Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 234/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009

predbežne prerokoval návrh Ing. T. D., N., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/01/09-K z 22. apríla 2009,

za účasti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, a takto

rozhodol:

Návrh Ing. T. D. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 24. júla 2009

doručený návrh Ing. T. D., N. (ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj „výbor“)

sp. zn. VP/01/09-K z 22. apríla 2009 (ďalej len „namietané rozhodnutie“), za účasti Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií.

Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že namietaným rozhodnutím, ktoré bolo

navrhovateľovi doručené 22. júna 2009, mu výbor uložil pokutu, pretože ako verejný

funkcionár, riaditeľ štátneho podniku H. B., porušil povinnosť podať v ustanovenej lehote

oznámenie podľa ústavného o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona

č. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný

zákon“).

Pokutu výbor stanovil podľa čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu na sumu 723,03 €. Navrhovateľ uviedol, že namietané rozhodnutie považuje

„za veľmi tvrdé voči mojej osobe a mojej rodine, nakoľko som uvedené ustanovenie zákona

neporušil zámerne, svojim konaním som nespôsobil žiadnu ujmu SR pri výkone svojej

funkcie a taktiež som nespôsobil žiadnu škodu finančného alebo materiálneho charakteru.

Obsah majetkového priznania, ktoré bolo predložené zodpovedá skutočnosti, to znamená,

že som sa neskorým podaním nesnažil zmariť alebo zámerne oddialiť podanie informácií

o majetkových pomeroch mojej osoby a majetkových pomeroch mojej rodiny.“.

K dôvodom oneskoreného podania oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona

navrhovateľ uviedol: „Do funkcie riaditeľa H. B., š. p. som bol vymenovaný dňa 1. 11.

2008. Bol som si vedomý povinnosti vyplývajúcej z citovaného zákona. Uvedenú povinnosť

som si splnil dňa 28. 11. 2008, avšak vzhľadom na skutočnosť, že som ako verejný

funkcionár podával uvedené priznanie prvýkrát, omylom som uvedené hlásenie zaslal

na osobný úrad MŽP SR poštou. Myslel som, že uvedené priznanie je nutné zaslať

na osobný úrad MŽP SR, ktoré je zakladateľom H., š. p. Až následne som bol upozornený,

že uvedenú povinnosť si treba splniť voči Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií NR SR.

Obratom som tak vykonal. Bohužiaľ tak sa stalo, že som nedodržal termín, ktorý mi ukladal

povinnosť predložiť priznanie do 30 dní.“

Navrhovateľ ústavný súd v uvedenej veci požiadal, aby preskúmal napadnuté

rozhodnutie a následne ho zrušil.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľa konštatoval, že jeho

právomoc preskúmavať rozhodnutia výboru vo veciach ochrany verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov je založená čl. 10 ods. 2 ústavného zákona,

pričom navrhovateľ ako riaditeľ štátneho podniku H. B. je verejným funkcionárom podľa

čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona, a teda osobou oprávnenou podať návrh na začatie

konania o preskúmanie rozhodnutí výboru.

Z návrhu navrhovateľa a jeho príloh vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo

navrhovateľovi doručené 22. júna 2009, pričom svoj návrh doručil ústavnému súdu 24. júla

2009 (na poštovú prepravu bol podaný 21. júla 2009), t. j. v lehote ustanovenej v čl. 10

ods. 2 ústavného zákona. Z toho vyplýva, že návrh bol podaný v zákonom ustanovenej

lehote.

Po uvedených zisteniach sa ústavný súd sústredil na skúmanie, či návrh navrhovateľa

nie je zjavne neopodstatnený.

Z ustanovenia v spojení s

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že predmetom konania

o preskúmanie rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu výboru, je iba posúdenie konania verejného funkcionára

z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného súdu

v tomto konaní; ak senát ústavného súdu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výboru

zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s uvedeným ústavným zákonom,

tak ho zruší, a naopak, ak po jeho preskúmaní dospeje k záveru, že konanie verejného

funkcionára bolo v rozpore s ním, tak ho potvrdí.

Z právnej povahy inštitútu predbežného prerokovania návrhu podľa § 25 zákona

o ústavnom súde vyplýva, že obdobné právne dôsledky ako potvrdenie napadnutého

rozhodnutia má aj odmietnutie návrhu pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

, ku ktorému môže dôjsť aj vtedy, ak ústavný súd zistí, že dôvody,

pre ktoré navrhovateľ namieta dotknuté rozhodnutie výboru, sú zjavne neopodstatnené.

II.A Skutkový stav

Z návrhu navrhovateľa, napadnutého rozhodnutia a jeho príloh, ako aj z vlastných

zistení ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

1. Navrhovateľ je riaditeľom štátneho podniku H. B., túto funkciu vykonáva

od 1. novembra 2008.

2. Navrhovateľ bol podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

povinný podať výboru do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, písomné

oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za predchádzajúci

kalendárny rok v rozsahu vyplývajúcom z čl. 7 ods. 1 a čl. 7 ods. 4 ústavného zákona (ďalej

len „oznámenie“).

3. Písomné oznámenie navrhovateľa bolo výboru doručené po uplynutí lehoty

uvedenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, čo navrhovateľ nepopiera, naopak túto skutočnosť

aj vo svojom návrhu potvrdil.

4. Po zabezpečení potrebných podkladov výbor vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým

za porušenie povinnosti podať oznámenie navrhovateľovi uložil pokutu v sume 723,03 €

(21 782 Sk). V odôvodnení tohto rozhodnutia vo vzťahu k námietkam navrhovateľa, ktoré

uplatnil tak v konaní pred ústavným súdom, ako aj v konaní pred výborom, výbor uviedol:

„Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že vyjadrenie verejného funkcionára

má len vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by výbor mohol na uvádzané skutočnosti

prihliadať, keďže ústavný zákon neumožňuje zbaviť zodpovednosti za jeho porušenie

z takýchto dôvodov. Pritom v konaní bolo jednoznačne preukázané porušenie predmetného

ústavného zákona. Z tohto dôvodu prijal uznesenie, ktorým sa menovanému Ing. T. D.,

riaditeľovi H., š. p. B. ukladá pokuta za porušenie povinnosti uloženej v čl. 7 ods. 1

ústavného zákona vo výške jednomesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10

písm. a) ústavného zákona. Uvedené rozhodnutie bolo dňa 22. apríla 2009 schválené

uznesením č. 675.“

Sumarizujúc uvedené skutkové zistenia ústavný súd konštatuje, že navrhovateľ

v podanom návrhu potvrdil nesplnenie svojej povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej

funkcie, písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov

za predchádzajúci kalendárny rok v rozsahu vyplývajúcom z čl. 7 ods. 1 a čl. 7 ods. 4

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Postup výboru smerujúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia bol v súlade

s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keďže vyzval

navrhovateľa, aby sa vyjadril k začatiu konania (čl. 9 ods. 4), pričom na všetky námietky

navrhovateľa (aj keď stručne) v odôvodnení napadnutého uznesenia reagoval.

II.B Právne závery

Z už citovaného návrhu navrhovateľa, v ktorom žiada ústavný súd o preskúmanie

napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že v ňom opakuje svoje námietky, ktoré boli obsiahnuté

už v jeho vyjadrení zo 17. februára 2009 adresovanom výboru, podľa ktorých ustanovenie

ústavného zákona neporušil úmyselne, a tridsaťdňovú lehotu na podanie oznámenia podľa

čl. 7 ods. 1 ústavného zákona nedodržal, pretože omylom svoje oznámenie zaslal na osobný

úrad Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, a až následne po upozornení,

že si túto povinnosť musí splniť voči výboru, zaslal obratom oznámenie podľa čl. 7 ods. 1

ústavného zákona výboru.

Ústavný súd preskúmal uvedené námietky navrhovateľa a dospel k záveru,

že sú neopodstatnené. Navrhovateľ sám vedel, že je jeho povinnosťou podať oznámenie

podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, a v súlade so zásadou neznalosť zákona

neospravedlňuje, jeho nevedomosťou, že podľa ustanovenia čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného

zákona má uvedené oznámenie doručiť výboru, nemožno ospravedlniť zmeškanie lehoty

na podanie uvedeného oznámenia.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že námietky navrhovateľa voči

napadnutému rozhodnutiu sú zjavne neodôvodnené a nezakladajú také dôvody

na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru, ktoré by bolo potrebné posúdiť

po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh navrhovateľa ako celok

odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Záverom ústavný súd konštatuje, že návrh navrhovateľa nespĺňal ani všetky

náležitosti návrhu podľa (predovšetkým nesplnenie

požiadavky povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom), avšak

vzhľadom na jeho obsah ústavný súd nepovažoval v tomto prípade za potrebné vyzývať

navrhovateľa na odstránenie jeho nedostatkov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009