Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 220/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť N., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť N. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2009

doručená sťažnosť N. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka uviedla, že namietanou nečinnosťou okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , v ktorom mala postavenie žalobkyne (domáhala sa zaplatenia

peňažnej pohľadávky v sume 58 402 Sk/1 938,59 € s prísl. proti žalovanému B., s. r. o.),

bolo porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

Sťažovateľka podala 6. júna 2007 návrh na začatie konania. Okresný súd odmietol

jej návrh na vydanie platobného rozkazu a na pojednávaní 8. januára 2009 schválil súdny

zmier medzi účastníkmi konania. Na tomto pojednávaní sa sťažovateľka dozvedela,

že žalovaný je nemajetný, takže výkon rozhodnutia bude pravdepodobne neúspešný.

Sťažovateľka sa na základe uvedeného domáhala, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní sťažnosti v náleze vyslovil porušenie označeného základného práva, priznal

jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 663,88 € a náhradu trov konania pred

ústavným súdom.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní pred všeobecným súdom, ústavný

súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho

prostriedku (sťažnosti predsedovi súdu), na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo

podľa a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Postup sťažovateľky v okolnostiach prípadu nemožno podľa ústavného súdu

považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej

správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľka konala

v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto

spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie

sťažovateľkinej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv

().

Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľka nepodala

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred 24. marcom

2009 a ani z obsahu sťažnosti a jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky

prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jej sťažnosť podľa § 25

ods. 2 ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína, že sťažovateľka nepredložila

splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, takže

jej podanie (sťažnosť) v predloženej podobe nemalo predpísané náležitosti podľa § 20

. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku však už ústavný súd

nepovažoval za potrebné poučiť sťažovateľku o tom, že ak uvedené nedostatky podania

nebudú odstránené, ústavný súd ho v zmysle môže

odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a uznesenie o tom nemusí

ani odôvodniť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009