Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 239/09
PDF · 134.13 KB
No categories available
IV. ÚS 239/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 110/2006 a porušenie svojich práv podľa čl.
6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 200/2008 a jeho uznesením
z 30. januára 2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna 2009
doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 110/2006 a porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods.
1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 200/2008 a jeho uznesením z 30. januára 2009.
Zo sťažnosti a z predloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému
súdu 4. decembra 2007 žalobu o ochranu osobnosti a náhradu škody proti žalovanej
JUDr. A. P., zástupkyni Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva.
Okresný súd žalobu uznesením č. k. 22 C 110/06-68 z 25. júna 2008 odmietol s poukazom
na § 43 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na to, že sťažovateľ napriek
výzve súdu v určenej lehote neodstránil nedostatky žaloby. Podľa sťažovateľa „Vo veci
nebolo nič vykonané. Sťažnosť na prieťahy bola obídená mlčaním... OS BA I žalobu
odmietol dňa 25. 06. 2008 svojvoľne a hlúpo, zjavne na základe mafiánskych princípov, za
účelom ochrániť inú sudkyňu od zodpovednosti.“.
Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom
rozhodol krajský súd uznesením č. k. 8 Co 200/2008-53 z 30. januára 2009 tak, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Podľa sťažovateľa „Krajský súd BA
jalové uznesenie mafiánskym spôsobom potvrdil“. Z priloženej dokumentácie vyplýva, že
proti označenému uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ 6. apríla 2009 dovolanie.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti v náleze vyslovil, že
okresný súd svojím postupom v namietanom konaní porušil jeho základné právo podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a krajský súd svojím postupom
v namietanom konaní a uznesením z 30. januára 2009 porušil jeho práva podľa čl. 6 ods. 1,
čl. 13 a čl. 14 dohovoru, zrušil toto uznesenie a prikázal krajskému súdu „vo veci znovu
konať bez prieťahov obštrukcií“. Sťažovateľ zároveň žiada, aby mu bolo priznané
primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 90 000 €, z ktorej by bolo uložené
okresnému súdu zaplatiť 30 000 € a krajskému súdu 60 000 €, a žiada tiež, aby mu boli
uhradené trovy konania pred ústavným súdom.
Súčasťou sťažnosti sťažovateľa je aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu na
konanie pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 110/2006 a vyslovenia porušenia svojich práv
podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 Co 200/2008 a jeho uznesením z 30. januára 2009.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Ústavný súd na okresnom súde zistil, že označené uznesenie krajského súdu bolo
sťažovateľovi doručené 31. marca 2009, pričom týmto dňom nadobudlo právoplatnosť
v spojení s uznesením okresného súdu č. k. 22 C 110/06-68 z 25. júna 2008, t. j. obe
namietané konania vedené okresným súdom, ako aj krajským súdom boli právoplatne
skončené 31. marca 2009. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podanie dovolania
nemá vplyv na plynutie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť 15. júna 2009, pričom oba namietané
konania boli právoplatne skončené 31. marca 2009. Z toho vyplýva, že sťažnosť
sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde. Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa mohla
byť odmietnutá aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti s poukazom na ustálenú judikatúru
ústavného súdu, podľa ktorej o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť
predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej
príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,
porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval
uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne
nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľa (napr. žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred
ústavným súdom).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2009