Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 216/09
PDF · 128.29 KB
No categories available
I. ÚS 216/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2009
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. V., P., zastúpeného advokátom JUDr. A. N., P.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ds 21/04 a v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Dso 1/07 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. V. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára
2009 doručená sťažnosť JUDr. J. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako prvostupňového disciplinárneho súdu
(ďalej len „disciplinárny súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ds 21/04 a odvolacieho
disciplinárneho súdu (ďalej len „odvolací disciplinárny súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že predseda Vojenského obvodového súdu
v P. (ďalej len „vojenský obvodový súd“) podaním č. VOS-1-10-23/2004 z 10. augusta
2004 podal podľa § 120 ods. 2 písm. e) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o sudcoch
a prísediacich“) návrh na začatie disciplinárneho konania proti sťažovateľovi. Disciplinárny
súd na ústnom pojednávaní 24. novembra 2006 rozhodol rozhodnutím sp. zn. 1 Ds 21/2004.
Sťažovateľ sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal podaním odvolania z 24. januára 2007,
ktoré bolo disciplinárnemu súdu doručené 29. januára 2007. Na základe výzvy
disciplinárneho súdu sp. zn. 1 Ds 21/04 zo 16. februára 2007 bol sťažovateľ vyzvaný
na doplnenie dôvodov odvolania, čo sťažovateľ uskutočnil svojím podaním z 21. februára
2007. Odvolacie konanie sa vedie pod sp. zn. 1 Dso 1/07 a podľa tvrdenia sťažovateľa
je od momentu podania odvolania odvolací disciplinárny súd nečinný, takže vo veci nebolo
právoplatne rozhodnuté.
Sťažovateľ konštatoval, že postupom najvyššieho súdu ako disciplinárneho súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ds 21/04 a odvolacieho disciplinárneho súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Dso 1/07 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť
na ďalšie konanie, v náleze vyslovil porušenie označeného základného práva a prikázal
odvolaciemu disciplinárnemu súdu konať vo veci. Sťažovateľ sa súčasne domáhal priznania
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 12 000 eur a náhrady trov jeho právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť
nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje
a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej
veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd
poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom, ústavný
súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho
prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,
štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe
súdov) v znení neskorších predpisov [platného do 31. marca 2005 (ďalej len „zákon
o štátnej správe súdov“)] a od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom disciplinárneho súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ds 21/04 a odvolacieho disciplinárneho súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Dso 1/07 bolo porušené ním označené základné právo.
Ústavný súd pri posudzovaní tvrdení sťažovateľa, v ktorých namietal prieťahy
v konaní najvyššieho súdu, vychádzal z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené
právne prostriedky, ktoré mal do 31. marca 2005 k dispozícii podľa zákona o štátnej správe
súdov a v súčasnosti podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona o sudcoch a prísediacich, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,
že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti“.
Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán
poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje, a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,
a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,
že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Postup sťažovateľa v okolnostiach prípadu nemožno podľa ústavného súdu
považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej
správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade
s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom
alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti
vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv (III. ÚS 44/03).
Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh nezistil, že by sťažovateľ podal
disciplinárnemu súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred 25. februárom 2009,
a ani z obsahu sťažností a ich príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti
sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ako neprípustnú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
Ústavný súd záverom pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom najvyššieho súdu ako disciplinárneho súdu
a odvolacieho disciplinárneho súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2009