Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 259/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti H., spol. s r. o., P., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. M. M., s. r. o., P., ktorou namieta porušenie svojich práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. augusta

2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti H., spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra

2008 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti H., spol. s r. o., P. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. M. M., s. r. o., P., ktorou

namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 21. augusta 2008.

Z obsahu sťažnosti a jej prílohy vyplýva, že návrhom doručeným Okresnému súdu

Poprad (ďalej len „okresný súd“) 26. januára 2004 sa obchodná spoločnosť

P., akciová spoločnosť S., S. (ďalej len „žalobca“), domáhala od sťažovateľky ako

žalovanej zaplatenia sumy 9 571,43 € (288 348,80 Sk) s príslušenstvom. Medzi žalobcom

a sťažovateľkou bola 14. januára 2003 uzavretá kúpna zmluva č. 383/2003/R, podľa ktorej

sa sťažovateľka ako predávajúca zaviazala vyrobiť a odpredať žalobcovi ako kupujúcemu

semeno repky olejnej z úrody roku 2003. Žalobca sa zaviazal na účely výroby olejnatých

semien podľa prílohy č. 2 tejto zmluvy za odplatu predať sťažovateľke osivo, časť

priemyselných hnojív a za vyrobené a dodané semeno repky olejnej zaplatiť zmluvnú cenu

pri splnení podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Žalovaná suma podľa žalobcu

predstavovala doúčtovanie kúpnej ceny dodávok agromateriálu na pestovanie repky olejnej.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 24. septembra 2007 žalobu žalobcu

zamietol z dôvodu, že kúpna zmluva, ktorej súčasťou je aj príloha č. 2, je neplatná, ako aj

ďalšie jej následné dodatky, keďže medzi účastníkmi nedošlo k dojednaniu jednej zo

základných náležitostí kúpnej zmluvy, a to k dojednaniu ceny či spôsobu jej určenia.

Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

rozsudkom sp. zn. z 15. apríla 2008 prvostupňový rozsudok zmenil tak, že

sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9 571,43 € (288 348,80 Sk) s 11 %

úrokom z omeškania ročne od 24. septembra 2003 do zaplatenia, ako aj uhradiť žalobcovi

trovy konania v sume 4 303,92 € (129 660 Sk). Podľa názoru krajského súdu predmetom

kúpnej zmluvy boli dva predmety kúpy, a to repka olejná a materiálové vstupy na

pestovanie repky olejnej, pričom v prílohe č. 2 ku kúpnej zmluve boli jednoznačne

zrozumiteľne dohodnuté podmienky na dodávky agromateriálu, ako aj práva a povinnosti

obidvoch zmluvných strán v prípade nedodržania dohodnutých podmienok.

Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie podľa § 238 ods. 1

(ďalej len „OSP“), ktoré však najvyšší súd rozsudkom

sp. zn. z 21. augusta 2008 zamietol.

Podľa tvrdenia sťažovateľky „rozsudky ako Krajského súdu v Prešove, tak aj

Najvyššieho súdu SR sú vydané v rozpore ods. 2, a to z toho dôvodu, že ani

jeden rozsudok neobsahuje dôsledné odôvodnenie v zmysle ods. 2, a naviac

rozsudok Najvyššieho súdu SR opomenul úplne rozhodnúť o časti dovolania, ktorou bola

namietaná nepreskúmateľnosť rozsudku a týmto dovolacím dôvodom sťažovateľa sa vo

svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal“.

Sťažovateľka preto dospela k záveru, že „takýmto konaním súdov bolo porušené

právo sťažovateľa v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6,

čl. 13..., keďže rozhodnutia súdov neobsahovali zákonné náležitosti v odôvodnení, súdy sa

nevysporiadali s obranou sťažovateľa a teda mu nezabezpečili právo na spravodlivé súdne

konanie, v dôsledku čoho došlo podľa nášho názoru k nezákonnému a nespravodlivému

rozhodnutiu voči sťažovateľovi, kedy tento bol zaviazaný plniť z rozhodnutia nesprávneho

právneho rozhodnutia a jednak zaplatiť úroky z úrokov teda zo sumy 288 348,80 Sk“.

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

tak, že „vracia vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie“.

II.

V zmysle (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

Z obsahu sťažnosti a predovšetkým návrhu rozhodnutia (petitu), ktorým je ústavný

súd podľa viazaný, vyplýva, že sťažovateľka namieta

porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. z 21. augusta 2008 z dôvodu, že dovolací súd zamietol jej dovolanie

proti rozsudku krajského súdu č. k. -165 z 15. apríla 2008.

Základom argumentácie, na ktorom sťažovateľka zakladá tvrdenie o porušení svojich

práv, je v podstate nesúhlas s právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným

v odôvodnení namietaného rozsudku.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve ().

Vychádzajúc z uvedeného mal ústavný súd posúdiť, či účinky výkonu právomoci

najvyššieho súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o dovolaní sťažovateľky rozsudkom

sp. zn. z 21. augusta 2008 sú zlučiteľné s označenými článkami dohovoru.

Ústavný súd pripomína, že napadnuté rozhodnutie posudzuje iba z hľadiska kritérií

ústavných predpisov a nimi garantovaných práv a slobôd. Vzhľadom na to nie je jeho

úlohou do detailov preskúmať vec z hľadiska v okolnostiach prípadu aplikovaných

právnych noriem ani opätovne podrobiť revízii napadnutý rozsudok so zámerom

dopracovať jeho odôvodnenie, prípadne zostaviť zoznam možných pochybení najvyššieho

súdu, ak tieto nemajú takú relevanciu, ktorá by mohla spochybniť konformitu záverov

napadnutého rozsudku s dohovorom.

V zmysle svojej judikatúry ústavný súd považuje za arbitrárne a z ústavného

hľadiska neakceptovateľné tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci

samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne

skutočnosti (, ).

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom rozsudku najvyššieho súdu dospel

k záveru, že tento svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, čo vyplýva najmä z tejto časti jeho

odôvodnenia:

„Podľa ust. dovolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v , konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Z obsahu dovolania žalovaného vyplýva, že tento odôvodňuje dovolanie podľa ust.

, t. j. že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na

zistené skutkové zistenia. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyložil.

Odvolací súd posúdil kúpnu zmluvu č. 383/2003/R ako kúpnu zmluvu, ktorá obsahuje

náležitosti vyžadované v ust. a nasl. , predmetom zmluvy je

dodávka semena repky olejnej.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že príloha č. 2 zo 14. januára

2003 ku kúpnej zmluve č. 383/2003/R predstavuje svojim obsahom samostatný záväzok, a to

poskytnúť žalobcom agromateriál pre žalovaného a záväzok žalovaného zaplatiť dohodnutú

kúpnu cenu, navýšenú spôsobom uvedeným v bode 2 prílohy č. 2. Predmet zmluvy dodávka

agromateriálu bola uskutočnená v septembri roku 2002, pritom zmluvné strany si dohodli,

že žalovaný agromateriál uhradí až v roku 2003.

Dovolací súd vyhodnotil dohodnutý spôsob úhrady kúpnej ceny navýšenej o 0,8 %

mesačne za obdobie od 1. januára 2003 do 31. augusta 2003 ako tzv. tovarový úver, kedy

žalovaný za mesiace september, november a december 2002 žiadne navýšenie kúpnej ceny

nemal premietnuté do kúpnej ceny.

O tom, že žalovaný nepreukázal svoj omyl pri uzatváraní prílohy č. 2 ku kúpnej

zmluve č. 383/2003/R svedčí aj skutočnosť, že žalobca vystavil faktúry za dodaný

agromateriál žalovanému po splnení dodávky, t. j. v septembri 2002. K podpísaniu dodatku

č. 2 ku kúpnej zmluve č. 383/2003/R došlo medzi účastníkmi konania 14. januára 2003. Ak

by bola kúpna cena za dodaný agromateriál zo strany žalovaného uhradená, nebol z jeho

strany dôvod na uzatvorenie prílohy č. 2.

Dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, že kúpna zmluva –

príloha č. 2 zreteľne a jasne určila spôsob stanovenia kúpnej ceny za dodaný agromateriál,

a preto považuje tvrdenie žalovaného o nejasnosti, resp. neurčitosti stanovenia kúpnej ceny

a omylu žalovaného za právne nedôvodné.

Z uvedeného vyplýva, že právny názor, z ktorého vychádzal odvolací súd pri svojom

rozhodnutí, je v súlade s tým, čo bolo vyššie uvedené.

Dovolací dôvod podľa ust. nie je naplnený, lebo v danej

veci nie je možné vyvodiť, že by rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na nesprávnom

právnom posúdení veci. Z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu je rozsudok

odvolacieho súdu správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaného

podľa ust. zamietol.“

Predmetné rozhodnutie (jeho odôvodnenie) obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery (aj s prihliadnutím na odôvodnenie rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 15. apríla 2008, na ktoré sa najvyšší súd v odôvodnení namietaného rozsudku odvoláva

a stotožňuje sa s ním) boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani

taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by

bola popretím ich podstaty a zmyslu. Závery vyslovené v namietanom rozsudku najvyššieho

súdu považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľné, nesignalizujúce možnosť existencie

príčinnej súvislosti s namietaným porušením označených základných práv sťažovateľky.

Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie je to, aby účastník konania bol

v akomkoľvek konaní pred všeobecným súdom úspešný vrátane opravných konaní.

Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať

povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných

prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto

procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom

reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného

procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich

uplatneniu ().

Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že najvyšší súd sa

námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého dovolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo

vykonanom dokazovaní. Pretože namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky

svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov

a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať

(podobne aj , ) a v tejto situácii nemá dôvod zasahovať do

právneho názoru najvyššieho súdu.

Čo sa týka konkrétnych výhrad sťažovateľky k zistenému skutkovému stavu

a k tvrdeniam s tým súvisiacim, ústavný súd najmä s prihliadnutím na svoje osobitné

postavenie vo vzťahu k rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, na odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia a v neposlednom rade aj s poukazom na to, že obsahom práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom

účastníka (obdobne napr. , , ), nepovažoval už za

potrebné osobitne sa im podrobnejšie venovať.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi rozhodnutím (odôvodnením rozhodnutia najvyššieho súdu) a namietaným porušením

práv sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že účinky výkonu

právomoci najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu v danom prípade sú zlučiteľné so

sťažovateľkou označenými základnými právami, sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009