Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 446/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti V. s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa a a podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Správy katastra Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti V. s. r. o. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

24. mája 2012 doručená sťažnosť spoločnosti V., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Správy katastra Rožňava (ďalej len „správa katastra“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Ústavná sťažnosť smeruje proti tvrdenému nezákonnému postupu správy katastra,

konkrétne proti zápisu poznámky na liste vlastníctva č. ... vedenom správou katastra

s textom: „Poznamenáva sa: začatie súdneho konania v právnej veci žalobcu: T., a. s., so

sídlom ..., B., S., IČO: ..., zapísaná v Obchodnom registri vedeného Okresným súdom

Bratislava I, oddiel ..., vložka č. ... – Advokátska kancelária, JUDr. M. V....“ Z obsahu

sťažnosti vyplýva, že citovaná poznámka bola zapísaná na základe návrhu spoločnosti T., a.

s., ktorá sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

domáha proti sťažovateľke vyslovenia odporovateľnosti právneho úkonu – prevodu

vlastníckeho práva k tým nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým bola zapísaná poznámka.

3. Sťažovateľka považuje zápis predmetnej poznámky za nezákonný, ktorý má

za následok porušenie jej základných práv. V tejto súvislosti sťažovateľka s poukazom

na ustanovenie až

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) argumentovala:

„... konanie o určenie odporovateľnosti právneho úkonu nie je konaním, ktoré sa týka

nehnuteľnosti, teda nejde o konanie, ktorého akýkoľvek výsledok môže mať priamy alebo

nepriamy vplyv na právo sťažovateľa k nehnuteľnosti... Teda, takáto poznámka neinformuje

o žiadnom práve k nehnuteľnosti, ale práve naopak dezinformuje tretie osoby

o nehnuteľnostiach, prípadne o právach sťažovateľa k nehnuteľnostiam - vytvára klamlivú

predstavu, že vo vzťahu k sťažovateľovi prebieha konanie, ktorého výsledok môže mať vplyv

na jeho právo k nehnuteľnostiam prípadne, že konanie uvedené vo vyznačenej poznámke

je takýmto konaním.“ Nadväzujúc na uvedené sťažovateľka ďalej namietala, že spoločnosť

T., a. s., nebola právne kvalifikovaná na podanie návrhu na vyznačenie poznámky, keďže

nie je účastníkom konania, ktorého predmetom by bolo uplatnenie vecného práva

k nehnuteľnostiam.

4. Podľa názoru sťažovateľky správa katastra konala svojvoľne, keď nerešpektovala

zákonné podmienky vymedzené katastrálnym zákonom pre vyznačenie poznámky,

v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

a dodatkového protokolu a základného práva na zachovanie dobrej povesti

a dobrého mena podľa .

5. K právomoci ústavného súdu na rozhodovanie o podanej sťažnosti sťažovateľka

uviedla: „Poznámka nie je svojou štruktúrou (formálne znaky) a účinkami (materiálne

znaky) rozhodnutím, ide o zásah. Zo

v znení neskorších predpisov explicitne nevyplýva, že by na ochranu pred takýmto zásahom

bol oprávnený konať všeobecný súd, preto sťažovateľ podáva túto sťažnosť na ústavný

súd.“

6. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že jej označené základné práva podľa čl. 19 ods. 1

a a podľa dodatkového protokolu zásahom správy katastra

porušené boli, prikázal správe katastra obnoviť stav, a to výmazom poznámky, a napokon

aby jej priznal náhradu trov konania.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa každý má právo

vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah

a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická

osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku

s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

10. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej

základných práv podľa a dodatkového protokolu nezákonným postupom správy

katastra, ku ktorému malo dôjsť vyznačením poznámky na liste vlastníctva č. ...

pod sp. zn. .

11. Ústavný súd konštatuje, že na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľky nie je daná

právomoc ústavného súdu.

12. Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv

alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného

práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľka môže domôcť využitím

jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr.

).

13. Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy

preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,

opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Podľa kto tvrdí, že

bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť

na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich

sa základných práv a slobôd.

14. Podľa ustanovenia systematicky zaradeného do piatej hlavy

, nazvanej „Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom

orgánu verejnej správy“, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená

na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho

dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

15. Z citovaných právnych noriem, najmä z vyplýva, že vo veci

sťažovateľky je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať

o napadnutom „zásahu“, najmä so zreteľom na to, že podľa tvrdení sťažovateľky zápisom

predmetnej poznámky boli porušené jej základné práva (pozri tiež ). Túto

právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.

16. Z dosiaľ uvedeného možno urobiť záver, že je v právomoci všeobecných súdov

poskytnúť ochranu dotknutým právam sťažovateľky. Vzhľadom na princíp subsidiarity

vyplývajúci z to zároveň znamená, že poskytnutie ochrany

sťažovateľke nie je a nemôže byť v právomoci ústavného súdu. Preto bolo potrebné

sťažnosť odmietnuť podľa pre nedostatok právomoci

ústavného súdu.

17. Napokon ústavný súd dodáva, že v sťažovateľkinej veci je daný aj ďalší dôvod

na odmietnutie sťažnosti, a to pre nesplnenie predpísaných náležitostí. K návrhu na začatie

konania je podľa potrebné pripojiť splnomocnenie

na zastupovanie v konaní, ktoré musí byť udelené advokátovi. Sťažovateľka takéto

splnomocnenie ústavnému súdu nepredložila a ani nepožiadala o ustanovenie právneho

zástupcu ústavným súdom.

18. Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom aj publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, ).

19. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o ďalších

požiadavkách sťažovateľky (prikázanie obnovenia stavu a výmazu namietanej poznámky) je

podmienené vyslovením porušenia označených základných práv, o tejto časti sťažnosti

ústavný súd už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012