Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 297/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. B., C., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Š., Š.,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2009

doručená sťažnosť Ľ. B., C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Nitre

(ďalej len „krajský súd“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol, že Krajský úrad vyšetrovania

Policajného zboru N. uznesením sp. zn. ČVS:KÚV-74/OVVK-2000-Sy z 11. septembra

2000 vzniesol voči nemu obvinenie pre trestný čin sprenevery.

Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra N. (ďalej len

„okresná prokuratúra“) uznesením č. k. -9 z 26. septembra 2000 zamietla.

Okresná prokuratúra podala 1. marca 2001 na sťažovateľa obžalobu.

Okresný súd trestným rozkazom sp. zn. zo 14. marca 2001 uznal

sťažovateľa vinným na tom skutkovom základe, že 2. júna 2000 a 3. júla 2000 v N. na

Obvodnom oddelení Policajného zboru N. prevzal pokutové bloky č. 048001-048050

v sume 5 000 Sk a č. 079051-079100 v sume 5 000 Sk, ktoré minul pri udelení pokút, avšak

pri kontrole pokutových blokov 5. septembra 2000 zverené finančné prostriedky za

pokutové bloky neodovzdal a použil ich na vlastnú potrebu, čím spôsobil Krajskému

riaditeľstvu v N. škodu vo výške 10 000 Sk. Za to mu uložil peňažný trest vo výške 10 000

Sk podľa s použitím ,

s prihliadnutím na . Podľa Trestného

zákona pre prípad marenia výkonu peňažného trestu súd uložil náhradný trest odňatia

slobody v trvaní 6 mesiacov.

Proti trestnému rozkazu podal sťažovateľ odpor.

Okresný súd 28. septembra 2001 rozsudkom sp. zn. rozhodol tak, že

sťažovateľa uznal za vinného zo skutku uvádzaného v obžalobe a uložil mu peňažný trest

vo výške 10 000 Sk podľa s použitím Trestného

zákona. Podľa pre prípad marenia výkonu peňažného trestu

súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Proti uvedenému rozsudku podal sťažovateľ 6. novembra 2001 odvolanie.

Krajský súd uznesením sp. zn. zo 6. februára 2002 rozhodol tak, že

zrušuje napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vracia súdu prvého stupňa, pretože je

potrebné, aby vec znovu prerokoval, doplnil dokazovanie v naznačených smeroch, dôkazy

vyhodnotil v zmysle a rozhodol.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. z 20. augusta 2003 tak, že

sťažovateľa spod obžaloby oslobodil. Proti tomuto rozsudku sa 28. októbra 2003 odvolala

okresná prokuratúra.

Krajský súd 12. novembra 2003 uznesením sp. zn. zrušil napadnutý

rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol z dôvodu nevykonania úkonov nariadených predchádzajúcim uznesením

odvolacieho súdu.

Okresný súd 1. decembra 2004 rozhodol rozsudkom sp. zn. tak, že

sťažovateľa spod obžaloby oslobodil.

Proti rozsudku okresného súdu podala 15. decembra 2004 odvolanie okresná

prokuratúra.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2005 rozhodol uznesením sp. zn.

, ktorým napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na konanie súdu prvého stupňa.

Okresný súd 15. februára 2006 rozhodol rozsudkom sp. zn. , ktorým

sťažovateľa opätovne oslobodil spod obžaloby. Proti rozsudku sa odvolal okresný

prokurátor.

Krajský súd 27. júna 2006 uznesením sp. zn. napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil prvostupňovému súdu.

Okresný súd 13. decembra 2007 rozhodol rozsudkom č. k. -336, ktorým

uznal sťažovateľa vinným a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s tým, že sa

mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Proti rozsudku č. k. -336 z 13. decembra 2007 podal sťažovateľ odvolanie.

Krajský súd rozhodnutím sp. zn. z 10. februára 2009 zrušil napadnutý

rozsudok a rozhodol, že sťažovateľ je vinný. Uložil mu peňažný trest v sume 300 € a pre

prípad, že by bol peňažný trest úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4

mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 10. februára 2009.

Vzhľadom na popísaný priebeh celého trestného konania vedeného okresným súdom

aj krajským súdom je sťažovateľ toho názoru, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa Ľ. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra, v konaní vedenom pod

sp. zn. , a postupom Krajského súdu Nitra ako odvolacieho súdu bolo porušené.

2. Okresný súd Nitra a Krajský súd Nitra sú povinní nahradiť Ľ. B. trovy právneho

zastúpenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv postupom okresného

súdu a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd zistil, že konanie vedené pod touto spisovou značkou bolo právoplatne

ukončené 10. februára 2009 rozsudkom krajského súdu, keď sa tento stal aj právoplatným.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti podľa na

ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v .

Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa

počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako

podanej oneskorene ( ). V prípade podania sťažnosti po

uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto

lehoty odpustiť (pozri napr. , , ).

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 19. júna 2009, pričom rozsudok

v označenej veci nadobudol právoplatnosť v čase presahujúcom dva mesiace pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že táto

bola v označenej časti podaná zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, a preto ju odmietol podľa ako

oneskorene podanú.

Okrem uvedeného treba poznamenať, že podľa konštantnej judikatúry ústavného

súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto

základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané

porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. , , ). Ak

v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu

označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

().

Ako to bolo uvedené, zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie bolo

skončené 10. februára 2009. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou

sťažnosťou až 19. júna 2009, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na

súdoch, ktorých sťažovateľ označil za účastníkov konania, už netrvalo a konanie o jeho

sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaniach namietané porušenie práva už

netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie

predmetnej ústavnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2009