Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 149/09
PDF · 269.1 KB
No categories available
III. ÚS 149/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. septembra 2009
v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra
Dobríka o sťažnosti W. S., V., A. S., M., T. S., M., V. Š., M., G. M., K., O. E., M., V. S.,
M., K. Š., V., P. K., M., J. S., V., M. G., P., E. Č., K., K. C., V., M. S., V., Ing. P. G., P.,
Ing. P. G., P., J. G., B., E. G., P., a MUDr. J. K., K., zastúpených advokátom JUDr. M. J.,
K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 181/92 od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 54/07 z 21. júna 2007 takto
rozhodol:
1. Základné právo W. S., A. S., T. S., V. Š., G. M., O. E., V. S., K. Š., P. K., J. S.,
M. G., E. Č., K. C., M. S., Ing. P. G., Ing. P. G., J. G., E. G. a MUDr. J. K. na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 181/92 v období od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 54/07 z 21. júna 2007 p o r u š e n é b o l o .
2. W. S., A. S., T. S., V. Š., G. M., O. E., V. S., K. Š., P. K., J. S., M. G., E. Č., K. C.,
M. S., Ing. P. G., Ing. P. G., J. G., E. G. a MUDr. J. K. p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd
Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť W. S., A. S., T. S., V. Š.,
G. M., O. E., V. S., K. Š., P. K., J. S., M. G., E. Č., K. C., M. S., Ing. P. G., Ing. P. G., J. G.,
E. G. a MUDr. J. K. trovy právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne v sume 757,49 €
(slovom sedemstopäťdesiatsedem eur a štyridsaťdeväť centov) na účet ich právneho
zástupcu JUDr. M. J., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 149/09-32 z 26. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť W. S., A. S., T. S., V. Š., G. M., O. E., V. S.,
K. Š., P. K., J. S., M. G., E. Č., K. C., M. S., Ing. P. G., Ing. P. G., J. G., E. G. a
MUDr. J. K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 181/92 v období od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn.
Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti
podaním sp. zn. Spr.V 352/2009 z 9. júla 2009 doručeným ústavnému súdu 10. júla 2009,
v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Na Vašu žiadosť týkajúcu sa prijatej sťažnosti sťažovateľov... v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 6 C 181/92 v období od vydania nálezu Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 54/07 z 21. 6. 2007 Vám oznamujeme nasledovné:
Od vydania vyššie uvedeného nálezu a po jeho vrátení boli vykonané tieto úkony:
Výzva navrhovateľom prostredníctvom ich právneho zástupcu o oznámenie, či
navrhovatelia trvajú na návrhu - žalobnom petite upresnenom podaním zo dňa 21. 9. 2004
a doručiť dôkaz o spôsobilosti geometrického plánu pre zápis do katastra nehnuteľností.
Výzva právnemu zástupcovi odporcu na označenie všetkých dôkazov, ktoré žiada
vykonať v konaní.
Písomné stanovisko právneho zástupcu odporcu l/s v ktorom navrhuje nariadiť
znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva, ktorého úlohou by bolo opísať v znaleckom
posudku všetky stavby nachádzajúce sa na sporných pozemkoch, uvedením roku ich
zhotovenia, eventuálne ich prestavby alebo rekonštrukcie a z uvedením rozsahu takejto
prestavby, prípadne rekonštrukcie.
Urgencia zo strany súdu navrhovateľom prostredníctvom ich právneho zástupcu a
zároveň im bola zaslaná kópia podania právneho zástupcu odporcu 1/.
Dňa 24. 8. 2007 bola opätovná výzva navrhovateľom prostredníctvom ich právneho
zástupcu o oznámenie a preukázanie použiteľnosti geometrického plánu č. ... pre zápis do
katastra nehnuteľnosti, ako aj vyjadriť sa k návrhu odporcu 1/.
Dňa 18. 9. 2007 bolo vydané uznesenie tunajšieho súdu na základe ktorého boli
vyzvaní žalobcovia, aby v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia svoj návrh na začatie
konania opravili a doplnili o tieto náležitosti a to: úprava žalobného petitu, s tým ak
žalobcovia vo vyššie uvedenej lehote podanie neopravia súd pre uvedený nedostatok nebude
môcť vo veci pokračovať a odmietne podanie.
Dňa 27. 9. 2007 právny zástupca žalobcov písomne reagoval na uznesenie tunajšieho
súdu zo dňa 18. 9. 2007, v ktorom podal stanovisko s návrhom na vykonanie dokazovania a
so žiadosťou o predĺženie lehoty. Vo svojom stanovisku právny zástupca žalobcov udáva, že
pôvodne vypracovaný geometrický plán, na základe ktorého mali byť predmetné
nehnuteľnosti vydané bol označený opisné. Vzhľadom k tomu, že medzi tým došlo k zmene
údajov v katastri nehnuteľností je potrebné upraviť aj zameranie predmetu sporu
geometrickým plánom tak, aby tento bol vykonateľný zápisom v katastri nehnuteľností a
preto podali procesný návrh s tým, aby súd do konania pribral znalca geodeta, ktorému by
uložil povinnosť vyhotoviť riadne overený geometrický plán, ktorý bude slúžiť spolu s
rozsudkom k zápisu do katastra nehnuteľnosti. Len po vyhotovení a doručení takéhoto
geometrického plánu sú žalobcovia schopní upraviť a doplniť petit návrhu ako to požaduje
súd a preto žiadali o predĺženie lehoty na upresnenie žalobného petitu na dobu 15 dní po
doručení geometrického plánu vyhotoveného znalcom v tomto konaní.
Dňa 26. 11. 2007 bolo vydané uznesenie, v ktorom bolo nariadené znalecké
dokazovanie z odboru geodézie a kartografie s tým, že bolo uložené znalecký posudok
doručiť súdu v lehote do 40 dní.
Z písomného podania ustanoveného znalca Ing. Z. H. z odboru geodézie a
kartografie vyplýva, že znalec žiada ustanovenie iného znalca, pretože za obdobie po
1. 10. 2007 nemá zaplatené poistné zodpovednosti za škodu.
Dňa 18. 12. 2007 bolo vydané uznesenie, ktorým bolo uznesenie o ustanovení znalca
zo dňa 27. 11. 2007 zrušené a bol ustanovený iný súdny znalec z odboru geodézie.
Dňa 7. 2. 2008 bol vyzvaný znalec, aby v lehote 7 dní oznámil súdu, prípadne
telefonicky, či potrebuje spis k vypracovaniu znaleckého posudku.
Dňa 25. 2. 2008 bol ustanovený znalec vyzvaný na včasné vyhotovenie znaleckého
posudku, pretože sa jedná o reštančnú vec.
Dňa 27. 2. 2008 súdny znalec požiadal súd o povolenie použiť súkromné motorové
vozidlo, určenie preddavkov znalečného a zaslanie súdneho spisu k vypravovaniu
znaleckého posudku.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27. 3. 2008 bol poskytnutý preddavok na znalečné
v sume 5.000,- Sk a zároveň bol udelený súhlas na použitie motorového vozidla. Dňa 28. 4.
2008 boli vyzvaní žalovaní o oznámenie, že žalobcovia v 23. a v 24.rade svoju žalobu vzali
späť a žiadali konanie zastaviť. Z tohto dôvodu boli vyzvaní o oznámenie, či súhlasia so
späťvzatím uvedených žalobcov.
Dňa 28. 4. 2008 bol zaslaný súdnemu znalcovi spis na vypracovanie znaleckého
posudku.
Dňa 19. 6. 2008 bolo vydané uznesenie tunajšieho súdu, v ktorom súd rozhodol, že
konanie o návrhu žalobcov v 23. a 24. rade sa zastavuje.
Dňa 20. 6. 2008 bolo vydané uznesenie, v ktorom sa opravil výrok uznesenia zo dňa
18. 12. 2007, kde sa opravoval tretí odsek.
Dňa 4. 9. 2008 bol doručený tunajšiemu súdu vypracovaný znalecký posudok spolu
aj s vyúčtovaním znalečného.
Dňa 10. 9. 2008 bol doručovaný znalecký posudok účastníkom konania s tým, aby sa
v lehote 10 dní vyjadrili k doručenému znaleckému posudku.
Dňa 24. 9. 2008 právny zástupca žalovaných oznámil súdu, že došlo k zániku
plnomocenstva a preto žiada všetky písomnosti a predvolania týkajúce sa veci doručovať
priamo účastníkom konania...
Dňa 5. 11. 2008 bolo vydané uznesenie o odmene a náhrade hotových výdavkov
znalcovi.
Dňa 7. 11. 2008 právny zástupca žalobcov predložil súdu písomné stanovisko
týkajúce sa rozšírenia návrhu, spresnenie petitu a návrh na predbežné opatrenie.
Dňa 25. 11. 2008 uznesením tunajšieho súdu bolo nariadené predbežné opatrenie
týkajúce sa sporných nehnuteľností.
Dňa 21. 11. 2008 uznesením súd pripustil do konania žalovaného 3/.
Dňa 2. 1. 2009 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 12. 2. 2009.
Na pojednávaní dňa 12. 2. 2009 bol oboznámený stav dokazovania a výsledky
prípravy pojednávania s tým, že pojednávanie sa odročilo na 20. 3. 2009.
Na pojednávaní dňa 20. 3. 2009 boli vykonané prednesy účastníkov konania s tým, že
pojednávanie sa odročilo na 27. 3. 2009 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.
Dňa 27. 3. 2009 bol vo veci vyhlásený rozsudok s tým, že žaloba voči žalovaným 1, 2
bola zamietnutá a nárok žalobcov proti žalovanému 3/ sa vylúčilo na samostatné konanie.
Zároveň na pojednávaní bol účastníkom konania doručený rozsudok. Neprítomným
účastníkom konania bol rozsudok doručovaný cestou pošty.
Dňa 8. 4. 2009 podal právny zástupca žalobcov odvolanie proti rozsudku, v ktorom
uviedol, že toto odvolanie podávajú žalobcovia len z opatrnosti.
Odvolanie podané žalobcami bolo doručované žalovaným 1/ až 3/.
Dňa 15. 5. 2009 bol predložený spis Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie
o odvolaní.
Krajský súd v Košiciach do dnešného dňa o odvolaní žalobcov nerozhodol.
Z uvedeného prehľadu vyplýva, že súd vo veci plynulo koná a neboli zistené žiadne
prieťahy.
Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu z doteraz vykonaného dokazovania
vyplýva, že až po nariadení znaleckého dokazovania bol špecifikovaný predmet sporu, o
čom svedčí aj rozsudok vyhlásený dňa 27. 3 . 2009. Tento rozsudok bol vyhlásený v záujme
definitívneho vyriešenia pochybností o vecnej pasívnej legitimácii účastníkov v spore.
Vylúčená vec sa vedie pod sp. zn. 16 C 53/09.“
Rovnaké skutočnosti, čo sa týka chronológie úkonov okresného súdu, zistil
aj ústavný súd z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený k previerke 10. júla 2009.
Právny zástupca sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním zo 17. júla 2009
doručeným ústavnému súdu 24. júla 2009, v ktorom okrem iného uviedol:
„Sťažovatelia nesúhlasia s tvrdením predsedu okresného súdu, že okresný, súd vo
veci plynulo koná a neboli zistené žiadne prieťahy. Za obdobie od vydania nálezu ústavného
súdu sp. zn. IV. ÚS 54/07 dňa 21. júna 2007 uplynul čas vyše dvoch rokov, pričom dodnes
nie je vo veci sťažovateľov právoplatne rozhodnuté. Ide pritom o vec, ktorá si zasluhuje
mimoriadnu starostlivosť a pozornosť zo strany okresného súdu, pretože čas trvania
súdneho konania v dĺžke 17 rokov po tom, čo ústavný súd vo veci prikázal okresnému súdu
konať bez zbytočných prieťahov plne odôvodňuje v sťažovateľoch očakávanie, že okresný
súd bude mimoriadne rýchle a starostlivo pristupovať k ich veci...
Za obdobie vyše dvoch rokov (od 21. júna 2007 - dodnes - 17. júla 2009) okresný súd
v podstate iba zabezpečil znalecký posudok (geometrický plán). Ostatné úkony uvádzané v
stanovisku predsedu okresného súdu vo veľkej väčšine vôbec nesmerovali k odstráneniu
stravu právnej neistoty sťažovateľov (napríklad uznesenie o zastavení konania o návrhu
žalobcov v 23. a 24. rade zo dňa 19. júna 2008, alebo uznesenie o znalečnom dňa
5. novembra 2008).
Za nenáležité považujeme obdobie nečinnosti okresného súdu v čase keď sa súdny
spis nachádzal na ústavnom súde z dôvodu prejednávania iných sťažností, napríklad
sťažnosti G. G. Okresný súd si mohol zhotoviť fotokópiu súdneho spisu a pokračovať v
konaní aj v čase, keď originál súdneho spisu nemal k dispozícii, pretože spis bol na
ústavnom súde. Ide o obdobie od 15. júla 2008 do 21. októbra 2008 (vyše 3 mesiace).
Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania vydal okresný súd dňa 26. novembra
2007. Spis bol znalcovi zaslaný až dňa 28. apríla 2008. Znalec podal posudok až dňa
4. septembra 2008. Okresný súd nariadil pojednávanie na deň 12. februára 2009 a
20. marca 2009. Rozsudok vyhlásil dňa 27. marca 2009. Vzhľadom na výrok vyhláseného
rozsudku a jeho odôvodnenie je na prvý pohľad zrejmé, že nešlo o rozhodnutie ani skutkovo
ani právne zložité a dalo by sa povedať, že svojim významom a zložitosťou nepresiahlo
hodnotu obyčajného procesného uznesenia. Po ďalších dvoch rokoch trvania konania, po
vykonaní znaleckého dokazovania a troch pojednávaniach sťažovatelia oprávnene
očakávali vyhlásenie riadneho rozsudku v merite veci.
Sťažovatelia žiadajú, aby sa do úvahy vzala celková dĺžka súdneho konania od
podania žaloby dňa 27. marca 1992 (konanie vedené pod sp. zn. 6 C/181/1992) do
súčasnosti (konanie vedené pod sp. zn. 6 C/181/1992 a pod sp. zn. 16 C/53/2009), nakoľko
ide o to isté súdne konanie o tej istej žalobe.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno
v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej
veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom sú sťažovatelia
žalobcami, ústavný súd ju podrobne zhodnotil už v predchádzajúcom náleze sp. zn.
IV. ÚS 54/07 z 21. júna 2007, preto sa týmto kritériom podrobnejšie nezaoberal.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že po vydaní nálezu sp. zn. IV. ÚS 54/07 nezistil také
okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sťažovatelia podstatne prispeli
k predĺženiu konania v predmetnej veci. Okresný súd ani nemal k správaniu sťažovateľov
námietky.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu v čase od
doručenia nálezu ústavného súdu (6. august 2007).
Ústavný súd zistil, že okresný súd nepochybne urobil v priebehu dvoch rokov
množstvo jednoduchých procesných úkonov a nemožno mu vytknúť dlhodobejšiu nečinnosť
[napr. vyzval sťažovateľov na úpravu žalobného petitu (september 2007), zastavil konanie
voči žalobcom v 23. a 24. rade, vydal opravné uznesenie (jún 2008), určil preddavok na
znalecké dokazovanie (marec 2008) a odmenu znalcovi (november 2008), ako aj nariadil
predbežné opatrenie a pripustil do konania žalovaného v treťom rade (november 2008) a
takisto na začiatku roka 2009 určil až tri pojednávania], ale na druhej strane musel
konštatovať, že jeho postup súvisiaci so znaleckým dokazovaním bol neefektívny
a nesústredený.
Okresný súd nepostupoval pri nariaďovaní znaleckého dokazovania dôsledne a
vopred nekonzultoval objektívnu možnosť podania posudku (§ 127 OSP), čím v konaní
vznikli zbytočné prieťahy (obdobne napr. IV. ÚS 239/03, IV. ÚS 9/05, IV. ÚS 211/05).
Svedčí o tom i to, že 26. novembra 2007 pribral do konania znalca, ktorý následne
okresnému súdu oznámil, že „nemá zaplatené poistné zodpovednosti za škodu“, v dôsledku
čoho musel 18. decembra 2007 uznesenie o ustanovení znalca zrušiť, ale najmä to, že spis
novému znalcovi nedoručil po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, ale až 28. apríla
2008. Ani od tohto obdobia okresný súd neprijal voči znalcovi žiadne poriadkové opatrenia,
ktoré mu umožňoval Občiansky súdny poriadok a súvisiace právne predpisy, aby znalecké
dokazovanie bolo ukončené v určenej lehote, pretože znalecký posudok bol doručený
okresnému súdu až 4. septembra 2008.
Okresný súd neskôr 27. marca 2009 zamietol žalobu sťažovateľov voči žalovaným
v prvom a druhom rade (z dôvodu zániku ich pasívnej legitimácie). V súčasnosti
(od 15. mája 2009) sa vec nachádza na odvolacom súde.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd od rozhodnutia ústavného súdu, ktorý už raz
vyslovil, že označené práva sťažovateľov boli okresným súdom v predmetnom konaní
porušené, do súčasnosti (rozhodovanie o prijatej sťažnosti ústavným súdom) nedokázal
organizovať svoj procesný postup plynulo a efektívne tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzické osoby obrátili o rozhodnutie. Vec je aj po vyše dvoch
rokoch od rozhodnutia ústavného súdu (resp. po takmer 17 rokoch od začatia konania) stále
bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Všeobecný súd mal venovať postupu v tejto
veci zvýšenú pozornosť.
Ústavný súd preto nemôže akceptovať názor okresného súdu, že „súd vo veci plynulo
koná a neboli zistené žiadne prieťahy“.
Vychádzajúc z uvedeného preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 181/92 v období od vydania
nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 54/07 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1
výroku nálezu).
Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 6 C 181/92 konal, vzhľadom na to, že
táto povinnosť mu už bola uložená nálezom sp. zn. IV. ÚS 54/07.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému
v sume 15 000 €, ktoré odôvodnili dôvodmi uvedenými v sťažnosti.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Pri jeho priznaní ústavný súd vychádzal
zo skutočnosti, že sťažovatelia si uplatnili nárok na ochranu základného práva
na prerokovanie bez zbytočných prieťahov v spore, ktorého doterajšie trvanie nemožno
ničím ospravedlniť. Podľa názoru ústavného súdu nemožno od sťažovateľov spravodlivo
žiadať, aby čakali na výsledok súdneho sporu takú neprimerane dlhú dobu, a nie
je akceptovateľné ani to, aby bol stav konania ku dňu vydania tohto nálezu taký, aký bol
zistený v ich prípade.
Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval ústavný súd za potrebné priznať
sťažovateľom každému po 1 000 € podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde za ďalšie dva
roky neefektívneho postupu okresného súdu po vydaní nálezu ústavného súdu (bod 2
výroku nálezu)
Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov,
ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
advokátom JUDr. M. J. Sťažovatelia si uplatnili trovy konania spolu v sume po 3 720,46 €,
ktoré však bližšie nešpecifikovali.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá
bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie
a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1
písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo
potrebné v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky znížiť o 20 %, lebo ide o spoločné úkony pri
zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za dva úkony právnej služby v roku
2009 predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 6,95 €) u jedného sťažovateľa sumu
199,34 €, t. j. trovy právneho zastúpenia u 19 sťažovateľov predstavujú sumu 3 787,46 €.
Vzhľadom však na to, že právny zástupca zastupoval v konaní pred ústavným súdom
všetkých sťažovateľov už pred dvomi rokmi, za čo mu bola priznaná úhrada trov konania
102 160 Sk (3 391,09 €) a v súčasnosti už boli v podstatnej miere znížené nároky na
prípravu zastupovania a spísanie sťažnosti, ústavný súd znížil odmenu za poskytovanie
právnych služieb na jednu pätinu, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
v bode 3.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom
súde).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. septembra 2009