Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 255/09
PDF · 114.93 KB
No categories available
III. ÚS 255/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl.
14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Bardejov sp. zn. 1 C/11/2006 z 9. júla 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2009
doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 1 C/11/2006 z 9. júla 2009. Sťažnosť sťažovateľa bola doplnená na základe
výzvy ústavného súdu podaním z 5. augusta 2009.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom zo
16. januára 2006 na všeobecnom súde domáhal, aby povolil obnovu právoplatne
skončeného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 194/92.
Okresný súd jeho návrh na obnovu konania uznesením sp. zn. 1 C/11/2006 z 9. júla
2009 však zamietol. Uznesenie o zamietnutí návrhu mu bolo doručené 9. júla 2009.
V uvedenom postupe okresného súdu a jeho rozhodnutí, ktorým zamietol návrh
sťažovateľa na obnovu konania, vidí sťažovateľ porušenie základného práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a tiež porušenie
jeho práva podľa čl. 13 dohovoru, pretože vo veci rozhodol bez toho, aby vykonal riadne
dokazovanie.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho
základného práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom a rozhodnutím okresného súdu sp. zn 1 C/11/2006 z 9. júla 2009 a
zrušil rozhodnutie v uvedenej veci a prikázal okresnému súdu, aby vo veci opätovne
rozhodol podľa citovaných článkov ústavy a dohovoru, ako aj v súlade s čl. 13 a čl. 14
dohovoru.
Súčasne sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 000 € a úhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach
týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda
nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,
že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred
iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).
Podľa obsahu sťažnosti je jej predmetom tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho
základného práva podľa označeného článku ústavy a práv podľa dohovoru postupom
a rozhodnutím okresného súdu o zamietnutí jeho návrhu na obnovu konania vo veci vedenej
na tomto súde pod sp. zn. 4 C 194/92.
Ústavný súd sa vo veci svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy
sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Všeobecné súdnictvo
zabezpečuje fyzickým osobám a právnickým osobám presadzovanie svojich práv, zaväzuje
sa poskytnúť im účinnú ochranu pred neoprávnenými štátnymi zásahmi, pritom má
prednostne chrániť a presadzovať individuálne základné práva a slobody. Príslušné procesné
poriadky (v tomto prípade Občiansky súdny poriadok) sú zárukou účinnosti tejto právnej
ochrany aj zárukou ochrany zákonného prístupu k uplatňovaniu základných práv a slobôd.
Z uvedeného dôvodu je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, keď nie
je daná právomoc všeobecných súdov (napr. II. ÚS 13/01).
Týmto zákonným postupom sa zabezpečuje aj základné právo na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré úzko súvisí s právom na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Toto právo zahŕňa aj právo fyzickej osoby alebo
právnickej osoby podľa § 201 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) napadnúť
rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 206 ods. 1 OSP ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní nerozhodne právoplatne odvolací
súd.
Podľa § 232 ods. 2 OSP, pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní
v prvom stupni.
Z pripojeného uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu na obnovu konania sp.
zn. 1 C/11/2006 z 9. júla 2009 totiž vyplynulo, že voči nemu bolo možné podať odvolanie,
o čom bol sťažovateľ v predmetnom uznesení náležite poučený. Ústavný súd v tejto
súvislosti tiež konštatuje, že sťažovateľ mal v systéme všeobecného súdnictva proti
namietanému porušeniu základného práva podľa ústavy i práv podľa čl. 6 ods. 1, resp. čl. 13
a čl. 14 dohovoru k dispozícii účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý aj
využil. Ak tvrdil, že okresný súd mu zamietol návrh na obnovu konania nezákonne, tento
argument mohol predniesť predtým aj v rámci odvolacieho konania voči uzneseniu
okresného súdu sp. zn. 1 C/11/2006 z 9. júla 2009, čo aj napokon urobil.
Ústavný súd totiž na okresnom súde zistil, že proti uzneseniu okresného súdu podal
sťažovateľ ešte predtým, ako podal sťažnosť ústavnému súdu (22. júl 2009), odvolanie,
ktoré mu doručil 13. júla 2009 (hoci túto skutočnosť sťažovateľ v sťažnosti neuviedol).
Na základe uvedeného ústavný súd bol nútený sťažnosť sťažovateľa
po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde. Nedostatok právomoci ústavného súdu zaoberať
sa sťažnosťou sťažovateľa nemožno odstrániť, pretože opravným prostriedkom sťažovateľa
sa bude zaoberať odvolací súd.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. septembra 2009