Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 257/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť O. T., B., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. V., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a

takto

rozhodol:

Sťažnosť O. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2009

doručená sťažnosť O. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca v 22. rade podal na okresnom súde

žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti chronologicky popísal postup okresného súdu

v namietanom konaní a uviedol, že okresný súd rozhodol rozsudkom zo 7. augusta 2008 tak,

že „pripustil späťvzatie žaloby žalobcov v 1., 2., 5., 6. a 22. rade a v tejto časti konanie

zastavil, návrh o časti zaplatenia náhrady za zriadené vecné bremeno vylúčil na samostatné

konanie. Ďalším výrokom zriadil časovo neobmedzené vecné bremeno na ťarchu žalobcov...

Žalobcovia proti tomuto rozsudku podali včas a riadne odvolanie dňa 20. 8. 2008...

KS v Košiciach vo veci podaného odvolania rozhodol rozsudkom zo

dňa 20. 4. 2009 a potvrdil rozsudok I. stupňového súdu spolu s uznesením zo dňa 24. 11.

2008...

Keďže podľa vyššie uvedeného do dnešného dňa bolo rozhodnuté iba v časti podanej

žaloby, avšak nebolo rozhodnuté o finančnom vysporiadaní, t. j. o náhrade za zriadené

vecné bremeno, ktorá vec je ďalej vedená pod č. pôvodným sťažovateľ sa

obrátil na predsedu súdu svojou sťažnosťou zo dňa 25. 6. 2009...“.

S poukazom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Právo sťažovateľa, zaručené na konanie

bez zbytočných prieťahov konaním Okresného súdu Košice I., pod č. porušené

bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice I., aby konal vo

veci vedenej pod sp. .

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 319,- €,

ktoré je Okresný súd Košice I. povinný zaplatiť sťažovateľovi do 3 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne

neopodstatnená.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné

prieťahy, čím malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. .

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľa je podaná oneskorene.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3

to nedovoľuje.

Ústavný súd zistil, že namietané konanie vedené pod sp. zn. bolo

právoplatne skončené rozsudkom okresného súdu zo 7. augusta 2008 v spojení

s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 20. apríla 2009 č. k. -496 ešte

19. mája 2009. Sťažnosť sťažovateľa však bola doručená ústavnému súdu 7. augusta 2009,

teda v čase, keď už v tomto konaní nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu

základného práva sťažovateľa označeným porušovateľom.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že ak bolo konanie

právoplatne skončené skôr, ako sa sťažovateľ domáhal ochrany svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na ústavnom súde, ústavný súd o porušení

tohto základného práva nerozhoduje. Ústavný súd poskytuje ochranu tomuto základnému

právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného

práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (, ).

V konečnom dôsledku sťažovateľ síce uvádza, že okresný súd nerozhodol o nároku

sťažovateľa za zriadené vecné bremeno (táto časť bola vylúčená na samostatné konanie),

avšak v právoplatne skončenom konaní už nemôže dochádzať k zbytočným prieťahom.

Sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátkou (teda kvalifikovanou

právnou zástupkyňou), a keďže táto sťažnosť je v tomto smere neúplná, ústavný súd ju

mohol odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Sťažnosť neobsahuje spisovú značku toho konania, ktoré ešte nie je právoplatne

skončené (resp. ktoré v rámci namietaného konania bolo vylúčené už na samostatné

konanie), a takýto návrh znemožňuje zároveň ústavnému súdu preskúmať aj predpoklady

prípustnosti sťažnosti podľa a napokon aj otázku jej

prípadnej zjavnej neopodstatnenosti. Súčasne taký návrh na rozhodnutie neumožňuje

ústavnému súdu vymedziť rozsah, v ktorom by bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie

konanie ( ).

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

().

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009