Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 324/09
PDF · 144.4 KB
No categories available
III. ÚS 324/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 51 C/1/2008 a práv podľa čl. 6
ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co/11/09, ako aj práv podľa
čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Cdo/127, 128/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2009
doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia
jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 51 C/1/2008 a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14
dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 Co/11/09, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru
postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Cdo/127, 128/2009.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.
51 C/1/2008 porušil jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru „právo na spravodlivé súdne konanie“, keď „protizákonne odmieta
oslobodiť D. B. od súdnych poplatkov“ a „odmieta mu ustanoviť advokáta na ochranu jeho
práv pred súdom“.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa tiež krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Co/11/09 porušil jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „na spravodlivé súdne
konanie“, právo podľa čl. 13 dohovoru „na účinný opravný prostriedok“ a podľa čl. 14
dohovoru „na zákaz diskriminácie“, keď podľa neho nemal „právo potvrdiť neoslobodenie
od poplatkov, keď je to protizákonné rozhodnutie, a nemá právo neustanoviť advokáta
pre človeka, ktorý sa nebude môcť zúčastňovať súdnych konaní z dôvodov zdravotných“.
Rovnako sťažovateľ namieta porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14
dohovoru zo strany najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo/127, 128/2009,
ktorý podľa jeho vyjadrenia porušil „právo na dovolacie konanie“, keďže mal „vrátiť vec
prvostupňovému súdu Bratislava II a prikázať mu ustanoviť advokáta na dovolacie konanie
a nie porušiť čl. 13 dohovoru...“.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol takto:
„II.A. Okresný súd Bratislava II porušil základné právo D. B. v konaní 51 C/1/2008
garantované č1. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a č1. 6 ods. 1 dohovoru
PRÁVO NA SPRAVODLIVÉ SÚDNE KONANIE!
Krajský súd Bratislava v konaní 14 Co/11/09 porušuje základné práva D. B.
garantované čl. 6 ods. 1 právo na spravodlivé konanie č1. 13 – právo na účinný opravný
prostriedok a čl. 14 – zákaz diskriminácie!
Najvyšší súd Slovenskej republiky porušuje v konaní 5 Cdo/127, 128/2009 právo
na spravodlivé konanie a účinný opravný prostriedok čl. 6ods. 1 a č1. 13 a č1. 14.
II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie 5 Cdo/127, 128/2009 zo
dňa 19. 05. 2009, zrušuje uznesenie 14 Co/11/09-172 zo dňa 26. 03. 2009 a vec vracia
na konanie podľa zákona, Ústavy SR a dohovorov Okresnému súdu Bratislava II.
II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške
100.000 Eur (pre opakované delikty). Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť D. B.
satisfakciu vo výške 150.000 Eur (pre opakované delikty) a Najvyšší súd Slovenskej
republiky je povinný sa D. B. ospravedlniť pre zmarenie práva na súdnu ochranu! všetko
v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.
II.D. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II
konať bez ďalších prieťahov a justičných obštrukcií a rozhodnúť v lehote 3 mesiace od dňa
doručenia Nálezu Ústavného súdu.
II.E. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému sudu Bratislava II konať
tak, aby nedochádzalo k opakovanému porušovaniu zákonov, Ústavy Slovenskej republiky
a medzinárodných dohovorov s tým, že ak aj napriek tejto výstrahe bude Okresný súd
Bratislava II postupovať svojvoľne. VYDÁ PRÁVO D. B. platenia NÁSOBKOV
SATISFAKCIÍ hoci aj do ruinácie súdu!“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa zo 6. júla 2009 doručená ústavnému súdu
10. júla 2009 obsahuje hrubo urážlivé výroky, dehonestujúce a neopodstatnené obvinenia
adresované sudcom pôsobiacim na všeobecných súdoch.
Predmetnými výrokmi a vyjadreniami sťažovateľ okrem iného označuje rozhodnutia
a postup sudcov všeobecných súdov za „brutálne protizákonné rozhodnutia“ a „mafiánske
spôsoby“, za „jasný dôkaz existencie justičnej mafie“ a „kriminálny výkon súdnictva“.
Urážlivosť výrokov v ďalších častiach sťažnosti stupňuje, keď označuje spôsob
rozhodovania sudcov za „diletantský“ a osoby zákonných sudcov ako „šialené osoby“,
ktoré obviňuje z „nezákonného rozhodovania“ v jeho veciach.
Ústavný súd v súvislosti s takýmto správaním účastníka konania poukazuje
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť
sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome
založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý
jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).
Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými
v sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal zákonných sudcov všeobecných
súdov, a to v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť
i v rámci občianskoprávneho konania rešpektovaný všetkými účastníkmi konania
a z ktorého vyplýva aj požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť
i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale aj samotného vo veci konajúceho súdu
tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch.
Správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je uškodiť reputácii samotných rozhodujúcich
súdov, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie
sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
V závere ústavný súd pripomína, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí
návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu je aj primeraná slušnosť
vo vyjadrovaní, sťažovateľ však napriek tomu, že bol na túto skutočnosť už viackrát
upozornený (III. ÚS 52/06, III. ÚS 205/09), upozornenie nerešpektoval a uvedenými
výrokmi túto požiadavku porušil.
Podanie sťažovateľa sa navyše vyznačuje značnou neurčitosťou svojho obsahu,
neobsahuje jednoznačnú špecifikáciu rozhodnutia okresného súdu, ktorým mali byť
porušené sťažovateľove základné práva podľa ústavy a právo podľa dohovoru, neobsahuje
ani právne relevantné odôvodnenie návrhu, obsah odôvodnenia nie je zosúladený s petitom
návrhu a k návrhu nie je priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom
v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2009