Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 397/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa , a v spojení s

uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. z 3. novembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra

2009 doručená sťažnosť J. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

práv podľa , a v spojení s (ďalej len

„ústava“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 3. novembra 2009, ako aj nečinnosťou predsedov všeobecných súdov a orgánov

prokuratúry v bližšie nešpecifikovaných konaniach.

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je účastníkom viacerých konaní pred

okresným súdom i pred inými všeobecnými súdmi, ktoré zamietli jeho žalobné návrhy

na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Tvrdí, že ešte v roku

1995 došlo k porušeniu jeho práv i práv jeho manželky v súvislosti s protizákonným

postupom inej fyzickej osoby a jeho manželky (administratívnej pracovníčky okresného

súdu) vo veci, ktorými došlo k osvedčeniu ich vlastníctva k časti nehnuteľností, ktoré

vlastnil ešte sťažovateľov otec.

Podľa sťažovateľa aj iné orgány, napr. „S. B., O. v Ž.“, v jeho veci konali

protizákonne, keď zapísali vlastnícke právo inej fyzickej osoby k sporným pozemkom

a zamietli jeho sťažnosti a podnety, ktorými sa domáhal zjednania nápravy.

Okresný súd takisto vo veci rozhodol nezákonne v neprospech sťažovateľa, keď

prerušil konanie „vo veci návrhu P. Š.“, ktoré „smerovalo proti nebohej osobe“.

V závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby nálezom takto

rozhodol:

„Odmietnutím podaní sťažovateľa boli porušené jeho práva zaručené v čl. 12, 46,

47, 48 SR.

Rozhodnutie Okresného súdu v Žiline uznesením -52 zo dňa 3. 11. 2009

sa zrušuje a zároveň Súd ukladá orgánom prokuratúry vo veci neoprávneného osvedčenia

majetku sťažovateľa – konať.

Okresný súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy spojené s týmto

konaním.

Sťažovateľ žiada Súd o pridelenie bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov

na zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania, ktorým sťažovateľ vymedzí predmet konania v rámci požadovanej

ústavnej ochrany podľa , okrem prípadov výslovne uvedených v tomto

zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a iba vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý

označil za porušovateľa svojich práv ( ). Konanie pred ústavným súdom je

navyše ovládané princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal

do konania o sťažnosti iný orgán verejnej moci bez výslovného návrhu sťažovateľa.

Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta nezákonnosť uznesenia okresného súdu

z 3. novembra 2009, ktorým prerušil konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (v tomto konaní vystupuje sťažovateľ ako odporca

v prvom rade) až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej okresným súdom

pod sp. zn. .

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ predmetnou sťažnosťou

napadol iba uznesenie okresného súdu o prerušení konania ako prvostupňového súdu, proti

ktorému je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie).

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (napr. ).

Ústavný súd sa vo veci svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú

povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Všeobecné súdnictvo

zabezpečuje fyzickým osobám a právnickým osobám presadzovanie svojich práv, zaväzuje

sa poskytnúť im účinnú ochranu pred neoprávnenými štátnymi zásahmi, pritom má

prednostne chrániť a presadzovať individuálne základné práva a slobody. Príslušné procesné

poriadky (v tomto prípade ) sú zárukou účinnosti tejto právnej

ochrany aj zárukou ochrany zákonného prístupu k uplatňovaniu základných práv a slobôd.

Z uvedeného dôvodu je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, keď nie

je daná právomoc všeobecných súdov (napr. , ).

Z pripojeného uznesenia okresného súdu o prerušení konania sp. zn.

z 3. novembra 2009 totiž vyplynulo, že proti nemu bolo možné podať odvolanie v lehote

15 dní od jeho doručenia, o čom bol sťažovateľ v predmetnom uznesení náležite poučený.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľ mal v systéme všeobecného

súdnictva proti namietanému porušeniu základných práv podľa k dispozícii účinný

a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý mohol využiť. Ak tvrdil, že okresný súd

rozhodol nezákonne, tento argument mohol predniesť predtým aj v rámci odvolacieho

konania proti namietanému uzneseniu okresného súdu.

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu

odmietnuť pre neprípustnosť podľa .

Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že k porušeniu jeho práv malo dôjsť

„rozhodovaním s. v B.“, ako aj jeho požiadavke, aby ústavný súd prikázal konať „orgánom

prokuratúry.“ v jeho veci, treba uviesť, že v odôvodnení a petite sťažnosti sťažovateľ vôbec

neoznačil tieto konania, v ktorých malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv. Keďže

ústavný súd je pri rozhodovaní o sťažnostiach v zmysle

petitom (návrhom na rozhodnutie) viazaný a sťažnosť v tejto podobe nespĺňala zákonom

predpísané náležitosti, v tejto časti ju mohol podľa

odmietnuť.

Navyše do právomoci ústavného súdu nepatrí uložiť orgánom prokuratúry, aby

vo veci konali.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2009