Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 155/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta v konaní o sťažnosti Ing. M. K., Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. J.

H., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajský súd

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l i základné právo Ing. M.

K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v

Slovenskej republiky.

2. Ing. M. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. M. K. trovy konania v sume 223,46

€ (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. J. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-26 z 15. apríla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. K., Česká

republika (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplynulo: „Ako sťažovateľ som obžalovaným

v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II, sp. zn. pre trestný čin

machinácie pri verejnej súťaži a verejnej dražbe podľa

vo forme spolupáchateľstva podľa .

Obvinenie za vyššie uvedený trestný čin mi bolo vznesené dňa 21. 11. 1995. Dňa

23. 8. 1999 bola na mňa Krajským prokurátorom na Okresný súd Košice II podaná

obžaloba. V uvedenej trestnej veci bolo uskutočnených 28 pojednávaní. Rozsudok

prvostupňového súdu bol vynesený na hlavnom pojednávaní až dňa 7. 11. 2006, doručený

bol však až dňa 25. 2. 2008. Rozsudkom som bol uznaný vinným za trestný čin machinácie

pri verejnej súťaži a verejnej dražbe podľa .) vo forme

spolupáchateľstva, za čo mi bol uložený peňažný trest vo výške 50.000,- Sk. Voči tomuto

rozsudku som podal v zákonnej lehote odvolanie do všetkých jeho výrokov, avšak spis

doposiaľ bol predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu až dňa 15. 4. 2008.

Od začiatku trestného stíhania voči mojej osobe do dnešného dňa ubehlo už takmer

11 rokov, a v predmetnom konaní nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, resp. rozsudok

prvostupňového súdu bol vynesený po uplynutí takmer 7 rokov od podania obžaloby. (...)

Domnievam sa, že vyššie označené konanie na Okresnom súde Košice II je v rozpore

s účelom zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, nakoľko ani po

uplynutí neúmerne dlhej doby súd vo veci nerozhodol a neodstránil moju právnu neistotu.

Dňa 14. 4. 2008 som podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice II, ako aj

predsedovi Krajského súdu Košice na prieťahy v konaní, nakoľko predmetný spis mal byť už

v tejto dobe predložený Krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd v

Košiciach písomnú sťažnosť predložil na vybavenie predsedovi Okresného súdu Košice II,

ktorý však moju sťažnosť nepovažoval za dôvodnú.

(...) nečinnosťou Okresného súdu Košice II a Krajského súdu v Košiciach

a zbytočnými prieťahmi v konaní bolo porušené moje základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov(...)“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1.) Základné právo sťažovateľa, právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 , bolo

v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II a Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.

, porušené.

2.) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

300.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.) Krajskému súdu Košice prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

4.) Okresný súd Košice II je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy právneho

zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. H. do 30 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu,

ktorý vo svojom podaní sp. zn. popísal chronológiu napadnutého konania

a uviedol:

„(...) uvádzam, že sa jednalo o skutkovo a právne náročnú skupinovú trestnú vec,

súdny spis má vyše 7000 strán, okrem sťažovateľa boli obžalované aj ďalšie tri osoby. Je

potrebné zdôrazniť, že od podania obžaloby bol vo veci činný senát JUDr. R. Š., JUDr. R. Š.

zomrel dňa 27. 4. 2002. Po jeho smrti bola vec 3. 5. 2002 prevedená do senátu JUDr. J. L.,

ktorý z dôvodu zmeny senátu, v súlade s ustanovením ,

musel vykonať nanovo celé dokazovanie. Vo veci nariadené pojednávania od 28. 10. 2003

do 7. 11. 2006 boli vykonávané plynulo, efektívne, vzhľadom na potrebu rozsiahleho

dokazovania.

V súlade s ustanovením bola vo veci predĺžená

lehota na vyhotovenie rozhodnutia zo závažných dôvodov (skutkovo a právne náročná

skupinová trestná vec, rozsudok súdu má 48 strán) do 8. 1. 2007, pričom od 8. 1. 2007

do 8. 3. 2007 sa spis nachádzal na Krajskom súde v Košiciach za účelom rozhodovania

o sťažnosti spoluobžalovaného M. G. proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 22.

9. 2006 o zrušení peňažnej záruky.

S poukazom na vyššie uvedené, možno konštatovať, že k prieťahom v konaní došlo

v období od 8. 3. 2007 do februára 2008. Tieto boli spôsobené technickými ťažkosťami pri

vyhotovení a doručovaní rozsudku, posúdenie zbytočnosti prieťahov ponechávam na

zváženie ústavnému súdu. (...)

Sťažovateľom požadované finančné zadosťučinenie nie je podľa môjho názoru

dôvodné, jeho neistota bola odstránená odsudzujúcim rozsudkom. Odvolanie bolo podané

iba v jeho prospech, takže v čase podania sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky

dňa 21. 5. 2008 sťažovateľ nemohol očakávať prísnejší trest. Samotný sťažovateľ svoj postoj

k trestnému stíhaniu vyjadril aj tým, že požiadal o vykonanie hlavného pojednávania a aj

odvolacieho konania v jeho neprítomnosti, čím sa jeho tvrdenie o stave neistoty

a očakávania, vrátane negatívneho vplyvu na jeho rodinný život, javí ako účelové.

V neposlednom rade je potrebné uviesť, že sťažovateľ bol právoplatne uznaný vinným

z trestného činu, pričom Krajský súd v Košiciach v rozsudku zohľadnil samotnú dĺžku

konania.“

Predseda okresného súdu súčasne oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania.

3. Podpredseda krajského súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril podaním sp. zn.

1 Spr. takto:

„(...) dňa 15. apríla 2008 bolo odvolaciemu súdu predložené odvolanie

obžalovaných M. G., Ing. J. J., Ing. M. K. a Ing. P. F. proti rozsudku Okresného súdu

Košice II. zo dňa 7. novembra 2006 sp. zn. .

Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18. decembra 2008 sp. zn.

a týmto momentom bol vlastne odstránený stav právnej neistoty Ing. M. K.

Lehota na písomné vyhotovenie rozsudku do 30-tich pracovných dní odo dňa jeho

vyhlásenia uplynula odvolaciemu súdu dňa 5. februára 2009. Predseda senátu Krajského

súdu v Košiciach JUDr. E. K. dňa 6. februára 2009 požiadal predsedu Krajského súdu

v Košiciach o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia, ktorú odôvodnil predovšetkým

tým, že prednostne vyhotovoval rozhodnutia vo väzobných odvolacích a sťažnostných

veciach, ale aj počtom rozhodnutých vecí v uvedenom období.

Predseda krajského súdu povolil výnimku z lehoty stanovenej v

na písomné vyhotovenie rozsudku s tým, že tento musí byť vypracovaný do 12. februára

2009. O tejto skutočnosti boli strany Krajským súdom v Košiciach upovedomené.

Rozhodnutie krajského súdu bolo písomne vyhotovené dňa 12. februára 2009. Odvolací súd

spis vrátil Okresnému súdu Košice II. dňa 17. februára 2009.

Vzhľadom na skutkovú náročnosť vecí, jej zložitosť (povahu veci), ktorá našla svoje

vyjadrenie aj v rozsahu zabezpečených a vykonaných dôkazov v uvedenej veci (spisový

materiál predstavuje rozsah 7125 strán) bol potrebný pre senát odvolacieho súdu rozumný

a primeraný čas na jej naštudovanie. Treba pritom zohľadniť aj obdobie letných prázdnin

júl, august 2008, keď sudcovia senátu čerpali riadnu dovolenku.

Máme preto za to, že v tejto trestnej veci nebola v období od 15. apríla 2008 do

17. februára 2009 zistená nečinnosť odvolacieho súdu. Odvolací súd podľa nášho názoru

postupoval v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Na celkovej dĺžke posudzovaného

súdneho konania, ktoré predstavovalo viac ako deväť rokov, sa Krajský súd v Košiciach

v odvolacom konaní podieľal obdobím desiatich mesiacov.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrenia označených

porušovateľov práva a z obsahu súdneho spisu na vec sa vzťahujúceho ústavný súd zistil

tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 23. augusta 1999 bola okresnému súdu doručená obžaloba na obvinených M. G.,

Ing. J. J., Ing. M. K., Ing. P. F.

Dňa 12. septembra 2000 obžalovaný G. podal námietku predpojatosti proti

predsedovi senátu JUDr. Š.

Dňa 19. septembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 3. november 2000.

Dňa 19. septembra 2000 okresný súd uznesením č. k. -6520 rozhodol, že

predseda senátu JUDr. Š. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

Dňa 26. septembra 2000 okresný súd vyzval obžalovaného Ing. F., aby si v lehote 5

dní zvolil obhajcu.

Dňa 17. októbra 2000 obžalovaný G. podal sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu

z 19. septembra 2000.

Dňa 19. októbra 2000 bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti

obžalovaného G.

Dňa 24. októbra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde. Sťažnosť

obžalovaného G. bola uznesením č. k. -6529 zamietnutá.

Dňa 27. októbra 2000 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 3. novembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 17. januára 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 14. február 2001.

Dňa 14. februára 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 21. marec 2001.

Dňa 21. marca 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 11. apríl

2001.

Dňa 11. apríla 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 1. júna 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. jún 2001.

Dňa 29. júna 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 21. september 2001.

Dňa 24. augusta 2001 okresný súd uznesením č. k. -6614 pribral

Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v B. na preskúmanie posudku

podaného znalcom PhDr. I. G.

Dňa 28. septembra 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že spis bude postúpený krajskému súdu pre účely rozhodnutia o sťažnosti

obžalovaného G. proti uzneseniu o pribratí kriminalistického ústavu.

Dňa 5. októbra 2001 bol spis doručený krajskému súdu.

Dňa 13. novembra 2001 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde. Uznesením

č. k. -6829 bola sťažnosť obžalovaného G. zamietnutá.

Dňa 19. decembra 2001 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 14. januára 2002 JUDr. M. oznámil, že vypovedal plnú moc obžalovanému G.

Dňa 3. mája 2002 opatrením predsedu okresného súdu bola vec vedená pod sp. zn.

presunutá do súdneho oddelenia JUDr. L.

Dňa 9. júla 2002 právny zástupca obžalovaného F. oznámil, že mu bol pozastavený

výkon advokácie.

Dňa 30. septembra 2003 okresný súd vyzval obžalovaného F. aj obžalovaného G.,

aby v lehote 5 dní oznámili meno a sídlo svojho obhajcu, inak im bude ustanovený súdom.

Dňa 13. októbra 2003 obžalovaný F. požiadal o ustanovenie obhajcu.

Dňa 13. októbra 2003 okresný súd opatrením ustanovil JUDr. T. V. za obhajkyňu

obžalovanému F.

Dňa 28. októbra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 3. december 2003.

Dňa 28. októbra 2003 obžalovaný J. a sťažovateľ požiadali, aby sa ďalšie

pojednávania uskutočňovali v ich neprítomnosti.

Dňa 3. decembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 13. január 2004.

Dňa 13. januára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 24. február 2004.

Dňa 24. februára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 25. marec 2004.

Dňa 25. marca 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. apríl

2004.

Dňa 27. apríla 2004 sťažovateľ požiadal, aby sa pojednávanie nariadené na 29. apríl

2004 uskutočnilo bez jeho prítomnosti.

Dňa 23. apríla 2004 obžalovaný J. požiadal, aby sa pojednávanie nariadené

na 29. apríl 2004 uskutočnilo bez jeho prítomnosti.

Dňa 29. apríla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 7. september 2004.

Dňa 7. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 21. október 2004.

Dňa 21. októbra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 30. november 2004.

Dňa 2. septembra 2004 bol doručený znalecký posudok kriminalistického ústavu

(záver: sťažovateľ nie je vylúčený ako pisateľ sporných zápisov).

Dňa 9. decembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 25. január 2005.

Dňa 25. januára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 17. marec

2005.

Dňa 17. marca 2005 požiadal JUDr. M. – obhajca obžalovaného G. –o odročenie

pojednávania z dôvodu práceneschopnosti obžalovaného.

Dňa 17. marca 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14. apríl

2005.

Dňa 14. apríla 2005 bolo pojednávanie odročené z dôvodu práceneschopnosti

predsedu senátu.

Dňa 17. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 23. jún

2005.

Dňa 23. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 27. september 2005.

Dňa 27. septembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 27. október 2005.

Dňa 27. septembra 2005 okresný súd uznesením č. k. -6953 uložil

poriadkovú pokutu svedkom Ing. F. a D. K. za neúčasť na pojednávaní.

Dňa 14. októbra 2005 podal Ing. F. sťažnosť proti uzneseniu o uložení pokuty.

Dňa 27. októbra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 24. november 2005.

Dňa 12. januára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 9. február

2006.

Dňa 9. februára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 10. marec

2006.

Dňa 10. marca 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ ani jeho obhajca neboli

prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 21. apríl 2006.

Dňa 21. marca 2006 bola vec predložená na krajský súd.

Dňa 31. marca 2006 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde, na ktorom bolo

zrušené napadnuté uznesenie a uložené okresnému súdu, aby znova rozhodol.

Dňa 20. apríla 2006 bol spis doručený okresnému súdu.

Dňa 10. marca 2006 obhajca sťažovateľa ospravedlnil neúčasť na pojednávaní

nariadenom na 10. marec 2006.

Dňa 21. apríla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 16. jún

2006.

Dňa 21. apríla 2006 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo

rozhodovanie o návrhu na zrušenie peňažnej záruky obžalovaného G. (Uznesením sp. zn.

bol návrh zamietnutý.)

Dňa 22. mája 2006 podala E. G. sťažnosť proti uzneseniu z 21. apríla 2006.

Dňa 5. júna 2006 bol spis doručený krajskému súdu.

Dňa 15. júna 2006 obhajca sťažovateľa ospravedlnil neúčasť na pojednávaní 16. júna

2006. Pojednávanie bolo odročené na 22. september 2006.

Dňa 12. júla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde. Uznesením bolo

rozhodnutie okresného súdu z 21. apríla 2006 zrušené a uložené okresnému súdu, aby

vo veci znova konal a rozhodol.

Dňa 5. septembra 2006 predseda senátu JUDr. K. požiadal o predĺženie lehoty na

vypracovanie rozhodnutia.

Dňa 22. septembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 7. november 2006.

Dňa 22. septembra 2006 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie. Uznesením sp. zn.

bol zamietnutý návrh na vrátenie peňažnej záruky.

Dňa 10. októbra 2006 podala E. G. sťažnosť proti uzneseniu z 22. septembra 2006.

Dňa 7. novembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok.

Dňa 6. decembra 2006 predseda senátu okresného súdu požiadal o predĺženie lehoty

na vyhotovenie rozhodnutia. Predseda okresného súdu predĺžil lehotu do 8. januára 2007.

Dňa 8. januára 2007 bol spis doručený krajskému súdu.

Dňa 30. januára 2007 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie na krajskom súde, ktoré

bolo odročené na 7. február 2007.

Dňa 7. februára 2007 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie na krajskom súde.

Uznesením sp. zn. bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie a zrušená bola

peňažná záruka E. G.

Dňa 27. februára 2008 odsúdený F. podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu.

Dňa 3. marca 2008 sťažovateľ podal proti rozsudku odvolanie.

Dňa 18. marca 2008 podal odvolanie odsúdený J.

Dňa 15. apríla 2008 bol spis predložený krajskému súdu.

Dňa 27. októbra 2008 sťažovateľ požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní

nariadenom na 3. december 2008.

Dňa 3. decembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde, ktoré bolo

odročené na 18. december 2008.

Dňa 9. decembra 2008 sťažovateľ ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, žiadal, aby

bolo konané bez jeho prítomnosti.

Dňa 18. decembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde, na ktorom

bol vyhlásený rozsudok. Lehota na jeho vypracovanie bola predĺžená do 12. februára 2009.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

v konaní vedenom pod sp. zn. a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. , ). Ústavný súd pritom

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel

o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa

ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného

zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený,

musí posudzovať prísnejšie (). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha

predmetných závažných trestných činov si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných

v trestnom konaní a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného

znamená, že orgány činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať

svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo

najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v okolnostiach danej trestnej veci môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s jej

skupinovým charakterom a skutočne značným objemom spisového materiálu (viac ako

7 000 strán). Doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého trestného konania však

ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci, keďže, ako

to bude ďalej uvedené, najmä okresný súd bol v napadnutom konaní opakovane aj dlhodobo

nečinný.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom trestnom

konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ sa z 31 okresným súdom nariadených

pojednávaní na viac ako polovici z nich nezúčastnil (obyčajne sa zúčastnil jeho obhajca),

avšak jeho účasť na týchto pojednávaniach asi nebola nutná, inak by súdy aspoň v jednom

prípade využili zákonné prostriedky nápravy.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a krajského súdu

v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania na

súdoch už viac ako 10 rokov (od 23. augusta 1999) je samo osebe celkom jednoznačne

neprimerané.

Vo vzťahu k okresnému súdu ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol

v napadnutom konaní bez akýchkoľvek dôvodov aj opakovane dlhodobo nečinný, a to

konkrétne v období od 23. augusta 1999 do 12. septembra 2000 (minimálne pol roka, keď sa

zohľadní nutné obdobie na naštudovanie spisu), od 14. januára 2002 do 30. septembra 2003

(minimálne poldruha roka) a od 7. februára 2007 do 27. februára 2008 (viac ako jeden rok).

Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako

troch rokov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza,

čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr.

). v pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

Krajskému súdu bolo možné v okolnostiach danej veci vytknúť neefektívny postup

v napadnutom konaní, čo by však samo osebe neznamenalo aj porušenie označeného

základného práva sťažovateľa. Uvedená neefektívna činnosť krajského súdu nadobudla

charakter zbytočných prieťahov podľa v kontexte neprimerane dlhého

trestného konania v danej veci. K prieťahom pritom v podstate nedošlo v dôsledku zložitosti

veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupov súdov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 18. decembra 2008 bol v predmetnej veci na krajskom súde

vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa

.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk

(9 958 €), ktorú odôvodnil najmä „stavom právnej neistoty po dobu takmer 11 rokov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a najmä vzhľadom na celkovo neobyčajne

dlhé trvanie napadnutého konania považuje za primerané v sume 2 000 €, pričom na úhradu

tohto zadosťučinenia zaviazal okresný súd, pretože zohľadnil, že k opakovaným

nečinnostiam došlo v podstate iba na tomto súde.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal ústavný súd z výšky priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola

19 056 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 105,42 € (za jeden úkon právnej

služby) a 6,31 € (2 x) režijný paušál. Úhrada bola sťažovateľovi priznaná v celkovej sume

223,46 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2009