Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 149/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra

Dobríka o sťažnosti W. S., V., A. S., M., T. S., M., V. Š., M., G. M., K., O. E., M., V. S.,

M., K. Š., V., P. K., M., J. S., V., M. G., P., E. Č., K., K. C., V., M. S., V., Ing. P. G., P.,

Ing. P. G., P., J. G., B., E. G., P., a MUDr. J. K., K., zastúpených advokátom JUDr. M. J.,

K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 21. júna 2007 takto

rozhodol:

1. Základné právo W. S., A. S., T. S., V. Š., G. M., O. E., V. S., K. Š., P. K., J. S.,

M. G., E. Č., K. C., M. S., Ing. P. G., Ing. P. G., J. G., E. G. a MUDr. J. K. na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. v období od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 21. júna 2007 p o r u š e n é b o l o .

2. W. S., A. S., T. S., V. Š., G. M., O. E., V. S., K. Š., P. K., J. S., M. G., E. Č., K. C.,

M. S., Ing. P. G., Ing. P. G., J. G., E. G. a MUDr. J. K. p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd

Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť W. S., A. S., T. S., V. Š.,

G. M., O. E., V. S., K. Š., P. K., J. S., M. G., E. Č., K. C., M. S., Ing. P. G., Ing. P. G., J. G.,

E. G. a MUDr. J. K. trovy právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne v sume 757,49 €

(slovom sedemstopäťdesiatsedem eur a štyridsaťdeväť centov) na účet ich právneho

zástupcu JUDr. M. J., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -32 z 26. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť W. S., A. S., T. S., V. Š., G. M., O. E., V. S.,

K. Š., P. K., J. S., M. G., E. Č., K. C., M. S., Ing. P. G., Ing. P. G., J. G., E. G. a

MUDr. J. K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. v období od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn.

.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr.V 352/2009 z 9. júla 2009 doručeným ústavnému súdu 10. júla 2009,

v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Na Vašu žiadosť týkajúcu sa prijatej sťažnosti sťažovateľov... v konaní vedenom na

tunajšom súde pod sp. zn. v období od vydania nálezu Ústavného súdu SR sp.

zn. z 21. 6. 2007 Vám oznamujeme nasledovné:

Od vydania vyššie uvedeného nálezu a po jeho vrátení boli vykonané tieto úkony:

Výzva navrhovateľom prostredníctvom ich právneho zástupcu o oznámenie, či

navrhovatelia trvajú na návrhu - žalobnom petite upresnenom podaním zo dňa 21. 9. 2004

a doručiť dôkaz o spôsobilosti geometrického plánu pre zápis do katastra nehnuteľností.

Výzva právnemu zástupcovi odporcu na označenie všetkých dôkazov, ktoré žiada

vykonať v konaní.

Písomné stanovisko právneho zástupcu odporcu l/s v ktorom navrhuje nariadiť

znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva, ktorého úlohou by bolo opísať v znaleckom

posudku všetky stavby nachádzajúce sa na sporných pozemkoch, uvedením roku ich

zhotovenia, eventuálne ich prestavby alebo rekonštrukcie a z uvedením rozsahu takejto

prestavby, prípadne rekonštrukcie.

Urgencia zo strany súdu navrhovateľom prostredníctvom ich právneho zástupcu a

zároveň im bola zaslaná kópia podania právneho zástupcu odporcu 1/.

Dňa 24. 8. 2007 bola opätovná výzva navrhovateľom prostredníctvom ich právneho

zástupcu o oznámenie a preukázanie použiteľnosti geometrického plánu č. ... pre zápis do

katastra nehnuteľnosti, ako aj vyjadriť sa k návrhu odporcu 1/.

Dňa 18. 9. 2007 bolo vydané uznesenie tunajšieho súdu na základe ktorého boli

vyzvaní žalobcovia, aby v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia svoj návrh na začatie

konania opravili a doplnili o tieto náležitosti a to: úprava žalobného petitu, s tým ak

žalobcovia vo vyššie uvedenej lehote podanie neopravia súd pre uvedený nedostatok nebude

môcť vo veci pokračovať a odmietne podanie.

Dňa 27. 9. 2007 právny zástupca žalobcov písomne reagoval na uznesenie tunajšieho

súdu zo dňa 18. 9. 2007, v ktorom podal stanovisko s návrhom na vykonanie dokazovania a

so žiadosťou o predĺženie lehoty. Vo svojom stanovisku právny zástupca žalobcov udáva, že

pôvodne vypracovaný geometrický plán, na základe ktorého mali byť predmetné

nehnuteľnosti vydané bol označený opisné. Vzhľadom k tomu, že medzi tým došlo k zmene

údajov v katastri nehnuteľností je potrebné upraviť aj zameranie predmetu sporu

geometrickým plánom tak, aby tento bol vykonateľný zápisom v katastri nehnuteľností a

preto podali procesný návrh s tým, aby súd do konania pribral znalca geodeta, ktorému by

uložil povinnosť vyhotoviť riadne overený geometrický plán, ktorý bude slúžiť spolu s

rozsudkom k zápisu do katastra nehnuteľnosti. Len po vyhotovení a doručení takéhoto

geometrického plánu sú žalobcovia schopní upraviť a doplniť petit návrhu ako to požaduje

súd a preto žiadali o predĺženie lehoty na upresnenie žalobného petitu na dobu 15 dní po

doručení geometrického plánu vyhotoveného znalcom v tomto konaní.

Dňa 26. 11. 2007 bolo vydané uznesenie, v ktorom bolo nariadené znalecké

dokazovanie z odboru geodézie a kartografie s tým, že bolo uložené znalecký posudok

doručiť súdu v lehote do 40 dní.

Z písomného podania ustanoveného znalca Ing. Z. H. z odboru geodézie a

kartografie vyplýva, že znalec žiada ustanovenie iného znalca, pretože za obdobie po

1. 10. 2007 nemá zaplatené poistné zodpovednosti za škodu.

Dňa 18. 12. 2007 bolo vydané uznesenie, ktorým bolo uznesenie o ustanovení znalca

zo dňa 27. 11. 2007 zrušené a bol ustanovený iný súdny znalec z odboru geodézie.

Dňa 7. 2. 2008 bol vyzvaný znalec, aby v lehote 7 dní oznámil súdu, prípadne

telefonicky, či potrebuje spis k vypracovaniu znaleckého posudku.

Dňa 25. 2. 2008 bol ustanovený znalec vyzvaný na včasné vyhotovenie znaleckého

posudku, pretože sa jedná o reštančnú vec.

Dňa 27. 2. 2008 súdny znalec požiadal súd o povolenie použiť súkromné motorové

vozidlo, určenie preddavkov znalečného a zaslanie súdneho spisu k vypravovaniu

znaleckého posudku.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27. 3. 2008 bol poskytnutý preddavok na znalečné

v sume 5.000,- Sk a zároveň bol udelený súhlas na použitie motorového vozidla. Dňa 28. 4.

2008 boli vyzvaní žalovaní o oznámenie, že žalobcovia v 23. a v 24.rade svoju žalobu vzali

späť a žiadali konanie zastaviť. Z tohto dôvodu boli vyzvaní o oznámenie, či súhlasia so

späťvzatím uvedených žalobcov.

Dňa 28. 4. 2008 bol zaslaný súdnemu znalcovi spis na vypracovanie znaleckého

posudku.

Dňa 19. 6. 2008 bolo vydané uznesenie tunajšieho súdu, v ktorom súd rozhodol, že

konanie o návrhu žalobcov v 23. a 24. rade sa zastavuje.

Dňa 20. 6. 2008 bolo vydané uznesenie, v ktorom sa opravil výrok uznesenia zo dňa

18. 12. 2007, kde sa opravoval tretí odsek.

Dňa 4. 9. 2008 bol doručený tunajšiemu súdu vypracovaný znalecký posudok spolu

aj s vyúčtovaním znalečného.

Dňa 10. 9. 2008 bol doručovaný znalecký posudok účastníkom konania s tým, aby sa

v lehote 10 dní vyjadrili k doručenému znaleckému posudku.

Dňa 24. 9. 2008 právny zástupca žalovaných oznámil súdu, že došlo k zániku

plnomocenstva a preto žiada všetky písomnosti a predvolania týkajúce sa veci doručovať

priamo účastníkom konania...

Dňa 5. 11. 2008 bolo vydané uznesenie o odmene a náhrade hotových výdavkov

znalcovi.

Dňa 7. 11. 2008 právny zástupca žalobcov predložil súdu písomné stanovisko

týkajúce sa rozšírenia návrhu, spresnenie petitu a návrh na predbežné opatrenie.

Dňa 25. 11. 2008 uznesením tunajšieho súdu bolo nariadené predbežné opatrenie

týkajúce sa sporných nehnuteľností.

Dňa 21. 11. 2008 uznesením súd pripustil do konania žalovaného 3/.

Dňa 2. 1. 2009 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 12. 2. 2009.

Na pojednávaní dňa 12. 2. 2009 bol oboznámený stav dokazovania a výsledky

prípravy pojednávania s tým, že pojednávanie sa odročilo na 20. 3. 2009.

Na pojednávaní dňa 20. 3. 2009 boli vykonané prednesy účastníkov konania s tým, že

pojednávanie sa odročilo na 27. 3. 2009 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

Dňa 27. 3. 2009 bol vo veci vyhlásený rozsudok s tým, že žaloba voči žalovaným 1, 2

bola zamietnutá a nárok žalobcov proti žalovanému 3/ sa vylúčilo na samostatné konanie.

Zároveň na pojednávaní bol účastníkom konania doručený rozsudok. Neprítomným

účastníkom konania bol rozsudok doručovaný cestou pošty.

Dňa 8. 4. 2009 podal právny zástupca žalobcov odvolanie proti rozsudku, v ktorom

uviedol, že toto odvolanie podávajú žalobcovia len z opatrnosti.

Odvolanie podané žalobcami bolo doručované žalovaným 1/ až 3/.

Dňa 15. 5. 2009 bol predložený spis Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie

o odvolaní.

Krajský súd v Košiciach do dnešného dňa o odvolaní žalobcov nerozhodol.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že súd vo veci plynulo koná a neboli zistené žiadne

prieťahy.

Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu z doteraz vykonaného dokazovania

vyplýva, že až po nariadení znaleckého dokazovania bol špecifikovaný predmet sporu, o

čom svedčí aj rozsudok vyhlásený dňa 27. 3 . 2009. Tento rozsudok bol vyhlásený v záujme

definitívneho vyriešenia pochybností o vecnej pasívnej legitimácii účastníkov v spore.

Vylúčená vec sa vedie pod sp. zn. .“

Rovnaké skutočnosti, čo sa týka chronológie úkonov okresného súdu, zistil

aj ústavný súd z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený k previerke 10. júla 2009.

Právny zástupca sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním zo 17. júla 2009

doručeným ústavnému súdu 24. júla 2009, v ktorom okrem iného uviedol:

„Sťažovatelia nesúhlasia s tvrdením predsedu okresného súdu, že okresný, súd vo

veci plynulo koná a neboli zistené žiadne prieťahy. Za obdobie od vydania nálezu ústavného

súdu sp. zn. dňa 21. júna 2007 uplynul čas vyše dvoch rokov, pričom dodnes

nie je vo veci sťažovateľov právoplatne rozhodnuté. Ide pritom o vec, ktorá si zasluhuje

mimoriadnu starostlivosť a pozornosť zo strany okresného súdu, pretože čas trvania

súdneho konania v dĺžke 17 rokov po tom, čo ústavný súd vo veci prikázal okresnému súdu

konať bez zbytočných prieťahov plne odôvodňuje v sťažovateľoch očakávanie, že okresný

súd bude mimoriadne rýchle a starostlivo pristupovať k ich veci...

Za obdobie vyše dvoch rokov (od 21. júna 2007 - dodnes - 17. júla 2009) okresný súd

v podstate iba zabezpečil znalecký posudok (geometrický plán). Ostatné úkony uvádzané v

stanovisku predsedu okresného súdu vo veľkej väčšine vôbec nesmerovali k odstráneniu

stravu právnej neistoty sťažovateľov (napríklad uznesenie o zastavení konania o návrhu

žalobcov v 23. a 24. rade zo dňa 19. júna 2008, alebo uznesenie o znalečnom dňa

5. novembra 2008).

Za nenáležité považujeme obdobie nečinnosti okresného súdu v čase keď sa súdny

spis nachádzal na ústavnom súde z dôvodu prejednávania iných sťažností, napríklad

sťažnosti G. G. Okresný súd si mohol zhotoviť fotokópiu súdneho spisu a pokračovať v

konaní aj v čase, keď originál súdneho spisu nemal k dispozícii, pretože spis bol na

ústavnom súde. Ide o obdobie od 15. júla 2008 do 21. októbra 2008 (vyše 3 mesiace).

Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania vydal okresný súd dňa 26. novembra

2007. Spis bol znalcovi zaslaný až dňa 28. apríla 2008. Znalec podal posudok až dňa

4. septembra 2008. Okresný súd nariadil pojednávanie na deň 12. februára 2009 a

20. marca 2009. Rozsudok vyhlásil dňa 27. marca 2009. Vzhľadom na výrok vyhláseného

rozsudku a jeho odôvodnenie je na prvý pohľad zrejmé, že nešlo o rozhodnutie ani skutkovo

ani právne zložité a dalo by sa povedať, že svojim významom a zložitosťou nepresiahlo

hodnotu obyčajného procesného uznesenia. Po ďalších dvoch rokoch trvania konania, po

vykonaní znaleckého dokazovania a troch pojednávaniach sťažovatelia oprávnene

očakávali vyhlásenie riadneho rozsudku v merite veci.

Sťažovatelia žiadajú, aby sa do úvahy vzala celková dĺžka súdneho konania od

podania žaloby dňa 27. marca 1992 (konanie vedené pod sp. zn. ) do

súčasnosti (konanie vedené pod sp. zn. a pod sp. zn. ), nakoľko

ide o to isté súdne konanie o tej istej žalobe.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom sú sťažovatelia

žalobcami, ústavný súd ju podrobne zhodnotil už v predchádzajúcom náleze sp. zn.

z 21. júna 2007, preto sa týmto kritériom podrobnejšie nezaoberal.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že po vydaní nálezu sp. zn. nezistil také

okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sťažovatelia podstatne prispeli

k predĺženiu konania v predmetnej veci. Okresný súd ani nemal k správaniu sťažovateľov

námietky.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu v čase od

doručenia nálezu ústavného súdu (6. august 2007).

Ústavný súd zistil, že okresný súd nepochybne urobil v priebehu dvoch rokov

množstvo jednoduchých procesných úkonov a nemožno mu vytknúť dlhodobejšiu nečinnosť

[napr. vyzval sťažovateľov na úpravu žalobného petitu (september 2007), zastavil konanie

voči žalobcom v 23. a 24. rade, vydal opravné uznesenie (jún 2008), určil preddavok na

znalecké dokazovanie (marec 2008) a odmenu znalcovi (november 2008), ako aj nariadil

predbežné opatrenie a pripustil do konania žalovaného v treťom rade (november 2008) a

takisto na začiatku roka 2009 určil až tri pojednávania], ale na druhej strane musel

konštatovať, že jeho postup súvisiaci so znaleckým dokazovaním bol neefektívny

a nesústredený.

Okresný súd nepostupoval pri nariaďovaní znaleckého dokazovania dôsledne a

vopred nekonzultoval objektívnu možnosť podania posudku ( ), čím v konaní

vznikli zbytočné prieťahy (obdobne napr. , , ).

Svedčí o tom i to, že 26. novembra 2007 pribral do konania znalca, ktorý následne

okresnému súdu oznámil, že „nemá zaplatené poistné zodpovednosti za škodu“, v dôsledku

čoho musel 18. decembra 2007 uznesenie o ustanovení znalca zrušiť, ale najmä to, že spis

novému znalcovi nedoručil po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, ale až 28. apríla

2008. Ani od tohto obdobia okresný súd neprijal voči znalcovi žiadne poriadkové opatrenia,

ktoré mu umožňoval a súvisiace právne predpisy, aby znalecké

dokazovanie bolo ukončené v určenej lehote, pretože znalecký posudok bol doručený

okresnému súdu až 4. septembra 2008.

Okresný súd neskôr 27. marca 2009 zamietol žalobu sťažovateľov voči žalovaným

v prvom a druhom rade (z dôvodu zániku ich pasívnej legitimácie). V súčasnosti

(od 15. mája 2009) sa vec nachádza na odvolacom súde.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd od rozhodnutia ústavného súdu, ktorý už raz

vyslovil, že označené práva sťažovateľov boli okresným súdom v predmetnom konaní

porušené, do súčasnosti (rozhodovanie o prijatej sťažnosti ústavným súdom) nedokázal

organizovať svoj procesný postup plynulo a efektívne tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a skončená ( ) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzické osoby obrátili o rozhodnutie. Vec je aj po vyše dvoch

rokoch od rozhodnutia ústavného súdu (resp. po takmer 17 rokoch od začatia konania) stále

bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Všeobecný súd mal venovať postupu v tejto

veci zvýšenú pozornosť.

Ústavný súd preto nemôže akceptovať názor okresného súdu, že „súd vo veci plynulo

koná a neboli zistené žiadne prieťahy“.

Vychádzajúc z uvedeného preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období od vydania

nálezu ústavného súdu sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľov podľa a ich práva podľa dohovoru (bod 1

výroku nálezu).

Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. konal, vzhľadom na to, že

táto povinnosť mu už bola uložená nálezom sp. zn. .

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému

v sume 15 000 €, ktoré odôvodnili dôvodmi uvedenými v sťažnosti.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri jeho priznaní ústavný súd vychádzal

zo skutočnosti, že sťažovatelia si uplatnili nárok na ochranu základného práva

na prerokovanie bez zbytočných prieťahov v spore, ktorého doterajšie trvanie nemožno

ničím ospravedlniť. Podľa názoru ústavného súdu nemožno od sťažovateľov spravodlivo

žiadať, aby čakali na výsledok súdneho sporu takú neprimerane dlhú dobu, a nie

je akceptovateľné ani to, aby bol stav konania ku dňu vydania tohto nálezu taký, aký bol

zistený v ich prípade.

Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval ústavný súd za potrebné priznať

sťažovateľom každému po 1 000 € podľa za ďalšie dva

roky neefektívneho postupu okresného súdu po vydaní nálezu ústavného súdu (bod 2

výroku nálezu)

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov,

ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

advokátom JUDr. M. J. Sťažovatelia si uplatnili trovy konania spolu v sume po 3 720,46 €,

ktoré však bližšie nešpecifikovali.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo

potrebné v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky znížiť o 20 %, lebo ide o spoločné úkony pri

zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za dva úkony právnej služby v roku

2009 predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 6,95 €) u jedného sťažovateľa sumu

199,34 €, t. j. trovy právneho zastúpenia u 19 sťažovateľov predstavujú sumu 3 787,46 €.

Vzhľadom však na to, že právny zástupca zastupoval v konaní pred ústavným súdom

všetkých sťažovateľov už pred dvomi rokmi, za čo mu bola priznaná úhrada trov konania

102 160 Sk (3 391,09 €) a v súčasnosti už boli v podstatnej miere znížené nároky na

prípravu zastupovania a spísanie sťažnosti, ústavný súd znížil odmenu za poskytovanie

právnych služieb na jednu pätinu, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

v bode 3.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom

súde).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009