Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 204/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. L. H.,

B., vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom č. k.

-428 zo 4. februára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti S., a. s., B., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 11. mája 2009

doručená sťažnosť spoločnosti S., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom č. k. -428 zo 4. februára 2009.

1. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je žalobcom v súdnom spore vedenom

Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. proti žalovanému F. (ďalej len

„žalovaný“) o uložení povinnosti uhradiť hodnotu nevloženej časti vecného vkladu

v peniazoch, ktorý rozsudkom č. k. -369 z 30. júla 2008 v znení opravného

uznesenia č. k. -382 z 29. septembra 2008 zaviazal žalovaného zaplatiť

sťažovateľke 7 260 000 Sk s prísl.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta, že k porušeniu označených práv došlo

postupom najvyššieho súdu, ktorý na základe odvolania žalovaného prvostupňový rozsudok

zmenil tak, že žalobu zamietol. Zmenu napadnutého rozsudku najvyšší súd odôvodnil

premlčaním nároku žalobcu (sťažovateľky), ku ktorému „došlo v roku 1995 t. j. v čase

podania žaloby bolo právo žalobcu premlčané“.

2. Sťažovateľka tvrdí, že «Najvyšší súd Slovenskej republiky nesprávne právne

posúdil

a) jednak vzťah, ktorý vznikol medzi Žalobcom a S. B., š. p. B. titulom zmluvy –

Zmluvy o nepeňažitom vklade a odovzdaní vecí do vlastníctva akciovej spoločnosti S.,

uzavretá dňa 22. 3. 1991... a

b) v dôsledku toho (opätovne a nesprávne) aj začiatok plynutia premlčacej doby...

Máme za to, že Najvyšší súd sa... nevyporiadal riadne a najmä vôbec nie presvedčivo

s odôvodnením začatia plynutia premlčacej doby „odo dňa, keď k plneniu došlo“, t. j.

s ustálením začatia plynutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 394 ods. 2

– v prípade, že by sme sa stotožnili s právnym názorom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, je nárok Žalobcu objektívne nevymožiteľný od počiatku, čo je

v právnom štáte neprípustné a je mu odopreté právo na súdnu ochranu jeho vlastníckeho

práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalej vôbec nevysporiadal... s predmetom

(meritom) sporu a podľa nášho názoru ani o základe žaloby vôbec nepojednával – žalobca

totiž žaloval o uloženie povinnosti uhradiť hodnotu nevloženej časti vecného vkladu

v peniazoch – s uvedeným sa však Najvyšší súd Slovenskej republiky absolútne

nevysporiadal.

Závery Najvyššieho súdu napadnuté sťažnosťou – najmä pokiaľ ide o stanovenie

začatia plynutia premlčacej lehoty a/alebo neaplikovania námietky premlčania v rozpore so

zásadami poctivého obchodného styku, resp. v rozpore s dobrými mravmi (na rozpor so

zásadami poctivého obchodného styku, resp. s dobrými mravmi vo všeobecnosti má súd

prihliadať ex offo rovnako ako na absolútnu neplatnosť), sú podľa nášho názoru

jednoznačne arbitrárne, a tým aj ústavne neudržateľné.

Druhostupňový Rozsudok nie je v jeho časti týkajúcej sa stanovenia začatia plynutia

premlčacej lehoty a/alebo neaplikovania námietky premlčania v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku, resp. v rozpore s dobrými mravmi, náležite zdôvodnený, a tým

nespĺňa ani požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces...».

3. Podľa právneho názoru sťažovateľky je „druhostupňový rozsudok arbitrárny, čím

bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru“. Vychádzajúc z tejto premisy sťažovateľka vyvodila záver o právomoci

ústavného súdu prerokovať jej sťažnosť (na podporu svojho záveru príkladmo uviedla

konania vedené ústavným súdom pod sp. zn. , , ).

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným rozsudkom najvyššieho

súdu, zrušil tento rozsudok, vrátil vec na ďalšie konanie a priznal jej trovy konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že v danom prípade

sťažovateľka nevyčerpala všetky prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných

práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje. Týmto opravným

prostriedkom je dovolanie proti namietanému rozsudku najvyššieho súdu, a to v zmysle

ustanovenia („dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej“), keďže napádaným rozhodnutím najvyšší (odvolací) súd zmenil prvostupňové

rozhodnutie.

daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo

na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 238 ods. 1

. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie

až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ

ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv

a slobôd, naopak jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých

sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Aj podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je oprávnený

poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany

v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym

poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi ().

Ako to vyplýva z , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane

týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti rozsudku

odvolacieho súdu bolo prípustné dovolanie ( ),

právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľky má najvyšší súd

ako súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Z uvedených

dôvodov bola preto sťažnosť podľa na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania uznesením ako neprípustná odmietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009