Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 205/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práv

podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Bratislava IV z 19. januára 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)

z 19. januára 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti z 12. februára 2009 označil za porušovateľa svojich práv

okresný súd, resp. sudcu okresného súdu JUDr. I. A., „ktorý porušoval základné ľudské

právo spôsobom KRIMINÁLNEHO VÝKONU SÚDNICTVA, keď napriek tomu, že bol

senátom Krajského súdu Bratislava v konaní 2 Nto/2/07 zo dňa 15. 03. 2007 vo veci P.

vylúčený...

... do konania zasahuje a to rýdzo MAFIÁNSKYM SPÔSOBOM... konkrétne

uznesením zo dňa 19. 01. 2009...

JUDr. I. A. doručil uznesenie už s vyznačením právoplatnosti... MAFIÁNSKY,

SVOJVOĽNE ZMARIL základné právo garantované čl. 13 – právo na účinný opravný

prostriedok medzinárodným dohovorom. Okrem toho porušil čl. 6 ods. 1 – právo

na spravodlivé konanie...“.

Ďalej v sťažnosti uviedol, že aj napriek tomu, že už v roku 1994 podal podnet

na trestné stíhanie proti „P.“, orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie

až v roku 2002.

Okresný súd „predtým 2 x prikázal dozorujúcej prokurátorke... ZABEZPEČIŤ

NÁROKY POŠKODENÉHO, čo sa nestalo. Sťažovateľ podal sťažnosť proti nečinnosti

a odmietnutiu vykonať úkon prokurátorom A. O.

Túto sťažnosť ŽIVEL, MAFIÁN JUDr. I. A. zamietol hnusným, drzým, protizákonným

spôsobom.“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd

porušil jeho práva zaručené čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, a rozhodol o zrušení uznesenia

okresného súdu sp. zn. z 19. januára 2009.

Zároveň sa domáhal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume

50 000 €, a žiadal, aby okresný súd konal vo veci „P.“ bez zbytočných prieťahov.

V sťažnosti sa tiež domáha, aby mu ústavný súd ustanovil v konaní právneho

zástupcu.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa z 12. februára 2009 obsahuje hrubo

urážlivé výroky, dehonestujúce a neopodstatnené obvinenia adresované sudcovi

pôsobiacemu na okresnom súde.

Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom

označujú sudcu všeobecného súdu za „mafiána“, obviňujú ho z „mafiánskych spôsobov“

a nespravodlivého rozhodovania vo vzťahu k sťažovateľovi a naznačujú aj jeho zaujatosť

pri rozhodovaní.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka konania poukazuje

na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť

sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome

založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý

jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými

v sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal zákonného sudcu okresného

súdu, súdy, ale i iné úrady, a to v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných,

ktorý má byť i v rámci trestnoprávneho konania, kde vystupuje sťažovateľ ako poškodený,

rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva aj požiadavka, aby účastníci

konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť i osobnosť ďalších účastníkov konania,

ale aj samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych

prejavoch.

Správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je uškodiť reputácii samotného

rozhodujúceho súdu, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva

na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa podľa

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z tohto dôvodu bolo už ďalej

bezpredmetné rozhodovať o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

Na záver ústavný súd pripomína, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí

návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu je aj primeraná slušnosť

vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ rozhodnutím ústavného súdu sp. zn.

zo 14. februára 2006 upozornený, avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky

opätovne použil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009