Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 230/09
PDF · 166.67 KB
No categories available
I. ÚS 230/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 230/09-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. I. F., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., Č.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 174/2000 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. I. F. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2009
doručená sťažnosť MUDr. I. F., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. M. S., Č., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 174/2000.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Dňa 22. 02. 2000 podal sťažovateľ na Okresný súd Čadca návrh na začatie konania
zo dňa 21. 02. 2000 o zaplatenie 1.175.740,- Sk s prísl. proti odporcovi S., Č.
Uvedeným návrhom sa proti odporcovi domáhal zaplatenia istiny vo výške
1.175.740,- Sk spolu so 17,6 %-ným úrokom z omeškania od 05. 02. 2000 do zaplatenia.
Uvedené konanie je vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C/174/2000.
Okresný súd Čadca rozsudkom sp. zn. 10 C/174/2000-207 zo dňa 08. 10. 2004
rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 846.740,- Sk so 17,6 %
úrokom z omeškania od 05. 02. 2000 do zaplatenia. Vo zvyšku súd konanie zastavil. Taktiež
odporcu zaviazal, aby navrhovateľovi zaplatil trovy konania a trovy právneho zastúpenia
v sume 187.325,- Sk.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, na odvolanie odporcu a vedľajšieho
účastníka proti rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 10 C/174/2000-207 zo dňa 08. 10.
2004, rozhodol uznesením pod sp. zn. 23 Co/506/2005 dňa 31. 01. 2006 tak, že rozsudok
Okresného súdu Čadca vo výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
846.740,- Sk s prísl., ako aj vo výroku o náhrade trov konania zrušil a v týchto častiach mu
vec vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým bolo konanie medzi účastníkmi zastavené
odvolaním nenapadnutom zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.
Dňa 30. 04. 2007 nám bolo doručené uvedené uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 23 Co/506/2005 zo dňa 31. 01. 2006. Od uvedeného času prvostupňový súd nekonal.
Dňa 06. 04. 2009 sťažovateľ podal Okresnému súdu Čadca žiadosť, aby… konal
po tom, čo mu bola vrátená vec Krajským súdom v Žiline, pričom zdôraznil, že od začatia
konania doposiaľ uplynulo už 9 rokov a vec nie je právoplatne skončená. Od samotného
vydania uznesenia Krajského súdu v Žiline uplynuli už 3 roky, pričom od doručenia
uvedeného uznesenia právnemu zástupcovi sťažovateľa uplynuli 2 roky. Súd od uvedeného
času v tejto veci nekoná...
Ako vyplýva z uvedeného, Okresný súd Čadca vo veci nekonal, a to:
- v čase minimálne od 30. 04. 2007, t. j. odo dňa, kedy bolo právnemu zástupcovi
sťažovateľa doručené uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 23 Co/506/2005 zo dňa
31. 01. 2006,… bol v konaní nečinný minimálne 2 roky, čím porušil sťažovateľovo základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
Sťažovateľ vidí porušenie svojho ústavného práva v neprimeraných časových
prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu v čase od vrátenia veci Krajským súdom
v Žiline… až do 07. 04. 2009, keď Okresný súd Čadca po doručení žiadosti sťažovateľa
zo dňa 06. 04. 2009, aby súd vo veci konal, vydal uznesenie pod sp. zn. 10 C/174/2000-258,
ktorým sťažovateľa (navrhovateľa) vyzval na doplnenie jeho predchádzajúcich podaní...
Sťažovateľ svojím postupom žiadnym spôsobom nepredlžoval konanie, na základe
predvolania sa riadne dostavil na nariadené hlavné pojednávania, súdu poskytoval
potrebnú súčinnosť.
Samotné konanie pred súdom trvá už 9 rokov, pričom prejednávanie predmetnej veci
sa svojou náročnosťou nevymyká prejednávaniu iných vecí rovnakého, resp. podobného
druhu.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo MUDr. I. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca
v konaní vedenom proti odporcovi S… pod sp. zn. 10 C/174/2000 porušené bolo.
Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca
pod sp. zn. 10 C/174/2000 konal bez zbytočných prieťahov.
MUDr. I. F. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR (slovom tritisíc
eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť MUDr. I. F. do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
MUDr. I. F. priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 289,74 EUR (slovom
dvestoosemdesiatdeväť eur sedemdesiatštyri centov) (2 úkony právnej služby
po 115.90 EUR - prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť; 2 x režijný paušál po 6.95 EUR,
DPH 19 %, t. j. 44,04 EUR), ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. M. S.
vedený v Č., a. s., pobočka Č., č. ú..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 174/2000.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že konanie začalo 22. februára 2000, keď sa sťažovateľ
návrhom na začatie konania domáhal proti odporcovi zaplatenia 1 175 740 Sk
s príslušenstvom.
Okresný súd rozsudkom č. k. 10 C 174/2000-207 z 8. októbra 2004 (ďalej
len „rozsudok okresného súdu“) uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu
846 740 Sk s príslušenstvom a trovy konania a v prevyšujúcej časti konanie zastavil.
Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 23 Co 506/2005
z 31. januára 2006 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) zrušil rozsudok okresného súdu
v odvolaním napadnutej časti (výrok o povinnosti odporcu zaplatiť sťažovateľovi sumu
846 740 Sk s príslušenstvom a výrok o trovách konania) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 30. apríla 2007.
Sťažovateľ poukázal na to, že súdne konanie trvá už viac ako 9 rokov a dosiaľ
nebolo právoplatne skončené. Samotné prieťahy vidí sťažovateľ v postupe okresného súdu
„... v čase od vrátenia veci Krajským súdom v Žiline… až do 07. 04. 2009, keď Okresný súd
Čadca po doručení žiadosti sťažovateľa zo dňa 06. 04. 2009, aby súd vo veci konal, vydal
uznesenie pod sp. zn. 10 C/174/2000-258, ktorým sťažovateľa (navrhovateľa) vyzval
na doplnenie jeho predchádzajúcich podaní“.
Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry v prípadoch sťažností podľa čl. 127
ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred
všeobecným súdom, vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali, že ešte pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu podali sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi príslušného všeobecného súdu podľa § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch považuje v zmysle § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde za účinný právny prostriedok ochrany základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
V súvislosti s uvedeným ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy
v konaní predsedovi okresného súdu pred doručením jeho sťažnosti ústavnému súdu
22. mája 2009 (sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ktorú ústavný súd považuje
za účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy).
Sťažovateľ síce požiadal okresný súd, aby vo veci konal, avšak podanie sťažovateľa
v rámci konania nemožno hodnotiť ako sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ktorú
ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že z obsahu sťažnosti nevyplývajú
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by ústavný súd mohol upustiť
od splnenia podmienky prípustnosti sťažnosti v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa v tomto prípade nemožno považovať ani celkovú
dobu trvania označeného súdneho konania.
Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že napriek tomu, že sťažovateľ nevyužil
účinný právny prostriedok nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde,
na základe jeho žiadosti o konanie vo veci zo 6. apríla 2009 okresný súd pristúpil
k vykonaniu úkonu smerujúceho k prerokovaniu a rozhodnutiu veci (uznesenie okresného
súdu č. k. 10 C 174/2000-258 zo 7. apríla 2009). (Pričom sťažovateľ vo svojej sťažnosti
doručenej ústavnému súdu 22. mája 2009 videl prieťahy v konaní okresného súdu
len v období do 7. apríla 2009, pozn.).
Na základe uvedeného a v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (IV. ÚS 44/03,
IV. ÚS 152/03, III. ÚS 304/04, I. ÚS 71/08) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť
sťažovateľa nie je prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov
ochrany jeho základných práv, a preto rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
o jej odmietnutí pre neprípustnosť. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd
ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2009