Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cpr/15/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: MERKURY SHOP s.r.o., so sídlom Duklianska 11, Prešov, IČO: 51 231 735, právne zastúpený JUDr. Patrik Holinga s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, Košice, IČO: 36 856 967 proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX, prechodne Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom D. E. F. XX, G., o zaplatenie 795,59 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 795,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 795,59 € od 01.02.2023 do zaplatenia a to všetko do troch dní od zaplatenia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 03.11.2023 sa domáha, aby mu žalovaný uhradil sumu 795,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 01.02.2023 a nahradil trovy konania v rozsahu 100%. Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzavreli dňa 21.03.2022 pri nástupe do zamestnania Dohodu o hmotnej zodpovednosti v zmysle a nasl. , na základe ktorej mal žalovaný počas trvania pracovného pomeru so žalobcom hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty. Pracovný pomer žalovaného trval v období od 21.03.2022 do 30.05.2022. Na základe inventúry vykonanej žalobcom bol žalovanému vyúčtovaný schodok na zverených hodnotách v celkovej sume 795,59 € za ktorý žalovaný v zmysle a nasl. zodpovedá. Inventúra prebiehala v prítomnosti inventúrnej komisie a bola vykonaná dňa 16.05.2022 v sklade Magazyn Bratislava Lamač mag: 16, 1, za obdobie od 15.04.2022 do 16.05.2022 v sume spolu 795,59 €. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 20.09.2022 s označením „Oznámenie o nedoplatku za schodky na zverených hodnotách“ na zaplatenie nedoplatku vo výške 795,59 €. Následne žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného listom zo dňa 08.11.2022 s označením „Predžalobná výzva na zaplatenie“ na zaplatenie dlžnej sumy 795,59 € do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 10.11.2022. Zásielka sa vrátila s označením adresát neznámy. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval následne žalovaného listom zo dňa 19.12.2022 s označením „Posledná výzva na zaplatenie“ na zaplatenie dlžnej sumy 795,59 € do 31.01.2023. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 12.01.2023. Žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný do dnešného dňa svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil ani čiastočne a preto nemá žalobca inú možnosť, ako sa domáhať svojho nároku prostredníctvom súdu.

2. Súd uznesením č.k.: -35 zo dňa 13.11.2023 vyzval žalovaného podľa , (ďalej len „“), aby sa v lehote 15 dní od doručenia predmetného uznesenia písomne vyjadrila k žalobe. Spolu s predmetným uznesením súd

doručil žalovanému aj žalobu s prílohami. Žalovaný tieto listiny prebral do vlastných rúk dňa 18.03.2024 (č.l. 66-67)

3. Právny zástupca žalobcu súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. (č.l. 38)

4. Žalovaný bol súdom prvej inštancie vyzvaný, či súhlasí s rozhodnutím bez nariadneia pojednávania resp. ak v stanovenej lehote nevyjadrí svoj nesúhlas súd bude mať za to, že s takýmto postupom súhlasí v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením .

5. Žalovaný na predmetnú výzvu súdu, ktorá mu bola doručená dňa 22.04.2024 (č.l. 71-72) žiadnym právne relevatným spôsobom nereagoval.

6. Podľa ust. (ďalej len „“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.

7. Podľa ust. , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

8. Súd rozhodoval vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu v s citovanými zákonnými ustanoveniami. Rozsudok bol vyhlásený verejne 22.05.2024 oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovom sídle súdu bolo zverejnené 16.05.2024 ( ).

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listín predložených žalobcom pričom zistil tento skutkový stav:

10. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 21.03.2022 Dohodu o hmotnej zodpovednosti, v ktorej sa okrem iného uvádza, že zamestnanec nastúpil dňa 21.03.2022 na pracovisko zamestnávateľa Devínska Nová Ves 713, Bratislava. Zamestnanec na základe pracovnej zmluvy vykonáva funkciu skladník, pričom pri svojich pracovných činnostiach nakladá s majetkovými hodnotami zamestnávateľa, resp. s majetkovými hodnotami, za ktorých stratu, zničenie poškodenie alebo odcudzenie zodpovedá zamestnávateľovi.

11. Podľa článku I. tejto dohody zamestnanec preberá dňom 21.03.2022 hmotnú zodpovednosť za zverené ceniny, tovar, zásoby alebo iné hodnoty určené na obeh a obrat, ktoré je povinný vyúčtovať a ktoré sú umiestnené vo vyššie uvedenom pracovisku. Zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť aj za tovar, ktorý bude do prevádzky pravidelne dodávaný a ktorého prijatie bude potvrdené, ako aj za hodnoty prevzaté neskôr počas výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy a tejto dohody. Takto zverené hodnoty je zamestnanec povinný vyúčtovať.

12. Podľa článku III. dohody sa zamestnanec v prípade vzniku schodku na zverených hodnotách, za ktoré prevzal hmotnú zodpovednosť zaväzuje nahradiť ho v plnej sume. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo len sčasti ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

13. Uvedenú dohodu o hmotnej zodpovednosti žalovaný podpísal dňa 21.03.2022.

14. Z Protokolu verifikácie inventúrnych rozdielov súd zistil, že na základe inventúry vykonanej v dňoch 16.05.2022 boli zistené nedostatky všeobecne v sume 795,59 eur, pričom v rámci časti „Osoby materiálne zodpovedné“ je uvedený žalovaný v rozsahu -795,59 eur. inventúra bola vykonaná za obdobie 15.04.2022-16.05.2022.

15. Z oznámenie a o nedoplatku za schodky na zverených hodnotách zo dňa 20.09.2022 súd zisťuje, že žalovanému bol zo strany zamestnávateľa, žalobcu oznámený zistený schodok na zverených hodnotách, a že ku dňu skončenia pracovného pomeru nebol vyúčtovaný schodok v celom rozsahu , pričom nedoplatok činí sumu 795,59 eur. Súčasne bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy na tam uvedený účet prípadne aj vkladom priamo do pokladne na stredisku žalobcu.

16. Z Predžalobnej výzvy na zaplatenie zo dňa 08.11.2022 súd okrem iného zisťuje, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, pričom mu umožnil uhradiť dlžnú sumu aj v splátkach. Žalovaný si predmetnú zásielku zasielanú do vlastných rúk neprevzal s poznámkou „adresát neznámy“.

17. Z Poslednej výzvy na zaplatenie zo dňa 19.12.2022 súd zisťuje, že právny zástupca žalobcu opakovane vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy, avšak bezvýsledne. Súčasne mu v predmetnej výzve určil lehotu na úhradu do 31.01.2023.

18. Žalovaný do dňa podania žalobného návrhu nevyrovnal svoje záväzky voči žalobcovi a nijakým právne relevantným spôsobom nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu.

19. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

20. Podľa článku 6 ods. 1 (ďalej len „"), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

21. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa článku 11 ods. 4 , súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

23. Podľa článku 15 , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

24. Podľa ust. , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

25. Podľa ust. , , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

26. Podľa ust. , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

27. Podľa ust. , hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

28. Podľa ust. , súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

29. Podľa ust. v platnom znení (ďalej len „“), zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185.

30. Podľa ust. , ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

31. Podľa ust. , dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

32. Podľa ust. , zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

33. Podľa ust. , ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

34. Podľa ust. , zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.

35. Podľa ust. , dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

36. Podľa ust. , , inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

37. Podľa , zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.

38. Podľa ust. a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Súd predmetný vzťah posúdil ako individuálny pracovnoprávny spor teda spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. Premetom konania je nárok žalobcu ako zamestnávateľa voči žalovanému ako zodpovednému zamestnancovi týkajúci sa náhrady vzniknutého schodku na zverených hodnotách, ktoré bolo zistené u žalovaného na základe vykonania inventarizácie dňa 16.05.2022.

41. Z vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným bol individuálny pracovnoprávny vzťah vzniknutý na základe pracovnej zmluvy, pričom žalovaný uzavrel aj Dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti a rovnako tak skutočnosť, že žalobca vykonal dňa 16.05.2022 inventúru so zisteným čistým nedostatkom v sume 795,59 eur za obdobie od 15.04.2022-16.05.2022. Súčasne žalobca súdu predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že na žalovaného ako osobu materiálne zodpovednú pripadala suma 795,59 eur. Žalobca následne opakovane žalovaného vyzval na uhradenie predmetnej pohľadávky a to prostredníctvom doporučených zásielok, ktoré sa mu opakovane vracali z adresy, ktorú žalovaný uviedol ako svoj trvalý pobyt (adresa je uvedená aj v dohode). Na základe vykonaného dokazovania tak, ako to súd podrobne uviedol v bodoch 10-18 svojho odôvodnenia mohol prijať záver o dôvodnosti podanej žalobe, teda o pravdivosti tvrdených skutočností, že žalovaný pracoval v rozhodnom období u žalobcu, že bol hmotne zodpovedným zamestnancom s uzatvorenou dohodou o hmotnej zodpovednosti, že na základe inventúry zo dňa 16.05.2022 došlo ku schodku v celkovej sume 795,59 eur (z ktorej k zosobneniu bola určená žalobcom suma 795,59 eur), pričom žalovaný do dnešného dňa napriek opakovaným výzvam svoj dlh voči žalobcovi neuhradil ani len čiastočne. Na základe týchto skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy v celkovej výške 795,59 eur.

42. Po vykonanom dokazovaní možno skonštatovať, že žalobca v konaní predloženými dôkaznými prostriedkami (listinami) preukázal žalobou uplatňovaný nárok pokiaľ ide o istinu, a preto mu ju súd v plnom rozsahu priznal. Žalovaný bol v priebehu konania nečinný a na svoju obranu neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, čím by spochybnil oprávnenosť nároku žalobcu. Aj napriek charakteru konania, ktoré je v zmysle príslušných ustanovení považované za konania so slabšou stranou, súd nemal dôvodnú pochybnosť o tvrdeniach žalobcu a preto nepovažoval za potrebné vykonať iné rozumej žalobcom nenavrhované dôkazy v konaní ako to predpokladá ustanovenie . Súd v tejto súvislosti poukazuje na základnú povinnosť sporových strán, ktorá predstavuje ich povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku, či už sa jedná o procesný útok alebo procesnú obranu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie následne k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese. Súd má za to, že žalovaný bol v konaní nečinný a na svoju obranu nepredložil a ani neoznačil žiadne právne relevantné dôkazy, ktoré by mohli priviesť zvrat v následnom hodnotení predložených dôkazov. Následkom tejto nečinnosti strane žalovaného ako strany sporu bolo, že súd v rámci rozhodovacieho procesu vychádzal z dôkazov a skutočností tvrdených žalobcom ako stranou sporu. Pri ich hodnotení postupoval v zmysle ustanovenia , pričom v tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje aj na konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k problematike hodnotenia dôkazov cit.: „Hodnotenie dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákonne predpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení

musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ). V sporovom občianskom súdnom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech.

43. K žalobcom uplatňovaným úrokom z omeškania súd uvádza, že žalovaný je preukázateľne v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa tak s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi dostala do omeškania dňom 01.02.2023 (t.j. dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v opakovanej výzve zo strany žalobcu určený ako posledný deň na úhradu dlžnej sumy). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 01.02.2023 bola 2,50 %. Na základe týchto skutočností a v súlade s § 3 citovaného nariadenia súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a to vo výške 5,00 % ročne zo sumy 795,59 eur odo dňa 01.02.2023 do zaplatenia, keďže žalobca požadoval úroky z omeškania v tejto výške.

44. Podľa ust. , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

45. O lehote na plnenie súd rozhodol v súlade s ustanovením .

46. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o rozsahu nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania. Žalobca bola úspešný v plnom rozsahu uplatňovaného nároku a preto súd úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.

50. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.( ) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( )