Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 205/09
PDF · 144.72 KB
No categories available
III. ÚS 205/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práv
podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Okresného súdu Bratislava IV z 19. januára 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára
2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojich práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)
z 19. januára 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp/224/2008.
Sťažovateľ v sťažnosti z 12. februára 2009 označil za porušovateľa svojich práv
okresný súd, resp. sudcu okresného súdu JUDr. I. A., „ktorý porušoval základné ľudské
právo spôsobom KRIMINÁLNEHO VÝKONU SÚDNICTVA, keď napriek tomu, že bol
senátom Krajského súdu Bratislava v konaní 2 Nto/2/07 zo dňa 15. 03. 2007 vo veci P.
vylúčený...
... do konania zasahuje a to rýdzo MAFIÁNSKYM SPÔSOBOM... konkrétne
uznesením 0 Tpo/224/2008 zo dňa 19. 01. 2009...
JUDr. I. A. doručil uznesenie už s vyznačením právoplatnosti... MAFIÁNSKY,
SVOJVOĽNE ZMARIL základné právo garantované čl. 13 – právo na účinný opravný
prostriedok medzinárodným dohovorom. Okrem toho porušil čl. 6 ods. 1 – právo
na spravodlivé konanie...“.
Ďalej v sťažnosti uviedol, že aj napriek tomu, že už v roku 1994 podal podnet
na trestné stíhanie proti „P.“, orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie
až v roku 2002.
Okresný súd „predtým 2 x prikázal dozorujúcej prokurátorke... ZABEZPEČIŤ
NÁROKY POŠKODENÉHO, čo sa nestalo. Sťažovateľ podal sťažnosť proti nečinnosti
a odmietnutiu vykonať úkon prokurátorom A. O.
Túto sťažnosť ŽIVEL, MAFIÁN JUDr. I. A. zamietol hnusným, drzým, protizákonným
spôsobom.“.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd
porušil jeho práva zaručené čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, a rozhodol o zrušení uznesenia
okresného súdu sp. zn. 0 Tp/224/2008 z 19. januára 2009.
Zároveň sa domáhal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume
50 000 €, a žiadal, aby okresný súd konal vo veci „P.“ bez zbytočných prieťahov.
V sťažnosti sa tiež domáha, aby mu ústavný súd ustanovil v konaní právneho
zástupcu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa z 12. februára 2009 obsahuje hrubo
urážlivé výroky, dehonestujúce a neopodstatnené obvinenia adresované sudcovi
pôsobiacemu na okresnom súde.
Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom
označujú sudcu všeobecného súdu za „mafiána“, obviňujú ho z „mafiánskych spôsobov“
a nespravodlivého rozhodovania vo vzťahu k sťažovateľovi a naznačujú aj jeho zaujatosť
pri rozhodovaní.
Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka konania poukazuje
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť
sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome
založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý
jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).
Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými
v sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal zákonného sudcu okresného
súdu, súdy, ale i iné úrady, a to v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných,
ktorý má byť i v rámci trestnoprávneho konania, kde vystupuje sťažovateľ ako poškodený,
rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva aj požiadavka, aby účastníci
konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť i osobnosť ďalších účastníkov konania,
ale aj samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych
prejavoch.
Správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je uškodiť reputácii samotného
rozhodujúceho súdu, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva
na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z tohto dôvodu bolo už ďalej
bezpredmetné rozhodovať o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom.
Na záver ústavný súd pripomína, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí
návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu je aj primeraná slušnosť
vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ rozhodnutím ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 52/06
zo 14. februára 2006 upozornený, avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky
opätovne použil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júla 2009