Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 216/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. V., P., zastúpeného advokátom JUDr. A. N., P.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. V. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2009 doručená sťažnosť JUDr. J. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako prvostupňového disciplinárneho súdu

(ďalej len „disciplinárny súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a odvolacieho

disciplinárneho súdu (ďalej len „odvolací disciplinárny súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že predseda Vojenského obvodového súdu

v P. (ďalej len „vojenský obvodový súd“) podaním č. VOS-1-10-23/2004 z 10. augusta

2004 podal podľa o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o sudcoch

a prísediacich“) návrh na začatie disciplinárneho konania proti sťažovateľovi. Disciplinárny

súd na ústnom pojednávaní 24. novembra 2006 rozhodol rozhodnutím sp. zn. .

Sťažovateľ sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal podaním odvolania z 24. januára 2007,

ktoré bolo disciplinárnemu súdu doručené 29. januára 2007. Na základe výzvy

disciplinárneho súdu sp. zn. zo 16. februára 2007 bol sťažovateľ vyzvaný

na doplnenie dôvodov odvolania, čo sťažovateľ uskutočnil svojím podaním z 21. februára

2007. Odvolacie konanie sa vedie pod sp. zn. a podľa tvrdenia sťažovateľa

je od momentu podania odvolania odvolací disciplinárny súd nečinný, takže vo veci nebolo

právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľ konštatoval, že postupom najvyššieho súdu ako disciplinárneho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a odvolacieho disciplinárneho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť

na ďalšie konanie, v náleze vyslovil porušenie označeného základného práva a prikázal

odvolaciemu disciplinárnemu súdu konať vo veci. Sťažovateľ sa súčasne domáhal priznania

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 12 000 eur a náhrady trov jeho právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní pred všeobecným súdom, ústavný

súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho

prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov [platného do 31. marca 2005 (ďalej len „zákon

o štátnej správe súdov“)] a od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom disciplinárneho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a odvolacieho disciplinárneho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené ním označené základné právo.

Ústavný súd pri posudzovaní tvrdení sťažovateľa, v ktorých namietal prieťahy

v konaní najvyššieho súdu, vychádzal z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené

právne prostriedky, ktoré mal do 31. marca 2005 k dispozícii podľa zákona o štátnej správe

súdov a v súčasnosti podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie zákona o sudcoch a prísediacich, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje, a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa ,

a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Postup sťažovateľa v okolnostiach prípadu nemožno podľa ústavného súdu

považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej

správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv ().

Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh nezistil, že by sťažovateľ podal

disciplinárnemu súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred 25. februárom 2009,

a ani z obsahu sťažností a ich príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti

sťažnosti podľa došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov

hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

Ústavný súd záverom pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom najvyššieho súdu ako disciplinárneho súdu

a odvolacieho disciplinárneho súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009