Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 272/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť P. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

postupom Generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod

sp. zn. VI/2 Pz 234/09 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2009

doručená sťažnosť P. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu z 21. apríla 2009

v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 234/09.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol žalovaným v spore s Mestskou

políciou Košice o náhradu za vykonaný odťah jeho motorového vozidla. V súdnom konaní

sťažovateľ okrem iného namietal premlčanie nároku žalobcu, jeho námietka nebola

akceptovaná a Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“) ho rozsudkom sp. zn.

z 27. februára 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 13. novembra 2008 zaviazal na zaplatenie

žalovanej sumy.

Sťažovateľ podal generálnej prokuratúre podnet na podanie mimoriadneho

dovolania, na ktorý dostal zamietavú odpoveď. Postupom podľa § 34 ods. 1 zákona č.

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

sťažovateľ žiadal o preskúmanie vybavenia jeho podnetu. Generálna prokuratúra oznámila

sťažovateľovi prípisom sp. zn. VI/2 PZ 234/09 z 28. mája 2009, že v jeho veci nie sú dané

dôvody na podanie mimoriadneho dovolania.

Podľa sťažovateľa ani rozsudky ani oznámenia prokuratúry nereagovali na jeho

konkrétne námietky, ktoré počnúc odvolaním predkladal. Odpovede na jeho námietky sa

obmedzili na konštatovanie, že ním predkladaný výklad právneho vzťahu nemá oporu

v zákone, nedozvedel sa však, v ktorom ustanovení má základ výklad zvolený súdom

a prokurátorom. Podľa sťažovateľa je potrebné pri posudzovaní právneho vzťahu

účastníkov súdneho konania vychádzať z ustanovenia

o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý bol platný a účinný v relevantnom čase

(ďalej len „“), a následne z , , a Občianskeho

zákonníka. Podľa sťažovateľa «Ak zistí ústavný súd arbitrárnosť v rozhodovaní súdu,

nemožno sa prokurátorovi odvolať na to, že on ju – v jeho prípade reprezentovanú zjavným

porušením zákona – nezistil. Nemá na to právo! Inak by nebol povinný podať dovolanie

prakticky nikdy. A to je v zjavnom rozpore s ráciom »

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že

postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 234/09 bolo

porušené jeho základné právo na inú právnu ochranu podľa . Sťažovateľ

tiež žiada, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach,

pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

Základné právo na súdnu a inú právu ochranu podľa zaručuje, že

každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie, ako aj z oznámenia o vybavení prvého

podnetu č. k. Kc 60/09-9 z 26. marca 2009, ktorý si ústavný súd vyžiadal od Krajskej

prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“), vyplýva, že sťažovateľ 21. apríla

2009 podal opakovaný podnet, ktorým vyslovil nespokojnosť s vybavením svojho podnetu

na podanie mimoriadneho dovolania proti označenému rozsudku okresného súdu v spojení

s označeným rozsudkom krajského súdu krajskou prokuratúrou. Sťažovateľ tvrdí, že

postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu došlo

k porušeniu základného práva na inú právnu ochranu podľa tým, že

generálna prokuratúra nedostatočne preskúmala rozhodnutie okresného súdu a krajského

súdu v intenciách jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.

Z rozsudku krajského súdu č. k. -54 z 13. novembra 2008, ktorý si

ústavný súd vyžiadal od krajského súdu v rámci prípravy predbežného prerokovania

sťažnosti, ústavný súd zistil, že sťažovateľ v podstate opakuje rovnakú argumentáciu ako

v odvolacom konaní, s ktorou sa krajský súd vysporiadal v označenom rozsudku.

Predmetom tohto konania, ktorý je vymedzený petitom sťažnosti, však nebolo preskúmanie

rozsudku krajského súdu, ale spôsobu vybavenia opakovaného podnetu sťažovateľa z toho

hľadiska, či závery generálnej prokuratúry pri skúmaní podmienok na podanie

mimoriadneho dovolania v rozsahu sťažovateľom vytýkaných nedostatkov rozhodnutí

všeobecných súdov nie sú prejavom zjavnej svojvôle pri uplatnení jej právomoci.

Generálna prokuratúra vybavila opakovaný podnet sťažovateľa prípisom z 28. mája

2009, v ktorom konštatovala, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na podanie

mimoriadneho dovolania. Generálna prokuratúra uviedla, že v súdnom konaní bolo

preukázané, že žalobca odtiahol motorové vozidlo sťažovateľa v súlade so zákonom (čo

sťažovateľ v opakovanom podnete ani nespochybňoval) „na náklady prevádzkovateľa zo

zákona, teda nárok žalobcu na plnenie je nespochybniteľný a je v súlade so zákonom“.

V prípise generálna prokuratúra neuviedla odkaz na zákon, z rozsudku krajského súdu však

bezpochyby vyplýva, že nárok žalobcu sa opiera o ustanovenie § 40 ods. 4 písm. a) zákona

č. platného a účinného v danom čase, podľa ktorého správca cesty môže

odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho

prevádzkovateľa, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky, ak je ponechané na mieste, kde

je pre také vozidlo zastavenie alebo státie zakázané. V ďalšej časti prípisu sa generálna

prokuratúra zaoberala sťažovateľom namietaným nesprávnym posúdením právneho základu

žaloby (podľa sťažovateľa mal byť nárok žalobcu posudzovaný ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia) a v tej súvislosti preskúmaním namietaného premlčania.

Generálna prokuratúra sa stotožnila s rozhodnutiami všeobecných súdov aj stanoviskom

krajskej prokuratúry, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno posudzovať

ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako to tvrdí sťažovateľ, a preto sa

plynutie premlčacej doby neposudzuje podľa (upravujúceho

dĺžku lehoty na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia) a že

žalobca uplatnil svoj nárok včas, v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Ďalej

uviedla, že tento právny názor nie je v rozpore ani s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , na ktorý sťažovateľ v podnete poukazoval.

K sťažovateľom namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozsudku krajského súdu

generálna prokuratúra uviedla, že posudzuje len vecnú správnosť a zákonnosť výroku

rozhodnutia (t. j. nie jeho odôvodnenie) a rozsudok krajského súdu je v súlade so zákonom

a zisteným skutkovým stavom veci. V závere generálna prokuratúra odkázala na vecne

správne dôvody odloženia prvého podnetu zo 4. februára 2009, ktorý vybavila krajská

prokuratúra prípisom č. k. Kc 60/09-9 z 26. marca 2009.

Podľa prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa (ďalej len „OSP“) ak generálny

prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo

osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený

zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických

osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu

svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu ( a ), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu

vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány

prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. ,

a ).

Preskúmaním obsahu opakovaného podnetu sťažovateľa z 21. apríla 2009,

oznámenia generálnej prokuratúry o jeho vybavení z 28. mája 2009 a oznámenia krajskej

prokuratúry o vybavení podnetu z 3. augusta 2009 ústavný súd dospel k záveru, že

generálna prokuratúra opakovaný podnet sťažovateľa riadne prešetrila, jej závery vo vzťahu

k námietkam sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu a rozsudku krajského súdu sú

primeraným spôsobom odôvodnené, nie sú arbitrárne, a preto sú z ústavného hľadiska

akceptovateľné.

Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej mimoriadne

dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu

patrí výlučne generálnemu prokurátorovi. Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo

právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe,

ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda

generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe

generálneho prokurátora rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný

súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania

nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. ,

, , ).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

medzi postupom generálnej prokuratúry v konaní o opakovanom podnete vedenom pod

sp. zn. VI/2 Pz 234/09 a namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 nie je taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť vyslovenia

označeného základného práva po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ústavný súd

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2009