 2007.

1. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že „žalobou z... 21. 12. 2005 žiadali

od žalovaných Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR... Ministerstvo vnútra

SR... Ministerstvo financií SR... Ministerstvo hospodárstva SR... zaplatiť H. B. sumu

50 000.- Sk, M. B. sumu 300 000.- Sk, M. U. sumu 680 000.- Sk, S. sumu 25 000 - Sk, A. U.

sumu 90 000.- Sk, ktoré sumy vložili na základe zmlúv o pôžičke nebankovým subjektom

B. s. r. o. K., D. a. s. B., A. s. r. o. K., B. B. s tým, že tieto subjekty im investované peňažné

prostriedky aj s výnosmi vrátia tak, ako to vo svojich ponukách, výzvach v tlači, rozhlase,

elektronických komunikačných systémoch, brožúrach, obežníkoch a iných písomnostiach na

uzavretie zmlúv sľubovali naviac vyššie úroky ako ponúkali banky, týmto konaním sa

nesporne nebankové subjekty (dlžník) dopustili podvodného konania o čom Slovenská

republika v zastúpení žalovaných ministerstiev vedela... Slovenská republika i keď bola

povinná zakročiť, nesprávnym úradným postupom a svojou nečinnosťou spôsobila

sťažovateľom škodu, ktorá sa rovná hodnote investovanej sumy do nebankových subjektov.

Okresný súd Bratislava I v Bratislave uznesením zo dňa 24. 4. 2006 sp. zn.

16 konanie zastavil ktoré rozhodnutie zdôvodnil iba tým, že žalobcovia v tomto

konaní i napriek výzve súdu nezaplatili súdny poplatok v stanovenej lehote, a ani

do vydania rozhodnutia o zastavení konania...

Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil...

Proti rozhodnutiu krajského súdu sťažovatelia podali dovolanie, ktoré Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25. 10. 2007 sp. zn. odmietol

s odôvodnením, že prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení

a lebo v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch

nižších stupňov bolo postihnuté vadami uvedenými a ani dovolacím súdom

neboli zistené...“.

Podľa názoru sťažovateľov „Rozhodnutia okresného a krajského súdu sú postihnuté

takými vadami, ktoré bránia sťažovateľom riadne pokračovať v súdnom konaní o náhradu

škody a tým porušujú ich ústavné práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces tak, ako

zaručuje ) a 3) , zároveň porušujú ich ľudské práva a základné slobody

zabezpečené v čl. 6 ods. 1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Aj rozhodnutie najvyššieho súdu je v rozpore s ustanoveniami o zaručení

možnosti konať pred súdom v zmysle , ktorým boli tiež porušené

základne práva a slobody sťažovateľov lebo postupom súdu im bola odňatá možnosť konať

pred ním pri uplatnení svojho práva na náhradu škody...“.

2. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„... právo sťažovateľov na spravodlivý proces zaručené Slovenskej

republiky v čl. 46 ods. 1 a 2) ako aj základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 6

ods. 1) Dohovoru o ochrane ľudských opráv a slobôd napadnutými rozhodnutiami súdov

porušené boli.

Zrušuje uznesenia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. 4. 2006 sp. zn.

16 , Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 1. 2007 sp. zn.

a Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 10. 2007 sp. zn. , zároveň Okresnému

súdu Bratislava I. v Bratislave nariaďuje, aby vo veci sp. zn. znova konal

a rozhodol.“

3. Keďže sťažovatelia nepredložili ústavnému súdu splnomocnenia na svoje

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom, boli písomne vyzvaní

na odstránenie tohto nedostatku. Sťažovateľmi splnomocnený advokát podaním z 8. apríla

2009 (doručeným 14. apríla 2009) sťažnosť sťažovateľov z 5. marca 2009 takto doplnil:

„… K výzve ústavného súdu na odstránenie nedostatkov, uvedených v odôvodnení

sp. zn. uvádzam, že sťažnosťou proti porušovaniu základných práv a slobôd

podľa č. 127 sa moji mandanti domáhajú práva na spravodlivé

konanie pred nezávislým súdom v zmysle platných zákonov Slovenskej republiky a

Slovenskej republiky.

Samotná sťažnosť, ako sa podrobne uvádza v jej odôvodnení, smeruje proti

rozhodnutiam Okresného súdu, Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR, ktoré

znemožňujú základné právo sťažovateľov na spravodlivý proces a právo na ochranu

ich základných ľudských práv zaručených SR v článku č. 46. ods. 1...“

4. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 25. októbra 2007 nadobudlo právoplatnosť 12. decembra 2007.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia ústavný súd neodmietne

prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže,

že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia sťažnosť možno podať

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

5. Ak sťažovateľ má, alebo v minulosti mal možnosť domáhať sa ochrany svojich

označených práv, ktorých porušenie namieta, pred všeobecným súdom, tak to vylučuje

právomoc ústavného súdu konať o jeho sťažnosti. Nedostatok právomoci ústavného súdu

vyplýva priamo z () a ústavný súd ho nemôže prekonať postupom

podľa , ktorý sa vzťahuje na neprípustnosť sťažnosti

spočívajúcu v nevyužití iných ako súdnych prostriedkov ochrany označených

sťažovateľových práv.

5.1 Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovatelia proti

(v sťažnosti) namietanému uzneseniu okresného súdu sp. zn. 16. C 5/2006 z 24. apríla 2006

podali riadny opravný prostriedok – odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd. Ústavný súd

preto nemá právomoc na konanie o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie práv

sťažovateľov uznesením okresného súdu sp. zn. z 24. apríla 2006.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, že v časti proti namietanému

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 24. apríla 2006 nie je daná jeho právomoc,

a preto sťažnosť v uvedenej časti odmietol z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie.

5.2 Sťažovatelia namietali tiež porušenie označených práv uznesením krajského súdu

sp. zn. z 31. januára 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. apríla 2007.

Týmto rozhodnutím krajský súd ako odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podali sťažovatelia dovolanie, ktoré najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 25. októbra 2007 odmietol.

Keďže sťažovatelia využili možnosť domáhať sa nápravy nimi tvrdeného

protiprávneho postupu krajského súdu podaním dovolania, o ktorom konal a rozhodol

najvyšší súd, nebolo (vzhľadom na už uvedené) v právomoci ústavného súdu posudzovať

postup krajského súdu a zasahovať do jeho rozhodovacej právomoci.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie. (Ďalším možným dôvodom odmietnutia tejto časti sťažnosti

je jej podanie po lehote ustanovenej v .)

6. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. , ). Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25

ods. 2 ).

Z obsahu sťažnosti, no najmä zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 25. októbra 2007 bolo doručené sťažovateľom

dávno pred podaním sťažnosti ústavnému súdu a nadobudlo právoplatnosť 12. decembra

2007.

Sťažnosť sťažovateľov bola doručená ústavnému súdu 12. marca 2009, teda

v súvislosti s namietaným uznesením najvyššieho súdu po uplynutí zákonom ustanovenej

dvojmesačnej lehoty na jej podanie. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov v časti

namietajúcej protiústavnosť označeného rozhodnutia najvyššieho súdu odmietol podľa § 25

ods. 2 ako oneskorene podanú.

7. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009