Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 446/2012
PDF · 143.09 KB
No categories available
I. ÚS 446/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti V. s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej
základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Správy katastra Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. P 490/11 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti V. s. r. o. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
24. mája 2012 doručená sťažnosť spoločnosti V., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
postupom Správy katastra Rožňava (ďalej len „správa katastra“) v konaní vedenom
pod sp. zn. P 490/2011.
2. Ústavná sťažnosť smeruje proti tvrdenému nezákonnému postupu správy katastra,
konkrétne proti zápisu poznámky na liste vlastníctva č. ... vedenom správou katastra
s textom: „Poznamenáva sa: začatie súdneho konania v právnej veci žalobcu: T., a. s., so
sídlom ..., B., S., IČO: ..., zapísaná v Obchodnom registri vedeného Okresným súdom
Bratislava I, oddiel ..., vložka č. ... – Advokátska kancelária, JUDr. M. V....“ Z obsahu
sťažnosti vyplýva, že citovaná poznámka bola zapísaná na základe návrhu spoločnosti T., a.
s., ktorá sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 31 Cb 181/2011
domáha proti sťažovateľke vyslovenia odporovateľnosti právneho úkonu – prevodu
vlastníckeho práva k tým nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým bola zapísaná poznámka.
3. Sťažovateľka považuje zápis predmetnej poznámky za nezákonný, ktorý má
za následok porušenie jej základných práv. V tejto súvislosti sťažovateľka s poukazom
na ustanovenie § 38 až § 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) argumentovala:
„... konanie o určenie odporovateľnosti právneho úkonu nie je konaním, ktoré sa týka
nehnuteľnosti, teda nejde o konanie, ktorého akýkoľvek výsledok môže mať priamy alebo
nepriamy vplyv na právo sťažovateľa k nehnuteľnosti... Teda, takáto poznámka neinformuje
o žiadnom práve k nehnuteľnosti, ale práve naopak dezinformuje tretie osoby
o nehnuteľnostiach, prípadne o právach sťažovateľa k nehnuteľnostiam - vytvára klamlivú
predstavu, že vo vzťahu k sťažovateľovi prebieha konanie, ktorého výsledok môže mať vplyv
na jeho právo k nehnuteľnostiam prípadne, že konanie uvedené vo vyznačenej poznámke
je takýmto konaním.“ Nadväzujúc na uvedené sťažovateľka ďalej namietala, že spoločnosť
T., a. s., nebola právne kvalifikovaná na podanie návrhu na vyznačenie poznámky, keďže
nie je účastníkom konania, ktorého predmetom by bolo uplatnenie vecného práva
k nehnuteľnostiam.
4. Podľa názoru sťažovateľky správa katastra konala svojvoľne, keď nerešpektovala
zákonné podmienky vymedzené katastrálnym zákonom pre vyznačenie poznámky,
v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu a základného práva na zachovanie dobrej povesti
a dobrého mena podľa čl. 19 ods. 1 ústavy.
5. K právomoci ústavného súdu na rozhodovanie o podanej sťažnosti sťažovateľka
uviedla: „Poznámka nie je svojou štruktúrou (formálne znaky) a účinkami (materiálne
znaky) rozhodnutím, ide o zásah. Zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov explicitne nevyplýva, že by na ochranu pred takýmto zásahom
bol oprávnený konať všeobecný súd, preto sťažovateľ podáva túto sťažnosť na ústavný
súd.“
6. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že jej označené základné práva podľa čl. 19 ods. 1
a čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 dodatkového protokolu zásahom správy katastra
porušené boli, prikázal správe katastra obnoviť stav, a to výmazom poznámky, a napokon
aby jej priznal náhradu trov konania.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
8. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo
vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah
a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.
Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická
osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku
s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
10. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej
základných práv podľa ústavy a dodatkového protokolu nezákonným postupom správy
katastra, ku ktorému malo dôjsť vyznačením poznámky na liste vlastníctva č. ...
pod sp. zn. P 490/2011.
11. Ústavný súd konštatuje, že na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľky nie je daná
právomoc ústavného súdu.
12. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje
o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto
práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv
alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.
Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného
práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľka môže domôcť využitím
jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto
sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr.
13. Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy
preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,
opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že
bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.
Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd.
14. Podľa ustanovenia § 250v OSP systematicky zaradeného do piatej hlavy
Občianskeho súdneho poriadku, nazvanej „Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy“, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená
na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho
dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti
zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
15. Z citovaných právnych noriem, najmä z čl. 46 ods. 2 ústavy vyplýva, že vo veci
sťažovateľky je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať
o napadnutom „zásahu“, najmä so zreteľom na to, že podľa tvrdení sťažovateľky zápisom
predmetnej poznámky boli porušené jej základné práva (pozri tiež I. ÚS 137/05). Túto
právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.
16. Z dosiaľ uvedeného možno urobiť záver, že je v právomoci všeobecných súdov
poskytnúť ochranu dotknutým právam sťažovateľky. Vzhľadom na princíp subsidiarity
vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy to zároveň znamená, že poskytnutie ochrany
sťažovateľke nie je a nemôže byť v právomoci ústavného súdu. Preto bolo potrebné
sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci
ústavného súdu.
17. Napokon ústavný súd dodáva, že v sťažovateľkinej veci je daný aj ďalší dôvod
na odmietnutie sťažnosti, a to pre nesplnenie predpísaných náležitostí. K návrhu na začatie
konania je podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde potrebné pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie v konaní, ktoré musí byť udelené advokátovi. Sťažovateľka takéto
splnomocnenie ústavnému súdu nepredložila a ani nepožiadala o ustanovenie právneho
zástupcu ústavným súdom.
18. Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom aj publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, III. ÚS 267/09).
19. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o ďalších
požiadavkách sťažovateľky (prikázanie obnovenia stavu a výmazu namietanej poznámky) je
podmienené vyslovením porušenia označených základných práv, o tejto časti sťažnosti
ústavný súd už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2012