Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 297/09
PDF · 136.25 KB
No categories available
II. ÚS 297/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. B., C., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Š., Š.,
vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 33/01
a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 59/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ľ. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2009
doručená sťažnosť Ľ. B., C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho veci
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 33/01 a postupom Krajského súdu v Nitre
(ďalej len „krajský súd“).
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol, že Krajský úrad vyšetrovania
Policajného zboru N. uznesením sp. zn. ČVS:KÚV-74/OVVK-2000-Sy z 11. septembra
2000 vzniesol voči nemu obvinenie pre trestný čin sprenevery.
Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra N. (ďalej len
„okresná prokuratúra“) uznesením č. k. 1 Pv 1078/2000-9 z 26. septembra 2000 zamietla.
Okresná prokuratúra podala 1. marca 2001 na sťažovateľa obžalobu.
Okresný súd trestným rozkazom sp. zn. 6 T 33/01 zo 14. marca 2001 uznal
sťažovateľa vinným na tom skutkovom základe, že 2. júna 2000 a 3. júla 2000 v N. na
Obvodnom oddelení Policajného zboru N. prevzal pokutové bloky č. 048001-048050
v sume 5 000 Sk a č. 079051-079100 v sume 5 000 Sk, ktoré minul pri udelení pokút, avšak
pri kontrole pokutových blokov 5. septembra 2000 zverené finančné prostriedky za
pokutové bloky neodovzdal a použil ich na vlastnú potrebu, čím spôsobil Krajskému
riaditeľstvu v N. škodu vo výške 10 000 Sk. Za to mu uložil peňažný trest vo výške 10 000
Sk podľa § 248 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 53 ods. 1 Trestného zákona,
s prihliadnutím na § 314e ods. 2 písm. c) Trestného poriadku. Podľa § 54 ods. 3 Trestného
zákona pre prípad marenia výkonu peňažného trestu súd uložil náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov.
Proti trestnému rozkazu podal sťažovateľ odpor.
Okresný súd 28. septembra 2001 rozsudkom sp. zn. 6 T 33/01 rozhodol tak, že
sťažovateľa uznal za vinného zo skutku uvádzaného v obžalobe a uložil mu peňažný trest
vo výške 10 000 Sk podľa § 248 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 53 ods. 1 Trestného
zákona. Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona pre prípad marenia výkonu peňažného trestu
súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
Proti uvedenému rozsudku podal sťažovateľ 6. novembra 2001 odvolanie.
Krajský súd uznesením sp. zn. 4 To 359/01 zo 6. februára 2002 rozhodol tak, že
zrušuje napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vracia súdu prvého stupňa, pretože je
potrebné, aby vec znovu prerokoval, doplnil dokazovanie v naznačených smeroch, dôkazy
vyhodnotil v zmysle § 2 ods. 6 Trestného poriadku a rozhodol.
Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 6 T 33/01 z 20. augusta 2003 tak, že
sťažovateľa spod obžaloby oslobodil. Proti tomuto rozsudku sa 28. októbra 2003 odvolala
okresná prokuratúra.
Krajský súd 12. novembra 2003 uznesením sp. zn. 3 To 191/2003 zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol z dôvodu nevykonania úkonov nariadených predchádzajúcim uznesením
odvolacieho súdu.
Okresný súd 1. decembra 2004 rozhodol rozsudkom sp. zn. 6 T 33/01 tak, že
sťažovateľa spod obžaloby oslobodil.
Proti rozsudku okresného súdu podala 15. decembra 2004 odvolanie okresná
prokuratúra.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2005 rozhodol uznesením sp. zn.
1 To/2005, ktorým napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na konanie súdu prvého stupňa.
Okresný súd 15. februára 2006 rozhodol rozsudkom sp. zn. 6 T 33/01, ktorým
sťažovateľa opätovne oslobodil spod obžaloby. Proti rozsudku sa odvolal okresný
prokurátor.
Krajský súd 27. júna 2006 uznesením sp. zn. 1 To 36/2006 napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu.
Okresný súd 13. decembra 2007 rozhodol rozsudkom č. k. 6 T/33/01-336, ktorým
uznal sťažovateľa vinným a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s tým, že sa
mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.
Proti rozsudku č. k. 6 T/33/01-336 z 13. decembra 2007 podal sťažovateľ odvolanie.
Krajský súd rozhodnutím sp. zn. 1 To/59/2008 z 10. februára 2009 zrušil napadnutý
rozsudok a rozhodol, že sťažovateľ je vinný. Uložil mu peňažný trest v sume 300 € a pre
prípad, že by bol peňažný trest úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4
mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 10. februára 2009.
Vzhľadom na popísaný priebeh celého trestného konania vedeného okresným súdom
aj krajským súdom je sťažovateľ toho názoru, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho
záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa Ľ. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra, v konaní vedenom pod
sp. zn. 6T-33/01, a postupom Krajského súdu Nitra ako odvolacieho súdu bolo porušené.
2. Okresný súd Nitra a Krajský súd Nitra sú povinní nahradiť Ľ. B. trovy právneho
zastúpenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv postupom okresného
súdu a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 33/01.
Ústavný súd zistil, že konanie vedené pod touto spisovou značkou bolo právoplatne
ukončené 10. februára 2009 rozsudkom krajského súdu, keď sa tento stal aj právoplatným.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na
ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa
počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako
podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po
uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto
lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 19. júna 2009, pričom rozsudok
v označenej veci nadobudol právoplatnosť v čase presahujúcom dva mesiace pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu.
Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že táto
bola v označenej časti podaná zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
oneskorene podanú.
Okrem uvedeného treba poznamenať, že podľa konštantnej judikatúry ústavného
súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto
základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané
porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak
v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu
označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie
Ako to bolo uvedené, zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie bolo
skončené 10. februára 2009. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou
sťažnosťou až 19. júna 2009, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na
súdoch, ktorých sťažovateľ označil za účastníkov konania, už netrvalo a konanie o jeho
sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd
poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci
domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaniach namietané porušenie práva už
netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie
predmetnej ústavnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. septembra 2009