Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 267/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť C. H., D., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného

porušenia bližšie neurčeného základného práva uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. z 27. mája 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť C. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2009

doručená sťažnosť C. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie bližšie

neurčeného základného práva uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 27. mája 2009.

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uvádza, že 6. marca 2009 Okresný súd

Zvolen (ďalej len „okresný súd“) zamietol jeho žiadosť o povolenie obnovy konania.

Po vyhlásení uznesenia bol sudcom poučený, že sa môže proti rozhodnutiu okresného súdu

odvolať „na mieste, alebo do troch dní od doručenia rozsudku“. Po doručení rozhodnutia

okresného súdu sťažovateľ „promptne podal písomnú sťažnosť ku Krajskému súdu

v Banskej Bystrici“.

Sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu bola zamietnutá uznesením krajského súdu

sp. zn. z 27. mája 2009 z dôvodu oneskoreného podania. Z odôvodnenia

uznesenia krajského súdu vyplýva skutočnosť, že sťažovateľovi bolo uznesenie okresného

súdu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania oznámené na verejnom zasadnutí

6. marca 2009, „na ktorom bol prítomný aj odsúdený“. Podľa odôvodnenia uznesenia

krajského súdu sťažovateľ na tomto pojednávaní po poučení o opravných prostriedkoch

vyhlásil, „že sa vyjadrí v lehote troch dní“. Samotnú sťažnosť proti uzneseniu však

sťažovateľ podal až 31. marca 2009, teda podľa názoru krajského súdu oneskorene.

Krajský súd oprel svoj právny názor o ustanovenia § 187 ods. 1 a § 179 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ uznesenie krajského súdu označil za „absurdné a zavádzajúce“.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ žiada ústavný súd, aby „po preskúmaní mojej

sťažnosti nariadil Krajskému súdu v B. Bystrici vo veci konať, pretože u mojej osoby

k oneskoreniu nedošlo, skôr tu Kraj. súd úmyselne a jednostranne vybavil záležitosť

v prospech Okr. súdu vo Zvolene a to spôsobom, ktorý priamo predkladám Ústavnému

súdu, čím sa právom cítim dotknutý.“.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh na začatie

konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto

ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,

že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné

práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom

sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný

súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti.

Sťažnosť sťažovateľa neobsahuje kvalifikovaný návrh rozhodnutia vo veci samej,

ktorý by bol vymedzený presne, určito a zrozumiteľne. Sťažovateľ v rámci odôvodnenia

sťažnosti síce formuluje požiadavku, aby ústavný súd „nariadil Kraj. súdu... konať“,

čo by vzhľadom na celkový obsah sťažnosti bolo možné považovať za návrh rozhodnutia,

avšak aj v prípade akceptácie takto neurčito vymedzeného petitu sťažnosti je nutné

konštatovať, že tento po obsahovej stránke nezodpovedá požiadavkám zakotveným v § 50

ods. 1 .

V prvom rade je závažným obsahovým nedostatkom petitu brániacim meritórnemu

preskúmaniu sťažnosti absencia akékoľvek označenia základných práv a slobôd

sťažovateľa, ktoré mali byť uznesením krajského súdu porušené. Označenie porušených

základných práv alebo slobôd sťažovateľa sa nenachádza v celom obsahu sťažnosti.

Ústavný súd ďalej k zákonom požadovaným náležitostiam sťažnosti uvádza,

že formulácia časti sťažnosti, ktorú je možné považovať za návrh rozhodnutia vo veci

samej, je v danom prípade neúplná, keďže sťažovateľ sa domáha iba rozhodnutia o uložení

povinnosti krajskému súdu vo veci konať bez návrhu na vyslovenie porušenia základných

práv alebo slobôd. Ústavný súd tu poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej zrušenie rozhodnutí všeobecných súdov predpokladá nález ústavného súdu

o porušení základných práv alebo slobôd (napr. ).

Sťažnosť v nadväznosti na už uvedené neobsahuje ani návrh na zrušenie uznesenia

krajského súdu po prípadnom konštatovaní zásahu do základných práv sťažovateľa.

Zároveň ústavný súd konštatuje, že návrh neobsahuje presnú identifikáciu rozhodnutia

(spisovou značkou všeobecného súdu), ktoré má ústavný súd preskúmať.

V celom obsahu sťažnosti sťažovateľa nie je namietaná neústavnosť uznesenia

krajského súdu. Sťažovateľ poukazuje len na „porušenie zákona“, resp. „protizákonnosť“

rozhodnutia, ako aj na to, že rozhodnutie je „absurdné a zavádzajúce“.

K návrhu na začatie konania je tiež podľa

potrebné pripojiť splnomocnenie na zastupovanie v konaní, ktoré musí byť udelené

advokátovi. Sťažovateľ takéto splnomocnenie ústavnému súdu nepredložil a ani nepožiadal

o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom.

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

().

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009