Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 295/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

práva na verejné prerokovanie veci a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný právny

prostriedok nápravy podľa čl. 13 a porušenia zákazu diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 30. júna 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta

2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho práva na verejné prerokovanie veci a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na

účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 a porušenie zákazu diskriminácie podľa

čl. 14 dohovoru postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 30. júna 2009 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil

rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. z 12. júna 2008, ktorým bol

zamietnutý návrh sťažovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy 663 878,38 € s prísl. proti

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.

Podľa sťažovateľa krajský súd pochybil v tom, že „hoci sťažovateľ trval na verejnom

prejednaní veci, nestalo sa tak a súd rozhodol na neverejnom zasadaní“, na ktorom trval

z dôvodu, že „na prvostupňovom súde neprebehlo náležité dokazovanie, neprebehlo

vyjadrenie súdu k dôkazom a nebolo umožnené vyjadriť sa k záverom súdu podľa čl. 48

ods. 2 SR“.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ ďalej uviedol, že krajský súd rozhodol vo veci

„chybne, prebral iba rétoriku prvostupňového súdu, keď k veci sa vyjadrovali odporcovia,

ktorí nemali ani potuchy o obsahu súdneho spisu... prvostupňový aj odvolací súd preukázali

vzájomné mafiánske prepojenie svojvôľu pri rozhodovaní...“.

Na základe uvedeného sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

v ktorom vysloví:

„II.A. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozsudok -401 zo dňa

30. 06. 2009 a vec prikazuje prvostupňovému súdu na nové konanie.

II.B. Krajský súd v Žiline porušil základné právo D. B. na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaných čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

II.C. Krajský súd v Žiline je povinný zaplatiť D. B. 10.000 Eur v lehote 15 dní od dňa

doručenia Nálezu Ústavného súdu a trovy advokátovi.“

Sťažovateľ v sťažnosti taktiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom z dôvodov, že:

„- bude úspešný v konaní,

- nemá žiadne príjmy od mája 2006

- je plne invalidný od roku 2001

- je nositeľom ŤZP od roku 2003

- nemá možnosť zárobku pre poškodenie zdravia

- má majetok (byt v Ž.) na príťaž, ktorý je v ponuke na predaj... od mája 2006, byt je

predmetom súdnych konaní na OS ZA... byt je bez kúrenia.“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Predovšetkým treba uviesť, že sťažnosť je napísaná neprehľadne a nezrozumiteľne.

Uvedený názor možno vyvodiť aj z toho, že v petite sťažnosti sťažovateľ žiada vysloviť iba

porušenie svojho práva „na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaných čl. 6 ods. 1 Dohovoru“, v odôvodnení sťažnosti však konštatuje, že bolo

porušené jeho „právo na spravodlivé súdne konanie, verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a čl. 13 - právo na účinný opravný prostriedok a čl. 14 zákaz

diskriminácie“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal okrem iného aj porušenie svojho práva

na verejné prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského

súdu hlavne z dôvodu, že sa neuskutočnilo verejné zasadnutie senátu krajského súdu,

pričom on výslovne žiadal o verejné prerokovanie veci.

Podľa (ďalej len „OSP“) na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c) to vyžaduje dôležitý verejný

záujem. Podľa v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania.

Z vyplýva, že základnou formou konania o odvolaní je konanie bez

pojednávania. S pojednávaním koná odvolací súd len za predpokladu, že odvolanie je

podané proti rozhodnutiu vo veci samej, a to vždy, ak je splnený jeden z procesných

predpokladov stanovených v až písm. c) . Keďže ani jeden

z uvedených procesných predpokladov na nariadenie verejného pojednávania nebol podľa

názoru krajského súdu naplnený, o odvolaní sťažovateľa bolo rozhodnuté na neverejnom

pojednávaní.

Z tohto pohľadu preto ústavný súd nenachádza bezprostrednú príčinnú súvislosť

medzi napadnutým postupom a rozsudkom krajského súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje,

a namietaným porušením jeho práva na verejné prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

Sťažovateľ bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia konštatuje aj porušenie svojho

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na účinný právny

prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, ako aj porušenie čl. 14 dohovoru (zákaz

diskriminácie), čo nijako neozrejmuje vo väzbe na konkrétny prípad. Argumentácia

sťažovateľa sa teda zúžila iba na samotné konštatovanie o porušení jeho označených práv

bez zdôvodnenia, v čom má podľa neho toto porušenie spočívať. Keďže sťažovateľ

neuvádza žiadne konkrétne výhrady vo vzťahu k namietanému porušeniu označených

článkov dohovoru napadnutým postupom a rozsudkom krajského súdu, nedostatok

odôvodnenia neumožňuje ústavnému súdu sa s touto časťou sťažnosti vysporiadať, resp. mu

oponovať konkrétnymi argumentmi.

Pretože, ako už bolo uvedené, sťažovateľ okrem strohej konštatácie o nepochybnom

porušení svojich označených práv postupom krajského súdu a jeho napadnutým rozsudkom

ničím neodôvodnil, nepreukázal tým ani existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným

rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením označených práv. Už z tohto

samotného faktu možno vyvodiť záver o zjavnej neopodstatnenosti jeho sťažnosti v tejto

časti.

Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia významné procesné dôsledky.

Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého

vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom.

Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby podľa je vznesenie relevantných námietok

zo strany sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho

základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, príp. inou

aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy,

územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie

sťažovateľa neobsahuje.

Subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv nie je dostatočným dôvodom

na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti,

ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku z dôvodov uvedených v odôvodnení

tohto rozhodnutia neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa

uplatnených v jeho sťažnosti (napr. žiadosťou o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred

ústavným súdom).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009