Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 121/09

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

v konaní o sťažnosti MUDr. B. S., B., a MUDr. D. K., PhD., H. B., zastúpených advokátom

JUDr. D. K., B., vo veci namietaného porušenia ich práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o

občianskych a politických právach v spojení s a Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. takto

rozhodol:

1. Práva MUDr. B. S. a MUDr. D. K. podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a

politických právach v spojení s a

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. MUDr. B. S. a MUDr. D. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v

sume 457,90 € (slovom štyristopäťdesiatsedem eur a deväťdesiat centov), ktorú j e

Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. D. K.,

B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Sťažnosti MUDr. B. S. a MUDr. D. K. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára

2009 doručená sťažnosť MUDr. B. S., B., a MUDr. D. K., PhD., H. B. (ďalej len

„sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. D. K., B., ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva zaručeného (ďalej len

„ústava“) a práv zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach (ďalej len „pakt“) v spojení s a

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -416

z 30. septembra 2008 (ďalej len „rozsudok z 30. septembra 2008“) a jemu predchádzajúcim

postupom.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa „... v konaní vedenom

na Okresnom súde Bratislava II č. k. domáhali proti žalovanému Fakultná

nemocnica s poliklinikou Bratislava... určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru

ako aj náhrady mzdy spolu s úrokmi z omeškania; sťažovateľ MUDr. B. S. vystupoval v

konaní č. k. ako žalobca v 1. rade a sťažovateľ MUDr. D. K. vystupoval v

konaní č. k. ako žalobca v 5. rade. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo

dňa 21. 1. 2002 č. k. -63 súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru

dané sťažovateľom zo strany FNsP Bratislava je neplatné a pracovný pomer medzi

účastníkmi konania č. k. trvá. Tento rozsudok Okresného súdu Bratislava II

potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 20. 11. 2003 č. k. -115.

Podaním zo dňa 4. 11. 2005 sme si proti žalovanému FNsP Bratislava uplatnili nielen

nárok na náhradu mzdy v nami vyčíslených výškach, ale sme si uplatnili aj nárok na

zaplatenie úrokov z omeškania z náhrady mzdy za obdobie od neplatného skončenia

pracovného pomeru... a pre prípad, že by súd nám nemienil priznať takto uplatnené úroky z

omeškania, žiadali sme eventuálnym petitom... priznať aspoň úroky z omeškania z nami

žalovanej náhrady mzdy za dobu od vykonateľnosti navrhovaného rozsudku o náhrade mzdy

až do reálneho zaplatenia náhrady mzdy...

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. 2. 2006 č. k. -351

súd zaviazal žalovaného FNsP Bratislava zaplatiť sťažovateľovi MUDr. S... náhradu mzdy v

sume 1.125.425,60 Sk a sťažovateľovi MUDr. K... náhradu mzdy v sume 927.793,45 Sk,

všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Týmto rozsudkom súd zamietol náš

návrh týkajúci sa nároku na zaplatenie úrokov z omeškania... Tento rozsudok okresného

súdu vo výroku týkajúcom sa povinnosti žalovaného zaplatiť nám ako žalobcom náhradu

mzdy sa stal právoplatným dňa 5. 6. 2006 a vykonateľným dňa 8. 6. 2006...

Proti uvedenému rozsudku okresného súdu vo výroku týkajúcom sa nepriznania

úrokov z omeškania... a proti výroku o zamietnutí eventuálneho petitu, ktorým bol uplatnený

nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z náhrady mzdy odo dňa vykonateľnosti rozsudku

až do zaplatenia, sme obaja podali odvolanie a v podanom odvolaní sme žiadali prisúdiť

úroky z omeškania... a pre prípad, že by odvolací súd nemienil tomuto odvolaciemu návrhu

vyhovieť, žiadali sme aspoň priznať úroky z omeškania z prisúdenej náhrady mzdy odo dňa

vykonateľnosti prvostupňového rozsudku až do zaplatenia.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 30. 9. 2008

č. k. -416 potvrdil v odvolaním napadnutej časti úroku z omeškania a event.

petitu rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. 2. 2006 č. k. -351.“.

Podľa sťažovateľov „Rozsudok Krajského súdu... č. k. -416 zo dňa

30. 9. 2008, a konanie... mu predchádzajúce, zakladá porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 14 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach v spojení s článkom 1 ods. 1 a článkom 142 ods. 3

“.

Porušenie označených práv sťažovatelia vidia v tom, že: „Rozsudok krajského súdu

vôbec nebol vyhlásený na verejnom pojednávaní a ani nebol zachovaný postup podľa § 156

ods. 1 a 3 predchádzajúci vyhláseniu rozsudku (oznámenie miesta a času verejného

vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením).

V spise... sa nenachádza zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku, ani zápisnica

o hlasovaní o rozsudku, ba ani oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku.“

Podľa sťažovateľov taktiež: „Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 9.

2008 č. k. -416 odporuje článku 46 ods. 1

nakoľko... neobsahuje jasné právne závery majúce pre vec podstatný význam, a tiež právne

závery v ňom obsiahnuté sú svojvoľné a zjavne neodôvodnené...“

Sťažovatelia poukazujú na to, že: „Krajský súd však rozhodol svojvoľne, keď

za základ svojho rozsudku vzal stav v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa...

a v súvislosti s tým nepriznal nám úroky z omeškania iba preto, že v čase vyhlásenia

rozsudku súdu prvého stupňa prisúdená náhrada mzdy... ešte nebola splatná... Svojvoľnosť,

arbitrárnosť rozsudku krajského súdu spočíva v tom, že vôbec nebral do úvahy skutočnosti,

ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a ktoré mali pre nárok na úroky

z omeškania (ktorý samotný bol predmetom odvolacieho konania) podstatný význam...

V kontexte vyššie uvedeného rozsudok krajského súdu neobsahuje dostatok

skutkových a právnych záverov, nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky, a naviac právne závery krajského súdu sú svojvoľné a zjavne

neodôvodnené.“

Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd deklaroval porušenie

ich základného práva podľa a práv podľa dohovoru a

ods. 1 paktu v spojení s a rozsudkom krajského súdu

z 30. septembra 2008 a jemu predchádzajúcim postupom, zrušil ho a vec vrátil krajskému

súdu na ďalšie konanie.

Ústavný súd uznesením č. k. -20 z 23. apríla 2009 sťažnosť

sťažovateľov v časti, v ktorej namietajú porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

a paktu v spojení s a postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. prijal na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti

sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku

krajského súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.

Sťažovatelia v liste doručenom ústavnému súdu 2. júna 2009 prostredníctvom svojho

právneho zástupcu uviedli, že netrvajú na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Krajský súd na výzvu ústavného súdu reagoval podaním z 20. mája 2009, v ktorom

uviedol, že k sťažnosti sa vyjadrila predsedníčka senátu 8 Co s tým, že v predmetnej veci

nebol rozsudok verejne vyhlásený.

Pre overenie dôvodnosti tvrdenia sťažovateľov si ústavný súd vyžiadal aj súdny spis

vedený krajským súdom pod sp. zn. .

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný úd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V zmysle Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát.

Z vyplýva, že rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej

republiky a vždy verejne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne.

Podľa čl. 14 ods. 1 paktu každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a

verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom. Tlač a verejnosť môžu byť vylúčené z

celého konania alebo jeho časti, avšak každý rozsudok vynesený v trestnej alebo

občianskoprávnej veci sa zverejní, s výnimkou prípadov, keď záujem mladistvých osôb

vyžaduje iný prístup alebo keď sa konanie týka manželských sporov alebo opatrovníctva

detí.

má povahu základného prameňa práva, ktorý je nadradený všetkým ostatným

prameňom práva. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách majú

prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv

a slobôd, ale nie pred .

Ustanovenie , ktoré obsahuje princíp verejného vyhlásenia

rozsudku, má povahu ústavného príkazu (povinnosti) pre všeobecné súdy – pokiaľ

rozhodujú vo forme rozsudku – vyhlasovať tieto rozsudky vždy verejne. Pre nositeľov

základných práv a slobôd má tento princíp povahu záruky, že všeobecné súdy ako štátne

orgány nemôžu obmedziť ich právne postavenie v konaní pred nimi vyplývajúce z ich

možnosti verejne sa oboznámiť s obsahom rozsudku a s jeho odôvodnením (právo na

aktívne, faktické, pozitívne konanie štátu, ktoré má základ v ústave a jej princípoch). Pokiaľ

ide o túto povinnosť, nie sú nijaké pochybnosti o tom, že je uložená všeobecným súdom na

ochranu účastníkov pred tajným výrokom spravodlivosti, ktorý sa vymyká kontrole

verejnosti, to znamená, že ide aj o takú povinnosť, ktorá je v zmysle

súčasťou princípu právnej istoty (transparentnosti) v rámci všeobecného princípu právneho

štátu.

Ústavný príkaz na vyhlásenie rozsudku ako formy rozhodnutia vo veci samej, ktorá

sa používa v mene Slovenskej republiky, sa v praxi uskutočňuje viacerými možnými

procesnými úkonmi všeobecných súdov. V konaní pred prvostupňovými súdmi sa rozsudky

vyhlasujú vždy verejne. Takéto rozhodnutie a jeho vyhlásenie vždy predpokladá

pojednávanie. Na každé pojednávanie [aj na také, kde sa len vyhlási rozsudok podľa § 156

ods. 2 (ďalej len „OSP“)] sa však vždy musia predvolať

účastníci, pričom o konaní pojednávaní je verejnosť informovaná vyvesením zoznamu

prejednávaných vecí na dverách pojednávacej miestnosti.

Rovnaký postup sa uplatňuje aj v praxi odvolacích súdov ( ).

Z uvedených postupov prvostupňových a odvolacích všeobecných súdov vyplýva,

že tieto súdy realizujú ústavný príkaz verejného vyhlásenia rozsudku tak, že predvolávajú

účastníkov a používajú všeobecne dostupný informačný zdroj pre verejnosť – zoznam

prejednávaných vecí vyvesený na dverách tej pojednávacej miestnosti, v ktorej dôjde

k vyhláseniu rozsudku.

Ústavný súd zdôrazňuje, že verejné vyhlásenie rozsudku patrí k ústavným princípom

právneho štátu. Konštatovanie, že rozsudok bol vyhlásený verejne, predpokladá, aby súd dal

verejnosti najavo, že rozsudok vyhlási.

Ústavná požiadavka verejnosti vyhlásenia rozsudku teda nie je splnená už tým,

že samotné vyhlásenie rozsudku prebieha v pojednávacej miestnosti, ktorá je prístupná

verejnosti, ak súd pred týmto vyhlásením neurobil úkon navonok smerujúci k oboznámeniu

(informácii) verejnosti s takýmto vyhlásením.

Taktiež výklad a používanie čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 14 ods. 1 paktu predpokladá

aktívny postup súdov pri vyhlasovaní ich rozhodnutí.

Z predmetného spisu krajského súdu ústavný súd zistil, že krajský súd neurobil

žiadne úkony smerujúce k tomu, aby bolo právo sťažovateľov na verejné vyhlásenie

rozsudku zachované. Túto skutočnosť, ako už bolo uvedené, potvrdila tiež predsedníčka

senátu 8 Co.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľov na verejné

vyhlásenie rozsudku pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 14

ods. 1 paktu v spojení s a postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Ústavný súd považoval v okolnostiach prípadu za dostatočné vyslovenie porušenia

označených práv sťažovateľov a nevyhovel ich žiadosti o zrušenie rozsudku krajského súdu

z 30. septembra 2008 a vrátenie veci na ďalšie konanie.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré

im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. D. K.

v sume 457,90 €. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľom nárok na úhradu trov za dva úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky, a to každý úkon po 92,72 €

(základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony

pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. zo sumy 115,90 € za jeden úkon právnej

služby na sumu 92,72 €), t. j. spolu 185,44 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 6,95 € (§ 16

ods. 3 vyhlášky) predstavuje pre jedného sťažovateľa sumu 199,34 €. Vzhľadom na to,

že právny zástupca sťažovateľov je platiteľom dane z pridanej hodnoty k trovám právneho

zastúpenia jedného sťažovateľa v sume 199,34 € treba pripočítať daň z pridanej hodnoty

19 % v sume 37,87 €, čo spolu predstavuje trovy právneho zastúpenia jedného sťažovateľa

v sume 237,21 €. V prípade dvoch sťažovateľov tvorí úhrada trov právnej služby

advokátom celkove sumu 2 x 237,21 €, t. j. spolu 474,42 €. Keďže sťažovatelia si uplatnili

spolu úhradu trov právneho zastúpenia len v sume 457,90 €, ústavný súd im priznal úhradu

trov len v tejto sume.

Trovy konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s ).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2009