Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 218/09
PDF · 149.08 KB
No categories available
I. ÚS 218/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 218/09-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. K., T., a A. K., T., obaja zastúpení advokátom
Mgr. M. P., M., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod
sp. zn. 2 C 34/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn.
3 C 137/2005), a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. P. K. a A. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca
2009 doručená sťažnosť Ing. P. K. a A. K. (ďalej len „sťažovatelia“), obaja zastúpení
advokátom Mgr. M. P., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Námestovo (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 34/2008 (pôvodne
vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 3 C 137/2005).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia 13. júna 2005 podali na Krajskom
súde v Žiline návrh na zrušenie pozemkového spoločenstva Z. a jeho likvidáciu a návrh
na vydanie predbežného opatrenia, ktoré boli zaevidované pod sp. zn. 17 NcCb 47/2005.
Krajský súd v Žiline z dôvodu vecnej nepríslušnosti postúpil 6. júla 2005 vec na ďalšie
konanie Okresnému súdu Dolný Kubín. Keďže tento s postúpením veci nesúhlasil, 18. júla
2005 predložil vec pod sp. zn. 3 C 137/2005 na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Ndc 106/2005
z 28. júla 2005 rozhodol, že na prerokovanie veci je vecne príslušný Okresný súd Dolný
Kubín. Okresný súd Dolný Kubín uznesením sp. zn. 3 C 137/2005 z 11. októbra 2005
rozhodol, že návrh sťažovateľov na vydanie predbežného opatrenia zamieta. Toto
rozhodnutie sa stalo právoplatným 3. novembra 2005. Podľa tvrdení sťažovateľov vo veci
nebolo do dňa podania sťažnosti nariadené ani jedno pojednávanie, napriek tomu,
že na prieťahy v konaní poukazovali v súvisiacom konaní vedenom na Okresnom súde
Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 135/2005 a boli toho názoru, že tieto urgencie sa vzťahujú
aj na daný prípad. Uvedenú skutočnosť považujú sťažovatelia za využitie zákonných
možností na zabezpečenie konania bez zbytočných prieťahov. V súvislosti so zriadením
Okresného súdu Námestovo k 1. januáru 2008 bola uvedená vec postúpená tomuto súdu,
kde je evidovaná pod sp. zn. 2 C 34/2008.
Sťažovatelia sa domnievajú, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu ich
základného práva, a preto navrhujú, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie
označeného práva, aby okresnému súdu prikázal konať a zároveň aby im priznal primerané
finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
6. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Rešpektovať a chrániť základné práva a slobody je úlohou všetkých orgánov verejnej
moci a medzi nimi hlavne súdov. Z tohto pohľadu je mechanizmus ochrany základných
práv a slobôd predstavovaný konaním o ústavných sťažnostiach pred ústavným súdom len
subsidiárnym prostriedkom ochrany základných práv a slobôd. Len keď ostatné zákonné
prostriedky a mechanizmy zlyhajú, resp. sú bezvýsledne vyčerpané alebo nie sú účinné,
prípadne nie sú žiadne, možno sa obrátiť na ústavný súd ako súdny orgán ochrany
ústavnosti (čl. 124 ústavy) so sťažnosťou proti právoplatnému rozhodnutiu a inému zásahu
orgánu verejnej moci do ústavne zaručených základných práv a slobôd. Kompetenčným
prejavom subsidiarity ústavnej sťažnosti je obmedzenie právomoci ústavného súdu
na prieskum právoplatných rozhodnutí a zásahov orgánov verejnej moci, procesným
dôsledkom potom inštitút neprípustnosti sťažnosti pre nevyčerpanie všetkých procesných
prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu poskytuje.
Z uvedeného vyplýva, že ústavné právo, aby sa vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov, možno podľa čl. 48 ods. 2 ústavy úspešne uplatniť na ústavnom
súde len vtedy, ak sťažovatelia využili prostriedky, ktoré im na ochranu práv poskytuje § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“). Ústavný súd nevyžaduje
ako podmienku prijatia sťažnosti na ďalšie konanie využitie uvedeného prostriedku
nápravy, ak z okolností konkrétneho prípadu vyplýva, že túto podmienku sťažovatelia
nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
najmä ak využitie uvedených prostriedkov nápravy nemožno vzhľadom na okolnosti daného
prípadu pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť účinnú ochranu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. III. ÚS 132/05, I. ÚS 71/08).
7. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uvádzajú, že „adresovali na Okresný súd Dolný
Kubín listy v ktorých poukazovali na prieťahy v konaní č. 7 C 135/2005 vo vedomí, že tieto
urgencie sa vzťahujú aj na pripojený spis 3 C 137/2005 a to nasledovne
- 18. 3. 2006 – urgencia na vytýčenie termínu pojednávania
- 3. 10. 2007 – urgencia na vytýčenie termínu pojednávania
- 28. 11. 2007 – urgencia termínu pojednávania...“.
Ústavný súd uvedenú argumentáciu sťažovateľov neuznal. Samostatnou sťažnosťou
podanou ústavnému súdu 21. apríla 2008 sa domáhali vyslovenia porušenia práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu vedenom
pod sp. zn. 3 C 53/2008 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.
7 C 135/2005), ku ktorej pripojili dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že tak žiadosti
o nariadenie termínu pojednávania i sťažnosť na prieťahy v konaní boli adresované
Okresnému súdu Dolný Kubín výlučne vo veci sp. zn. 7 C 135/2005 (čo je pri sťažnosti
uvedené priamo v adrese). Ústavný súd v označenej veci rozhodol nálezom sp. zn.
IV. ÚS 160/08 z 31. júla 2008. Z uvedeného vyplýva, že sťažovatelia mali vedomosť
o potrebe vyčerpania právneho prostriedku nápravy. Napriek tomu, že im bola známa
skutočnosť, že od 1. januára 2008 vo veci koná okresný súd, a zastávali názor, že v konaní
pretrvávajú prieťahy v konaní, sťažovatelia neuskutočnili žiadny relevantný právny úkon
smerujúci k okresnému súdu, ktorým by sa domáhali odstránenia prieťahov v konaní.
Zo zistení ústavného súdu, ako aj z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu nepodali sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona
8. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že podľa jeho zistení okresný súd
vo veci priebežne koná (Pojednávanie nariadené na február 2009 sa neuskutočnilo
pre chybu v doručení, termín pojednávania určený na 6. apríl 2009 bol zrušený pre kolíziu
termínov pojednávaní a pojednávanie stanovené na 15. apríl 2009 bolo odročené
pre práceneschopnosť právneho zástupcu navrhovateľa na 18. máj 2009. Na pojednávaní
uskutočnenom 17. júna 2009 boli vypočutí účastníci konania a v súčasnosti je nariadený
termín pojednávania na 14. september 2009.).
9. Na základe uvedeného a v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (IV. ÚS 44/03,
IV. ÚS 153/03, III. ÚS 304/04, I. ÚS 71/08) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť
sťažovateľov nie je prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych
prostriedkov ochrany ich základných práv, a preto rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde o jej odmietnutí pre neprípustnosť. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti
sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľov už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2009