Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 219/09
PDF · 210.07 KB
No categories available
III. ÚS 219/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o., Česká republika, zastúpenej
advokátom JUDr. J. F., B., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
a rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 9 Cb 156/06 z 30. novembra 2007
a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 Cob 29/2008 zo 16. apríla
2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2009
doručená sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o., Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., pre namietané porušenie jej základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Okresného súdu
Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 Cb 156/06 z 30. novembra 2007
a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
8 Cob 29/2008 zo 16. apríla 2008.
V sťažnosti sa okrem iného uvádza:
«Sťažovateľ sa žalobou zo dňa 29. 06. 2006, ktorá bola doručená Okresnému súdu
Považská Bystrica 03. 07. 2006, domáhal proti žalovanému - spoločnosti R., a. s. zaplatenia
pohľadávky. Sťažovateľ nadobudol pohľadávku odplatným postúpením od spoločnosti
H. a. s. - v konkurze. Súd vo veci vedenej pod sp. zn. 9Cb/156/06 rozhodol tak, že žalobu
sťažovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný preukázal listinným
dokumentom jednostranné započítanie čiastky, ktorá bola predmetom žalobného návrhu.
Ďalej uviedol na podporu svojho rozhodnutia, že pohľadávka skutočne existovala
no procesné ju bolo možné jednostranným úkonom dlžníka - žalovaného započítať proti
veriteľovi – H., a. s. (neskoršie v konkurze) aj napriek tomu, že na veriteľa bol podaný
návrh na vyhlásenie konkurzu (sám žalovaný bol jedným z navrhovateľov) a bol ustanovený
predbežný správca v období, keď malo dôjsť k započítaniu. Započítanie malo nastať ku dňu
04. 07. 2002. Podľa zistení súdu šlo o jednostranný úkon závislí výlučne od vôle dlžníka -
spoločnosti R., a. s., ktorého prejav bol písomne obsiahnutý v liste adresovanom veriteľovi -
spoločnosti H., a. s. List mal byť doručený veriteľovi na adresu jeho odštepného závodu
H., a. s., T. OZ, dňa 10. 07. 2002. Veriteľ - vtom čase H. a. s., B. bol vo vyrovnaní (zák. č.
328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní), ktoré následne prešlo do konkurzného konania.
Prvostupňový súd mal údajne za preukázané, že konaním dlžníka došlo k usporiadaniu
záväzku pred vyhlásením konkurzu jednostranným zápočtom s veriteľom - H. a. s. a preto
žalobný návrh zamietol.
Proti vydanému rozsudku sťažovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie. Vychádzajúc
z rozsudku vo veci samej, vykonaných dôkazov, predložených dôkazných listín a návrhov
na dokazovanie, právne sťažovateľ mal zato, že rozhodnutie prvostupňového súdu
je nesprávne a predčasné s poukazom na riešenie viacerých kľúčových otázok, najmä:
- či žalovaná pohľadávka odporcu bola spôsobilá na postúpenie v prospech
sťažovateľa;
- aký bol režim a priebeh vyrovnania a následného konkurzného konania;
- bola tu možnosť jednostranného zápočtu po ustanovení predbežného správcu pred
vyhlásením konkurzu;
- či došlo k jednostrannému zápočtu pohľadávok (v rozhodnom časovom období
udajne bola podaná poštovou zásielkou listina jednostranného zápočtu, spracovaná 04. 07.
2002, vedúcou odd. dlžníka, podaná mala byť údajne 08. 07. 2002 a doručená dňa 10. 07.
2002);
- či strany mali vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Listiny predložené prvostupňovému súdu zo strany dlžníka - R., a. s., P.,
nepreukazovali doručenie oznámenia o jednostrannom zápočte veriteľovi, hoci na platnosť
zápočtu je potrebné doručenie takéhoto oznámenia, resp. listiny o jednostrannom zápočte
veriteľovi. Veriteľ následne vykoná akt zápočtu účtovné vo svojom účtovníctve a oznámi
písomne dlžníkovi, že zápočet bol vykonaný a tento vo svojom účtovníctve na účtoch č. 400
vykoná zmenu. Opísaný postup je zákonný v zmysle daňových predpisov a ust. § 359
Obch. Z. a nasl., vrátane ust. § 529 odst. 2. Obč. Z., uvedené ust., uvádzame z dôvodu,
že odporca počas celého konania namietal legitimáciu žalobcu a snažil sa vykonať zápočet
voči žalobcovi po postúpení pohľadávky z pôvodného vlastníka – H., a. s., T. OZ.
Z uvádzaného dôvodu preto sťažovateľ žiadali súd aby prikázal žalovanému predložil zo
svojho účtovníctva dokumentáciu o zápočte, súvahu a výsledovku (sú to zákonné doklady
o hospodárení spoločnosti a evidujú sa v obeh. reg. príslušného súdu) platnú pre dané
obdobie. Nestalo sa tak hoci žalovaného súd zaviazal k tomuto úkonu. Z dôvodu
preukázania tvrdení sťažovateľa, tj. v zmysle vyjadrenia správcu konkurznej podstaty,
že listina o jednostrannom zápočte nebola H. a. s., B. - v konkurze doručená, sťažovateľ
žiadali vypočuť správcu konkurznej podstaty. Súd však tento dôkaz nevykonal.
Sťažovateľ podložil svoju právnu argumentáciu právoplatnými rozsudkami KS BA
-2Cob/66/2007 a OS BA III - sp. zn. 26Cb/107/2006. Rozsudky dokumentovali legálne
riešenie veci jednostranného zápočtu dlžníka. Nemožnosť takého zápočtu, ako uskutočnil
dlžník H., a. s., bola práve v týchto rozsudkoch dokumentovaná (zápočet bol vykonaný proti
spoločnosti v konkurze). V súdnom konaní sa sťažovateľ pokúšal vysvetliť súdu
(či už podaniami ako i vyjadreniami počas dokazovania), že zápočet dlžníka nebol vykonaný
zákonným spôsobom, pretože ak bol pôvodný vlastník pohľadávky v konkurze, zápočet
nebolo možné vykonať. Rovnako tak nebolo možné vykonať zápočet počas vyrovnacieho
1
konania a v čase, kedbol ustanovený predbežný správca.
Všeobecné súdy pri rozhodovacej činnosti pochybili, najmä:
- nevysporiadali sa pri hodnotení dôkazov v zmysle podaného návrhu s tvrdeniami
sťažovateľa a ním predloženými dôkazmi, nevypočuli svedkov, ktorých sťažovateľ navrhoval
na preukázanie tvrdených skutočností (osobitne správcu konkurznej podstaty, vedúcu
oddelenia p. Ing. L. D., ktorá mala údajne spracovať návrh jednostranného zápočtu
žalovaného), nezabezpečili dôkazné listiny (osobitne súvahu a výsledovku z rozhodného
časového obdobia spoločnosti R., a. s. - potvrdenú správcom dane);
- súdy sa nepridržiavali vlastnej úvahy pri hodnotení vykonávaných dôkazov,
čím došlo v konaní k vadám v zmysle ust. § 205 odst. 2 písm. c) a f), O. s. p., v platnom
znení.
Odôvodnenia v napadnutých rozsudkoch sú nepresvedčivé a pôsobia arbitrárne.
Súdy sa dôsledne pri koncipovaní rozsudkov neriadili ust. § 157 ods. 2 O. s. p.
Sťažovateľovi doposiaľ nie je nám známe z akých dôvodov a na základe akých dôkazov súd
dospel k záveru , že pohľadávka bola so žalovaným usporiadaná jednostranným zápočtom
pred vyhlásením konkurzu na vtedajšieho veriteľa tj. H. a. s., B. - v konkurze. Pokiaľ
by skutočne bola pravda, že došlo k platnému jednostrannému zápočtu zo strany žalovaného
ešte pred predajom pohľadávky súčasnému veriteľovi, nebol by túto pohľadávku správca
konkurznej podstaty ako i predbežný správca u úpadcu viedol ako neusporiadanú čiže
v súvahe a výsledovke ako aktíva proti spoločnosti R., a. s. a nebola by súčasťou aktív
konkurznej podstaty (aktíva schvaľuje po súpise a dokumentácii konkurzný súd).
Súdy sa upriamili len na obranu spoločnosti R., a. s. spočívajúcu v preukazovaní
doručovania listiny - jednostranného zápočtu. To však samo o sebe neznamenalo, že došlo
k vykonaniu zápočtu zákonným spôsobom vyvolávajúcim právne účinky. Dôveryhodným
a z pohľadu danej kauzy jediným dôkazom potvrdzujúcim vykonanie zápočtu je analýza
účtovníctva spoločnosti R., a. s. Súdy však takýto, aj keď sťažovateľom navrhnutý dôkaz,
nevykonali.
Navyše dokazovanie vo veci poštového doručenia jednostranného zápočtu vykazuje
mnohé nedostatky a neumožňuje súdu vyvodiť nepochybné právne závery. Tvrdenia
spoločnosti R., a. s., ako aj potvrdenie pošty o podaní zásielky nepreukazujú, aká listina
v tomto časovom období bola zaslaná spoločnosti H., a. s. Na súpiske podanej pošty
(potvrdená pre inkriminovaný deň podania) nachádzajúcej sa u spoločnosti R., a. s. nebola
zásielka obsahujúca listinu o jednostrannom zápočte zdokumentovaná a zapísaná. Zásielka
nebola adresovaná správcovi konkurznej podstaty a spoločnosti H., a. s., B.
Z toto vyplýva záver, že listinná zásielka o jednostrannom zápočte nikdy nebola
doručená spoločnosťou R., a. s., tak ako to vyžaduje zákon (ust. § 529 odst. 2. Obč. Z.,
a ust. § 14 odst. 1, písm. i/ zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní), a preto nemohlo
ísť o započítanie pohľadávky, ako to ustálil prvostupňový súd a následne aj odvolací súd.
K ďalším rozhodným skutkovým okolnostiam prípadu uvádzame:
a) Veriteľ v prvom rade (T., spol. s r. o. B.) podal návrh na vyhlásenie konkurzu dňa
05. 10. 2001 na majetok dlžníka tj. H. a. s., B.
b) Dlžník tj. H. a. s., B. sa k veci vyjadril listom zo dňa 22. 07. 2002 a navrhol súdu,
že dňom 01. 07. 2002 aby súd povolil vyrovnanie. KS Ba vyrovnanie uznesením dňa 22. 07.
2002 pod č. k. 4Kv/2/02 o návrhu na vyrovnanie zastavil.
c) Následne spol. R. a. s., svoj návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka H. a. s., B.,
zobral späť. Súd voči veriteľovi R. a. s., konanie o vyhlásenie konkurzu zastavil.
d) Súd ustanovil po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu a vyjadrení dlžníka
predbežného správcu. JUDr. J. B.
e) Po zistení úpadku súd uznesením dňa 30. 07. 2002 vyhlásil konkurz na spoločnosť
H. a. s. B. a ustanovil správu a dvoch osobitných správcov.
f) Konkurzné konanie nebolo ukončené.
Tieto skutočnosti sú rozhodné pre vyvodenie správnych právnych záverov o plynutí
lehôt konkurzného konania a možnosti uskutočnenia jednostranného zápočtu zo strany
dlžníka - spoločnosti R., a. s.
Po vymenovaní predbežného správcu bol daný režim konkurzného konania voči
veriteľom ako i úpadcovi. (práva a povinnosti predbežného správcu ako i štatutárov úpadcu
sú dané zákonom č. 328/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že nesmie dôjsť k znižovaniu majetku
úpadcu a tento nesmie vykonávať činnosti, ktoré by znevýhodňovali veriteľov ako
i zmenšovali majetok dlžníka. Ust. §§ 9a, 9b, 9c a nasl. zák. 328/1991 Zb.)
... ust. § 9c - dlžník môže nakladať s majetkom iba so súhlasom predbežného správcu,
inak je jeho právny úkon neplatný...
Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že ustanovením predbežného správcu nemôže
dlžník, resp. jeho štatutárny orgán nakladať s majetkom spoločnosti. Nastáva režim
konkurzu. Spoločnosť R., a. s. údajne zaslala listom zo dňa 4. 7. 2002 (poštou, pričom
nebolo preukázané doručenie ani obsah zásielky) prejav jednostranného zápočtu H., a. s.,
odštepný závod T. Tento subjekt však nebol úpadcom. Navyše k doručovaniu došlo už počas
konania predbežného správcu ako i konania o návrhu na vyrovnanie.
Spoločnosť R. a. s., doručila správcovi konkurznej podstaty až dňa 14. júla 2006 list
(napísaný dňa 09. 06. 2006) pod názvom „Oznámenie o jednostrannom započítaní
pohľadávky“, ktorým oznamuje započítanie. Žiadna listina zápočtu od spol. R. a. s., nebola
H. a. s., B. - v konkurzne pred konkurzom doručená, čiže v zmysle účtovníctva H. a. s., B. -
v konkurze nebola táto pohľadávka spôsobilá na postúpenie a preto bola pojatá do súpisu
konkurznej podstaty.
Vecne sťažovateľ svoj návrh odôvodňuje aj tým, čo je detailne popísané v odvolaní
zo dňa 25. 01. 2008 ako aj v podnete na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 18. 11.
2008.»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze
vyslovil:
„1. Základné právo spoločnosti K., spol. s r. o., ... na súdnu ochranu zaručené čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozsudkom zo dňa 30. 11. 2007 Okresného
súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.: 9 Cb 156/06 porušené bolo.
2. Základné právo spoločnosti K., spol. s r. o., ... na súdnu ochranu zaručené čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozsudkom zo dňa 16. 04. 2008 Krajského
súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.: 8 Cob 29/2008 porušené bolo.
3. Základné právo spoločnosti K., spol. s r. o., ... na spravodlivé súdne konanie
zaručené č1. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom a rozsudkom zo dňa 30. 11. 2007 Okresného súdu Považská Bystrica v konaní
vedenom pod sp. zn.: 9 Cb 156/06 porušené bolo.
4. Základné právo spoločnosti K., spol. s r. o., ... na spravodlivé súdne konanie
zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom a rozsudkom zo dňa 16. 04. 2008 Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom
pod sp. zn.: 8 Cob 29/2008 porušené bolo.
5. Ústavný súd zrušuje rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. 11.
2007, sp. zn.: 9 Cb 156/06 a rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 16. 04. 2008, sp. zn.:
8 Cob 29/2008 a vec vracia Okresnému súdu Považská Bystrica na ďalšie konanie.
6. Spoločnosti K., spol. s r. o., ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume
1.000,- EUR (slovom tisíc euro), ktoré sú porušovatelia v prvom a druhom rade povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
7) Porušovatelia v prvom a druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť
spoločnosti K., spol. s r. o., ... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení
nálezu, na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. F. ..., a to do troch dní od právoplatnosti
tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné,
ako aj osobitné náležitosti návrhu podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom
súde, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky
upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
1. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom a rozsudkom okresného súdu sp. zn. 9 Cb 156/06 z 30. novembra 2007.
Proti tomuto rozsudku dotýkajúcemu sa obchodného sporu o zaplatenie istiny
s úrokmi bolo prípustné odvolanie na krajský súd, ktoré sťažovateľka aj využila.
Krajský súd o odvolaní rozhodol rozsudkom sp. zn. 8 Cob 29/2008 zo 16. apríla
2008.
Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie označených práv rozhodnutím okresného
súdu, v tejto časti ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity obsiahnutý v čl. 127 ods. 1
ústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane
základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmavať napadnutý postup
okresného súdu, keďže jeho postup a rozhodnutie preskúmal v odvolacom konaní krajský
súd, ktorý aj vo veci konal a rozhodol.
Preto v súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
je z ústavného hľadiska pre ústavný súd podstatné a určujúce len preskúmanie postupu
krajského súdu (napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 133/05).
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu
okresného súdu odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
2. Sťažovateľka namieta aj postup a rozhodnutie krajského súdu sp. zn.
8 Cob 29/2008 zo 16. apríla 2008.
Z vyznačenej doložky právoplatnosti ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu
sp. zn. 9 Cb 156/06 z 30. novembra 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.
8 Cob 29/2008 zo 16. apríla 2008 nadobudol právoplatnosť 17. júna 2008.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany ústavnosti.
Jednou zo základných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde,
teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (IV. ÚS 14/03,
III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07).
Na základe uvedeného a s prihliadnutím na dátum právoplatnosti rozsudku krajského
súdu (17. júna 2008), ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu
(9. júna 2009), ústavný súd považoval za dostatočne preukázané podanie sťažnosti
po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty, ktorá sťažovateľke uplynula
(III. ÚS 301/04, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07).
Keďže zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno odpustiť,
ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo už bez ďalšieho
právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky v nej nastolenými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júla 2009