Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 397/09
PDF · 150.91 KB
No categories available
III. ÚS 397/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 v spojení s čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 6 C 219/08 z 3. novembra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra
2009 doručená sťažnosť J. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich
práv podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 v spojení s čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 C 219/08
z 3. novembra 2009, ako aj nečinnosťou predsedov všeobecných súdov a orgánov
prokuratúry v bližšie nešpecifikovaných konaniach.
Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je účastníkom viacerých konaní pred
okresným súdom i pred inými všeobecnými súdmi, ktoré zamietli jeho žalobné návrhy
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Tvrdí, že ešte v roku
1995 došlo k porušeniu jeho práv i práv jeho manželky v súvislosti s protizákonným
postupom inej fyzickej osoby a jeho manželky (administratívnej pracovníčky okresného
súdu) vo veci, ktorými došlo k osvedčeniu ich vlastníctva k časti nehnuteľností, ktoré
vlastnil ešte sťažovateľov otec.
Podľa sťažovateľa aj iné orgány, napr. „S. B., O. v Ž.“, v jeho veci konali
protizákonne, keď zapísali vlastnícke právo inej fyzickej osoby k sporným pozemkom
a zamietli jeho sťažnosti a podnety, ktorými sa domáhal zjednania nápravy.
Okresný súd takisto vo veci rozhodol nezákonne v neprospech sťažovateľa, keď
prerušil konanie „vo veci návrhu P. Š.“, ktoré „smerovalo proti nebohej osobe“.
V závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby nálezom takto
rozhodol:
„Odmietnutím podaní sťažovateľa boli porušené jeho práva zaručené v čl. 12, 46,
47, 48 Ústavy SR.
Rozhodnutie Okresného súdu v Žiline uznesením 6 C 219/08-52 zo dňa 3. 11. 2009
sa zrušuje a zároveň Súd ukladá orgánom prokuratúry vo veci neoprávneného osvedčenia
majetku sťažovateľa – konať.
Okresný súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy spojené s týmto
konaním.
Sťažovateľ žiada Súd o pridelenie bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov
na zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom
na začatie konania, ktorým sťažovateľ vymedzí predmet konania v rámci požadovanej
ústavnej ochrany podľa čl. 127 ústavy, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto
zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku
rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,
čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a iba vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý
označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Konanie pred ústavným súdom je
navyše ovládané princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal
do konania o sťažnosti iný orgán verejnej moci bez výslovného návrhu sťažovateľa.
Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta nezákonnosť uznesenia okresného súdu
z 3. novembra 2009, ktorým prerušil konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (v tomto konaní vystupuje sťažovateľ ako odporca
v prvom rade) až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej okresným súdom
pod sp. zn. 30 D 165/2009.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ predmetnou sťažnosťou
napadol iba uznesenie okresného súdu o prerušení konania ako prvostupňového súdu, proti
ktorému je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie).
Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach
týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda
nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že
ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy
pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).
Ústavný súd sa vo veci svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú
ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Všeobecné súdnictvo
zabezpečuje fyzickým osobám a právnickým osobám presadzovanie svojich práv, zaväzuje
sa poskytnúť im účinnú ochranu pred neoprávnenými štátnymi zásahmi, pritom má
prednostne chrániť a presadzovať individuálne základné práva a slobody. Príslušné procesné
poriadky (v tomto prípade Občiansky súdny poriadok) sú zárukou účinnosti tejto právnej
ochrany aj zárukou ochrany zákonného prístupu k uplatňovaniu základných práv a slobôd.
Z uvedeného dôvodu je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, keď nie
je daná právomoc všeobecných súdov (napr. II. ÚS 13/01, III. ÚS 255/09).
Z pripojeného uznesenia okresného súdu o prerušení konania sp. zn. 6 C 219/08
z 3. novembra 2009 totiž vyplynulo, že proti nemu bolo možné podať odvolanie v lehote
15 dní od jeho doručenia, o čom bol sťažovateľ v predmetnom uznesení náležite poučený.
Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľ mal v systéme všeobecného
súdnictva proti namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy k dispozícii účinný
a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý mohol využiť. Ak tvrdil, že okresný súd
rozhodol nezákonne, tento argument mohol predniesť predtým aj v rámci odvolacieho
konania proti namietanému uzneseniu okresného súdu.
Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu
odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že k porušeniu jeho práv malo dôjsť
„rozhodovaním s. v B.“, ako aj jeho požiadavke, aby ústavný súd prikázal konať „orgánom
prokuratúry.“ v jeho veci, treba uviesť, že v odôvodnení a petite sťažnosti sťažovateľ vôbec
neoznačil tieto konania, v ktorých malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv. Keďže
ústavný súd je pri rozhodovaní o sťažnostiach v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde
petitom (návrhom na rozhodnutie) viazaný a sťažnosť v tejto podobe nespĺňala zákonom
predpísané náležitosti, v tejto časti ju mohol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietnuť.
Navyše do právomoci ústavného súdu nepatrí uložiť orgánom prokuratúry, aby
vo veci konali.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími
návrhmi sťažovateľa už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. decembra 2009