Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)I. ÚS 121/09
PDF · 191.96 KB
No categories available
I. ÚS 121/09
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 121/09-39
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júla 2009 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
v konaní o sťažnosti MUDr. B. S., B., a MUDr. D. K., PhD., H. B., zastúpených advokátom
JUDr. D. K., B., vo veci namietaného porušenia ich práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o
občianskych a politických právach v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 8 Co 393/2006 takto
rozhodol:
1. Práva MUDr. B. S. a MUDr. D. K. podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a
politických právach v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 8 Co 393/2006 p o r u š e n é
b o l i .
2. MUDr. B. S. a MUDr. D. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 457,90 € (slovom štyristopäťdesiatsedem eur a deväťdesiat centov), ktorú j e
Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. D. K.,
B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Sťažnosti MUDr. B. S. a MUDr. D. K. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára
2009 doručená sťažnosť MUDr. B. S., B., a MUDr. D. K., PhD., H. B. (ďalej len
„sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. D. K., B., ktorou namietajú porušenie
svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práv zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych
a politických právach (ďalej len „pakt“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 142 ods. 3 ústavy
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 393/2006-416
z 30. septembra 2008 (ďalej len „rozsudok z 30. septembra 2008“) a jemu predchádzajúcim
postupom.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa „... v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava II č. k. 11 C 344/97 domáhali proti žalovanému Fakultná
nemocnica s poliklinikou Bratislava... určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru
ako aj náhrady mzdy spolu s úrokmi z omeškania; sťažovateľ MUDr. B. S. vystupoval v
konaní č. k. 11 C 344/97 ako žalobca v 1. rade a sťažovateľ MUDr. D. K. vystupoval v
konaní č. k. 11 C 344/97 ako žalobca v 5. rade. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 21. 1. 2002 č. k. 11 C 344/97-63 súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru
dané sťažovateľom zo strany FNsP Bratislava je neplatné a pracovný pomer medzi
účastníkmi konania č. k. 11 C 344/97 trvá. Tento rozsudok Okresného súdu Bratislava II
potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 20. 11. 2003 č. k. 9 Co 442/02-115.
Podaním zo dňa 4. 11. 2005 sme si proti žalovanému FNsP Bratislava uplatnili nielen
nárok na náhradu mzdy v nami vyčíslených výškach, ale sme si uplatnili aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania z náhrady mzdy za obdobie od neplatného skončenia
pracovného pomeru... a pre prípad, že by súd nám nemienil priznať takto uplatnené úroky z
omeškania, žiadali sme eventuálnym petitom... priznať aspoň úroky z omeškania z nami
žalovanej náhrady mzdy za dobu od vykonateľnosti navrhovaného rozsudku o náhrade mzdy
až do reálneho zaplatenia náhrady mzdy...
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. 2. 2006 č. k. 11 C 344/97-351
súd zaviazal žalovaného FNsP Bratislava zaplatiť sťažovateľovi MUDr. S... náhradu mzdy v
sume 1.125.425,60 Sk a sťažovateľovi MUDr. K... náhradu mzdy v sume 927.793,45 Sk,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Týmto rozsudkom súd zamietol náš
návrh týkajúci sa nároku na zaplatenie úrokov z omeškania... Tento rozsudok okresného
súdu vo výroku týkajúcom sa povinnosti žalovaného zaplatiť nám ako žalobcom náhradu
mzdy sa stal právoplatným dňa 5. 6. 2006 a vykonateľným dňa 8. 6. 2006...
Proti uvedenému rozsudku okresného súdu vo výroku týkajúcom sa nepriznania
úrokov z omeškania... a proti výroku o zamietnutí eventuálneho petitu, ktorým bol uplatnený
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z náhrady mzdy odo dňa vykonateľnosti rozsudku
až do zaplatenia, sme obaja podali odvolanie a v podanom odvolaní sme žiadali prisúdiť
úroky z omeškania... a pre prípad, že by odvolací súd nemienil tomuto odvolaciemu návrhu
vyhovieť, žiadali sme aspoň priznať úroky z omeškania z prisúdenej náhrady mzdy odo dňa
vykonateľnosti prvostupňového rozsudku až do zaplatenia.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 30. 9. 2008
č. k. 8 Co 393/06-416 potvrdil v odvolaním napadnutej časti úroku z omeškania a event.
petitu rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. 2. 2006 č. k. 11 C 344/97-351.“.
Podľa sťažovateľov „Rozsudok Krajského súdu... č. k. 8 Co 393/2006-416 zo dňa
30. 9. 2008, a konanie... mu predchádzajúce, zakladá porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 14 ods. 1 Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach v spojení s článkom 1 ods. 1 a článkom 142 ods. 3
Porušenie označených práv sťažovatelia vidia v tom, že: „Rozsudok krajského súdu
vôbec nebol vyhlásený na verejnom pojednávaní a ani nebol zachovaný postup podľa § 156
ods. 1 a 3 O. s. p. predchádzajúci vyhláseniu rozsudku (oznámenie miesta a času verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením).
V spise... sa nenachádza zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku, ani zápisnica
o hlasovaní o rozsudku, ba ani oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku.“
Podľa sťažovateľov taktiež: „Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 9.
2008 č. k. 8 Co 393/2006-416 odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
nakoľko... neobsahuje jasné právne závery majúce pre vec podstatný význam, a tiež právne
závery v ňom obsiahnuté sú svojvoľné a zjavne neodôvodnené...“
Sťažovatelia poukazujú na to, že: „Krajský súd však rozhodol svojvoľne, keď
za základ svojho rozsudku vzal stav v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa...
a v súvislosti s tým nepriznal nám úroky z omeškania iba preto, že v čase vyhlásenia
rozsudku súdu prvého stupňa prisúdená náhrada mzdy... ešte nebola splatná... Svojvoľnosť,
arbitrárnosť rozsudku krajského súdu spočíva v tom, že vôbec nebral do úvahy skutočnosti,
ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a ktoré mali pre nárok na úroky
z omeškania (ktorý samotný bol predmetom odvolacieho konania) podstatný význam...
V kontexte vyššie uvedeného rozsudok krajského súdu neobsahuje dostatok
skutkových a právnych záverov, nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, a naviac právne závery krajského súdu sú svojvoľné a zjavne
neodôvodnené.“
Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd deklaroval porušenie
ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 14
ods. 1 paktu v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 142 ods. 3 ústavy rozsudkom krajského súdu
z 30. septembra 2008 a jemu predchádzajúcim postupom, zrušil ho a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie.
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 121/09-20 z 23. apríla 2009 sťažnosť
sťažovateľov v časti, v ktorej namietajú porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
a čl. 14 ods. 1 paktu v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 142 ods. 3 ústavy postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 393/2006 prijal na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti
sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa
vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku
krajského súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.
Sťažovatelia v liste doručenom ústavnému súdu 2. júna 2009 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedli, že netrvajú na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.
Krajský súd na výzvu ústavného súdu reagoval podaním z 20. mája 2009, v ktorom
uviedol, že k sťažnosti sa vyjadrila predsedníčka senátu 8 Co s tým, že v predmetnej veci
nebol rozsudok verejne vyhlásený.
Pre overenie dôvodnosti tvrdenia sťažovateľov si ústavný súd vyžiadal aj súdny spis
vedený krajským súdom pod sp. zn. 8 Co 393/2006.
Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci,
pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný úd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
V zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický
a právny štát.
Z čl. 142 ods. 3 ústavy vyplýva, že rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej
republiky a vždy verejne.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
Rozsudok musí byť vyhlásený verejne.
Podľa čl. 14 ods. 1 paktu každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a
verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom. Tlač a verejnosť môžu byť vylúčené z
celého konania alebo jeho časti, avšak každý rozsudok vynesený v trestnej alebo
občianskoprávnej veci sa zverejní, s výnimkou prípadov, keď záujem mladistvých osôb
vyžaduje iný prístup alebo keď sa konanie týka manželských sporov alebo opatrovníctva
detí.
Ústava má povahu základného prameňa práva, ktorý je nadradený všetkým ostatným
prameňom práva. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách majú
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv
a slobôd, ale nie pred ústavou.
Ustanovenie čl. 142 ods. 3 ústavy, ktoré obsahuje princíp verejného vyhlásenia
rozsudku, má povahu ústavného príkazu (povinnosti) pre všeobecné súdy – pokiaľ
rozhodujú vo forme rozsudku – vyhlasovať tieto rozsudky vždy verejne. Pre nositeľov
základných práv a slobôd má tento princíp povahu záruky, že všeobecné súdy ako štátne
orgány nemôžu obmedziť ich právne postavenie v konaní pred nimi vyplývajúce z ich
možnosti verejne sa oboznámiť s obsahom rozsudku a s jeho odôvodnením (právo na
aktívne, faktické, pozitívne konanie štátu, ktoré má základ v ústave a jej princípoch). Pokiaľ
ide o túto povinnosť, nie sú nijaké pochybnosti o tom, že je uložená všeobecným súdom na
ochranu účastníkov pred tajným výrokom spravodlivosti, ktorý sa vymyká kontrole
verejnosti, to znamená, že ide aj o takú povinnosť, ktorá je v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy
súčasťou princípu právnej istoty (transparentnosti) v rámci všeobecného princípu právneho
štátu.
Ústavný príkaz na vyhlásenie rozsudku ako formy rozhodnutia vo veci samej, ktorá
sa používa v mene Slovenskej republiky, sa v praxi uskutočňuje viacerými možnými
procesnými úkonmi všeobecných súdov. V konaní pred prvostupňovými súdmi sa rozsudky
vyhlasujú vždy verejne. Takéto rozhodnutie a jeho vyhlásenie vždy predpokladá
pojednávanie. Na každé pojednávanie [aj na také, kde sa len vyhlási rozsudok podľa § 156
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] sa však vždy musia predvolať
účastníci, pričom o konaní pojednávaní je verejnosť informovaná vyvesením zoznamu
prejednávaných vecí na dverách pojednávacej miestnosti.
Rovnaký postup sa uplatňuje aj v praxi odvolacích súdov (§ 211 OSP).
Z uvedených postupov prvostupňových a odvolacích všeobecných súdov vyplýva,
že tieto súdy realizujú ústavný príkaz verejného vyhlásenia rozsudku tak, že predvolávajú
účastníkov a používajú všeobecne dostupný informačný zdroj pre verejnosť – zoznam
prejednávaných vecí vyvesený na dverách tej pojednávacej miestnosti, v ktorej dôjde
k vyhláseniu rozsudku.
Ústavný súd zdôrazňuje, že verejné vyhlásenie rozsudku patrí k ústavným princípom
právneho štátu. Konštatovanie, že rozsudok bol vyhlásený verejne, predpokladá, aby súd dal
verejnosti najavo, že rozsudok vyhlási.
Ústavná požiadavka verejnosti vyhlásenia rozsudku teda nie je splnená už tým,
že samotné vyhlásenie rozsudku prebieha v pojednávacej miestnosti, ktorá je prístupná
verejnosti, ak súd pred týmto vyhlásením neurobil úkon navonok smerujúci k oboznámeniu
(informácii) verejnosti s takýmto vyhlásením.
Taktiež výklad a používanie čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 14 ods. 1 paktu predpokladá
aktívny postup súdov pri vyhlasovaní ich rozhodnutí.
Z predmetného spisu krajského súdu ústavný súd zistil, že krajský súd neurobil
žiadne úkony smerujúce k tomu, aby bolo právo sťažovateľov na verejné vyhlásenie
rozsudku zachované. Túto skutočnosť, ako už bolo uvedené, potvrdila tiež predsedníčka
senátu 8 Co.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľov na verejné
vyhlásenie rozsudku pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 14
ods. 1 paktu v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 142 ods. 3 ústavy postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 393/2006 porušené bolo.
Ústavný súd považoval v okolnostiach prípadu za dostatočné vyslovenie porušenia
označených práv sťažovateľov a nevyhovel ich žiadosti o zrušenie rozsudku krajského súdu
z 30. septembra 2008 a vrátenie veci na ďalšie konanie.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré
im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. D. K.
v sume 457,90 €. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľom nárok na úhradu trov za dva úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3,
§ 11 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky, a to každý úkon po 92,72 €
(základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony
pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. zo sumy 115,90 € za jeden úkon právnej
služby na sumu 92,72 €), t. j. spolu 185,44 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 6,95 € (§ 16
ods. 3 vyhlášky) predstavuje pre jedného sťažovateľa sumu 199,34 €. Vzhľadom na to,
že právny zástupca sťažovateľov je platiteľom dane z pridanej hodnoty k trovám právneho
zastúpenia jedného sťažovateľa v sume 199,34 € treba pripočítať daň z pridanej hodnoty
19 % v sume 37,87 €, čo spolu predstavuje trovy právneho zastúpenia jedného sťažovateľa
v sume 237,21 €. V prípade dvoch sťažovateľov tvorí úhrada trov právnej služby
advokátom celkove sumu 2 x 237,21 €, t. j. spolu 474,42 €. Keďže sťažovatelia si uplatnili
spolu úhradu trov právneho zastúpenia len v sume 457,90 €, ústavný súd im priznal úhradu
trov len v tejto sume.
Trovy konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júla 2009