Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 219/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o., Česká republika, zastúpenej

advokátom JUDr. J. F., B., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

a rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. z 30. novembra 2007

a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo 16. apríla

2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2009

doručená sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o., Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., pre namietané porušenie jej základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Okresného súdu

Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 30. novembra 2007

a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 16. apríla 2008.

V sťažnosti sa okrem iného uvádza:

«Sťažovateľ sa žalobou zo dňa 29. 06. 2006, ktorá bola doručená Okresnému súdu

Považská Bystrica 03. 07. 2006, domáhal proti žalovanému - spoločnosti R., a. s. zaplatenia

pohľadávky. Sťažovateľ nadobudol pohľadávku odplatným postúpením od spoločnosti

H. a. s. - v konkurze. Súd vo veci vedenej pod sp. zn. rozhodol tak, že žalobu

sťažovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný preukázal listinným

dokumentom jednostranné započítanie čiastky, ktorá bola predmetom žalobného návrhu.

Ďalej uviedol na podporu svojho rozhodnutia, že pohľadávka skutočne existovala

no procesné ju bolo možné jednostranným úkonom dlžníka - žalovaného započítať proti

veriteľovi – H., a. s. (neskoršie v konkurze) aj napriek tomu, že na veriteľa bol podaný

návrh na vyhlásenie konkurzu (sám žalovaný bol jedným z navrhovateľov) a bol ustanovený

predbežný správca v období, keď malo dôjsť k započítaniu. Započítanie malo nastať ku dňu

04. 07. 2002. Podľa zistení súdu šlo o jednostranný úkon závislí výlučne od vôle dlžníka -

spoločnosti R., a. s., ktorého prejav bol písomne obsiahnutý v liste adresovanom veriteľovi -

spoločnosti H., a. s. List mal byť doručený veriteľovi na adresu jeho odštepného závodu

H., a. s., T. , dňa 10. 07. 2002. Veriteľ - vtom čase H. a. s., B. bol vo vyrovnaní (zák. č.

o konkurze a vyrovnaní), ktoré následne prešlo do konkurzného konania.

Prvostupňový súd mal údajne za preukázané, že konaním dlžníka došlo k usporiadaniu

záväzku pred vyhlásením konkurzu jednostranným zápočtom s veriteľom - H. a. s. a preto

žalobný návrh zamietol.

Proti vydanému rozsudku sťažovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie. Vychádzajúc

z rozsudku vo veci samej, vykonaných dôkazov, predložených dôkazných listín a návrhov

na dokazovanie, právne sťažovateľ mal zato, že rozhodnutie prvostupňového súdu

je nesprávne a predčasné s poukazom na riešenie viacerých kľúčových otázok, najmä:

- či žalovaná pohľadávka odporcu bola spôsobilá na postúpenie v prospech

sťažovateľa;

- aký bol režim a priebeh vyrovnania a následného konkurzného konania;

- bola tu možnosť jednostranného zápočtu po ustanovení predbežného správcu pred

vyhlásením konkurzu;

- či došlo k jednostrannému zápočtu pohľadávok (v rozhodnom časovom období

udajne bola podaná poštovou zásielkou listina jednostranného zápočtu, spracovaná 04. 07.

2002, vedúcou odd. dlžníka, podaná mala byť údajne 08. 07. 2002 a doručená dňa 10. 07.

2002);

- či strany mali vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Listiny predložené prvostupňovému súdu zo strany dlžníka - R., a. s., P.,

nepreukazovali doručenie oznámenia o jednostrannom zápočte veriteľovi, hoci na platnosť

zápočtu je potrebné doručenie takéhoto oznámenia, resp. listiny o jednostrannom zápočte

veriteľovi. Veriteľ následne vykoná akt zápočtu účtovné vo svojom účtovníctve a oznámi

písomne dlžníkovi, že zápočet bol vykonaný a tento vo svojom účtovníctve na účtoch č. 400

vykoná zmenu. Opísaný postup je zákonný v zmysle daňových predpisov a ust. § 359

Obch. Z. a nasl., vrátane ust. § 529 odst. 2. Obč. Z., uvedené ust., uvádzame z dôvodu,

že odporca počas celého konania namietal legitimáciu žalobcu a snažil sa vykonať zápočet

voči žalobcovi po postúpení pohľadávky z pôvodného vlastníka – H., a. s., T. .

Z uvádzaného dôvodu preto sťažovateľ žiadali súd aby prikázal žalovanému predložil zo

svojho účtovníctva dokumentáciu o zápočte, súvahu a výsledovku (sú to zákonné doklady

o hospodárení spoločnosti a evidujú sa v obeh. reg. príslušného súdu) platnú pre dané

obdobie. Nestalo sa tak hoci žalovaného súd zaviazal k tomuto úkonu. Z dôvodu

preukázania tvrdení sťažovateľa, tj. v zmysle vyjadrenia správcu konkurznej podstaty,

že listina o jednostrannom zápočte nebola H. a. s., B. - v konkurze doručená, sťažovateľ

žiadali vypočuť správcu konkurznej podstaty. Súd však tento dôkaz nevykonal.

Sťažovateľ podložil svoju právnu argumentáciu právoplatnými rozsudkami KS BA

-2Cob/66/2007 a OS BA III - sp. zn. . Rozsudky dokumentovali legálne

riešenie veci jednostranného zápočtu dlžníka. Nemožnosť takého zápočtu, ako uskutočnil

dlžník H., a. s., bola práve v týchto rozsudkoch dokumentovaná (zápočet bol vykonaný proti

spoločnosti v konkurze). V súdnom konaní sa sťažovateľ pokúšal vysvetliť súdu

(či už podaniami ako i vyjadreniami počas dokazovania), že zápočet dlžníka nebol vykonaný

zákonným spôsobom, pretože ak bol pôvodný vlastník pohľadávky v konkurze, zápočet

nebolo možné vykonať. Rovnako tak nebolo možné vykonať zápočet počas vyrovnacieho

1

konania a v čase, kedbol ustanovený predbežný správca.

Všeobecné súdy pri rozhodovacej činnosti pochybili, najmä:

- nevysporiadali sa pri hodnotení dôkazov v zmysle podaného návrhu s tvrdeniami

sťažovateľa a ním predloženými dôkazmi, nevypočuli svedkov, ktorých sťažovateľ navrhoval

na preukázanie tvrdených skutočností (osobitne správcu konkurznej podstaty, vedúcu

oddelenia p. Ing. L. D., ktorá mala údajne spracovať návrh jednostranného zápočtu

žalovaného), nezabezpečili dôkazné listiny (osobitne súvahu a výsledovku z rozhodného

časového obdobia spoločnosti R., a. s. - potvrdenú správcom dane);

- súdy sa nepridržiavali vlastnej úvahy pri hodnotení vykonávaných dôkazov,

čím došlo v konaní k vadám v zmysle ust. a , , v platnom

znení.

Odôvodnenia v napadnutých rozsudkoch sú nepresvedčivé a pôsobia arbitrárne.

Súdy sa dôsledne pri koncipovaní rozsudkov neriadili ust.

Sťažovateľovi doposiaľ nie je nám známe z akých dôvodov a na základe akých dôkazov súd

dospel k záveru , že pohľadávka bola so žalovaným usporiadaná jednostranným zápočtom

pred vyhlásením konkurzu na vtedajšieho veriteľa tj. H. a. s., B. - v konkurze. Pokiaľ

by skutočne bola pravda, že došlo k platnému jednostrannému zápočtu zo strany žalovaného

ešte pred predajom pohľadávky súčasnému veriteľovi, nebol by túto pohľadávku správca

konkurznej podstaty ako i predbežný správca u úpadcu viedol ako neusporiadanú čiže

v súvahe a výsledovke ako aktíva proti spoločnosti R., a. s. a nebola by súčasťou aktív

konkurznej podstaty (aktíva schvaľuje po súpise a dokumentácii konkurzný súd).

Súdy sa upriamili len na obranu spoločnosti R., a. s. spočívajúcu v preukazovaní

doručovania listiny - jednostranného zápočtu. To však samo o sebe neznamenalo, že došlo

k vykonaniu zápočtu zákonným spôsobom vyvolávajúcim právne účinky. Dôveryhodným

a z pohľadu danej kauzy jediným dôkazom potvrdzujúcim vykonanie zápočtu je analýza

účtovníctva spoločnosti R., a. s. Súdy však takýto, aj keď sťažovateľom navrhnutý dôkaz,

nevykonali.

Navyše dokazovanie vo veci poštového doručenia jednostranného zápočtu vykazuje

mnohé nedostatky a neumožňuje súdu vyvodiť nepochybné právne závery. Tvrdenia

spoločnosti R., a. s., ako aj potvrdenie pošty o podaní zásielky nepreukazujú, aká listina

v tomto časovom období bola zaslaná spoločnosti H., a. s. Na súpiske podanej pošty

(potvrdená pre inkriminovaný deň podania) nachádzajúcej sa u spoločnosti R., a. s. nebola

zásielka obsahujúca listinu o jednostrannom zápočte zdokumentovaná a zapísaná. Zásielka

nebola adresovaná správcovi konkurznej podstaty a spoločnosti H., a. s., B.

Z toto vyplýva záver, že listinná zásielka o jednostrannom zápočte nikdy nebola

doručená spoločnosťou R., a. s., tak ako to vyžaduje zákon (ust. § 529 odst. 2. Obč. Z.,

a ust. , o konkurze a vyrovnaní), a preto nemohlo

ísť o započítanie pohľadávky, ako to ustálil prvostupňový súd a následne aj odvolací súd.

K ďalším rozhodným skutkovým okolnostiam prípadu uvádzame:

a) Veriteľ v prvom rade (T., spol. s r. o. B.) podal návrh na vyhlásenie konkurzu dňa

05. 10. 2001 na majetok dlžníka tj. H. a. s., B.

b) Dlžník tj. H. a. s., B. sa k veci vyjadril listom zo dňa 22. 07. 2002 a navrhol súdu,

že dňom 01. 07. 2002 aby súd povolil vyrovnanie. KS Ba vyrovnanie uznesením dňa 22. 07.

2002 pod č. k. o návrhu na vyrovnanie zastavil.

c) Následne spol. R. a. s., svoj návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka H. a. s., B.,

zobral späť. Súd voči veriteľovi R. a. s., konanie o vyhlásenie konkurzu zastavil.

d) Súd ustanovil po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu a vyjadrení dlžníka

predbežného správcu. JUDr. J. B.

e) Po zistení úpadku súd uznesením dňa 30. 07. 2002 vyhlásil konkurz na spoločnosť

H. a. s. B. a ustanovil správu a dvoch osobitných správcov.

f) Konkurzné konanie nebolo ukončené.

Tieto skutočnosti sú rozhodné pre vyvodenie správnych právnych záverov o plynutí

lehôt konkurzného konania a možnosti uskutočnenia jednostranného zápočtu zo strany

dlžníka - spoločnosti R., a. s.

Po vymenovaní predbežného správcu bol daný režim konkurzného konania voči

veriteľom ako i úpadcovi. (práva a povinnosti predbežného správcu ako i štatutárov úpadcu

sú dané , z ktorého vyplýva, že nesmie dôjsť k znižovaniu majetku

úpadcu a tento nesmie vykonávať činnosti, ktoré by znevýhodňovali veriteľov ako

i zmenšovali majetok dlžníka. Ust. §, 9b, 9c a nasl. zák. )

... ust. § 9c - dlžník môže nakladať s majetkom iba so súhlasom predbežného správcu,

inak je jeho právny úkon neplatný...

Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že ustanovením predbežného správcu nemôže

dlžník, resp. jeho štatutárny orgán nakladať s majetkom spoločnosti. Nastáva režim

konkurzu. Spoločnosť R., a. s. údajne zaslala listom zo dňa 4. 7. 2002 (poštou, pričom

nebolo preukázané doručenie ani obsah zásielky) prejav jednostranného zápočtu H., a. s.,

odštepný závod T. Tento subjekt však nebol úpadcom. Navyše k doručovaniu došlo už počas

konania predbežného správcu ako i konania o návrhu na vyrovnanie.

Spoločnosť R. a. s., doručila správcovi konkurznej podstaty až dňa 14. júla 2006 list

(napísaný dňa 09. 06. 2006) pod názvom „Oznámenie o jednostrannom započítaní

pohľadávky“, ktorým oznamuje započítanie. Žiadna listina zápočtu od spol. R. a. s., nebola

H. a. s., B. - v konkurzne pred konkurzom doručená, čiže v zmysle účtovníctva H. a. s., B. -

v konkurze nebola táto pohľadávka spôsobilá na postúpenie a preto bola pojatá do súpisu

konkurznej podstaty.

Vecne sťažovateľ svoj návrh odôvodňuje aj tým, čo je detailne popísané v odvolaní

zo dňa 25. 01. 2008 ako aj v podnete na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 18. 11.

2008.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze

vyslovil:

„1. Základné právo spoločnosti K., spol. s r. o., ... na súdnu ochranu zaručené čl. 46

ods. 1 postupom a rozsudkom zo dňa 30. 11. 2007 Okresného

súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Základné právo spoločnosti K., spol. s r. o., ... na súdnu ochranu zaručené čl. 46

ods. 1 postupom a rozsudkom zo dňa 16. 04. 2008 Krajského

súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

3. Základné právo spoločnosti K., spol. s r. o., ... na spravodlivé súdne konanie

zaručené č1. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozsudkom zo dňa 30. 11. 2007 Okresného súdu Považská Bystrica v konaní

vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

4. Základné právo spoločnosti K., spol. s r. o., ... na spravodlivé súdne konanie

zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozsudkom zo dňa 16. 04. 2008 Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom

pod sp. zn.: porušené bolo.

5. Ústavný súd zrušuje rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. 11.

2007, sp. zn.: a rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 16. 04. 2008, sp. zn.:

a vec vracia Okresnému súdu Považská Bystrica na ďalšie konanie.

6. Spoločnosti K., spol. s r. o., ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume

1.000,- EUR (slovom tisíc euro), ktoré sú porušovatelia v prvom a druhom rade povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7) Porušovatelia v prvom a druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť

spoločnosti K., spol. s r. o., ... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení

nálezu, na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. F. ..., a to do troch dní od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné,

ako aj osobitné náležitosti návrhu podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom

súde, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustanovenia sťažnosť možno podať

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

1. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom a rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 30. novembra 2007.

Proti tomuto rozsudku dotýkajúcemu sa obchodného sporu o zaplatenie istiny

s úrokmi bolo prípustné odvolanie na krajský súd, ktoré sťažovateľka aj využila.

Krajský súd o odvolaní rozhodol rozsudkom sp. zn. zo 16. apríla

2008.

Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie označených práv rozhodnutím okresného

súdu, v tejto časti ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity obsiahnutý v čl. 127 ods. 1

, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane

základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmavať napadnutý postup

okresného súdu, keďže jeho postup a rozhodnutie preskúmal v odvolacom konaní krajský

súd, ktorý aj vo veci konal a rozhodol.

Preto v súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

je z ústavného hľadiska pre ústavný súd podstatné a určujúce len preskúmanie postupu

krajského súdu (napr. , ).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu

okresného súdu odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

2. Sťažovateľka namieta aj postup a rozhodnutie krajského súdu sp. zn.

zo 16. apríla 2008.

Z vyznačenej doložky právoplatnosti ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 30. novembra 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 16. apríla 2008 nadobudol právoplatnosť 17. júna 2008.

Podľa sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti.

Jednou zo základných podmienok na prijatie sťažnosti podľa

na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v ,

teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (,

, ).

Na základe uvedeného a s prihliadnutím na dátum právoplatnosti rozsudku krajského

súdu (17. júna 2008), ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu

(9. júna 2009), ústavný súd považoval za dostatočne preukázané podanie sťažnosti

po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty, ktorá sťažovateľke uplynula

(, , ).

Keďže zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno odpustiť,

ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo už bez ďalšieho

právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky v nej nastolenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009