Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 155/09
PDF · 251.97 KB
No categories available
II. ÚS 155/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2009
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta v konaní o sťažnosti Ing. M. K., Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. J.
H., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 T 363/99 a Krajského súdu
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 To 34/08, takto
rozhodol:
1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 T 363/99 a Krajský súd
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 To 34/08 p o r u š i l i základné právo Ing. M.
K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
2. Ing. M. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. M. K. trovy konania v sume 223,46
€ (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. J. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 155/09-26 z 15. apríla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. K., Česká
republika (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 T 363/99 a Krajského súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 To 34/08.
Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplynulo: „Ako sťažovateľ som obžalovaným
v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 8T/363/99 pre trestný čin
machinácie pri verejnej súťaži a verejnej dražbe podľa § 128c písm. c) Trestného zákona
vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona.
Obvinenie za vyššie uvedený trestný čin mi bolo vznesené dňa 21. 11. 1995. Dňa
23. 8. 1999 bola na mňa Krajským prokurátorom na Okresný súd Košice II podaná
obžaloba. V uvedenej trestnej veci bolo uskutočnených 28 pojednávaní. Rozsudok
prvostupňového súdu bol vynesený na hlavnom pojednávaní až dňa 7. 11. 2006, doručený
bol však až dňa 25. 2. 2008. Rozsudkom som bol uznaný vinným za trestný čin machinácie
pri verejnej súťaži a verejnej dražbe podľa § 128c písm. c.) Trestného zákona vo forme
spolupáchateľstva, za čo mi bol uložený peňažný trest vo výške 50.000,- Sk. Voči tomuto
rozsudku som podal v zákonnej lehote odvolanie do všetkých jeho výrokov, avšak spis
doposiaľ bol predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu až dňa 15. 4. 2008.
Od začiatku trestného stíhania voči mojej osobe do dnešného dňa ubehlo už takmer
11 rokov, a v predmetnom konaní nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, resp. rozsudok
prvostupňového súdu bol vynesený po uplynutí takmer 7 rokov od podania obžaloby. (...)
Domnievam sa, že vyššie označené konanie na Okresnom súde Košice II je v rozpore
s účelom ústavou zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, nakoľko ani po
uplynutí neúmerne dlhej doby súd vo veci nerozhodol a neodstránil moju právnu neistotu.
Dňa 14. 4. 2008 som podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice II, ako aj
predsedovi Krajského súdu Košice na prieťahy v konaní, nakoľko predmetný spis mal byť už
v tejto dobe predložený Krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd v
Košiciach písomnú sťažnosť predložil na vybavenie predsedovi Okresného súdu Košice II,
ktorý však moju sťažnosť nepovažoval za dôvodnú.
(...) nečinnosťou Okresného súdu Košice II a Krajského súdu v Košiciach
a zbytočnými prieťahmi v konaní bolo porušené moje základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov(...)“
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1.) Základné právo sťažovateľa, právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, bolo
v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II a Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
8T/363/99, porušené.
2.) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume
300.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3.) Krajskému súdu Košice prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8T/363/99
konal bez zbytočných prieťahov.
4.) Okresný súd Košice II je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy právneho
zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. H. do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu,
ktorý vo svojom podaní sp. zn. 1 SprV/370/2009 popísal chronológiu napadnutého konania
a uviedol:
„(...) uvádzam, že sa jednalo o skutkovo a právne náročnú skupinovú trestnú vec,
súdny spis má vyše 7000 strán, okrem sťažovateľa boli obžalované aj ďalšie tri osoby. Je
potrebné zdôrazniť, že od podania obžaloby bol vo veci činný senát JUDr. R. Š., JUDr. R. Š.
zomrel dňa 27. 4. 2002. Po jeho smrti bola vec 3. 5. 2002 prevedená do senátu JUDr. J. L.,
ktorý z dôvodu zmeny senátu, v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 Trestného poriadku,
musel vykonať nanovo celé dokazovanie. Vo veci nariadené pojednávania od 28. 10. 2003
do 7. 11. 2006 boli vykonávané plynulo, efektívne, vzhľadom na potrebu rozsiahleho
dokazovania.
V súlade s ustanovením § 129 ods. 2 Trestného poriadku bola vo veci predĺžená
lehota na vyhotovenie rozhodnutia zo závažných dôvodov (skutkovo a právne náročná
skupinová trestná vec, rozsudok súdu má 48 strán) do 8. 1. 2007, pričom od 8. 1. 2007
do 8. 3. 2007 sa spis nachádzal na Krajskom súde v Košiciach za účelom rozhodovania
o sťažnosti spoluobžalovaného M. G. proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 22.
9. 2006 o zrušení peňažnej záruky.
S poukazom na vyššie uvedené, možno konštatovať, že k prieťahom v konaní došlo
v období od 8. 3. 2007 do februára 2008. Tieto boli spôsobené technickými ťažkosťami pri
vyhotovení a doručovaní rozsudku, posúdenie zbytočnosti prieťahov ponechávam na
zváženie ústavnému súdu. (...)
Sťažovateľom požadované finančné zadosťučinenie nie je podľa môjho názoru
dôvodné, jeho neistota bola odstránená odsudzujúcim rozsudkom. Odvolanie bolo podané
iba v jeho prospech, takže v čase podania sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky
dňa 21. 5. 2008 sťažovateľ nemohol očakávať prísnejší trest. Samotný sťažovateľ svoj postoj
k trestnému stíhaniu vyjadril aj tým, že požiadal o vykonanie hlavného pojednávania a aj
odvolacieho konania v jeho neprítomnosti, čím sa jeho tvrdenie o stave neistoty
a očakávania, vrátane negatívneho vplyvu na jeho rodinný život, javí ako účelové.
V neposlednom rade je potrebné uviesť, že sťažovateľ bol právoplatne uznaný vinným
z trestného činu, pričom Krajský súd v Košiciach v rozsudku zohľadnil samotnú dĺžku
konania.“
Predseda okresného súdu súčasne oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania.
3. Podpredseda krajského súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril podaním sp. zn.
1 Spr. V/490/09 takto:
„(...) dňa 15. apríla 2008 bolo odvolaciemu súdu predložené odvolanie
obžalovaných M. G., Ing. J. J., Ing. M. K. a Ing. P. F. proti rozsudku Okresného súdu
Košice II. zo dňa 7. novembra 2006 sp. zn. 8 T 363/99.
Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18. decembra 2008 sp. zn.
6 To 34/2008 a týmto momentom bol vlastne odstránený stav právnej neistoty Ing. M. K.
Lehota na písomné vyhotovenie rozsudku do 30-tich pracovných dní odo dňa jeho
vyhlásenia uplynula odvolaciemu súdu dňa 5. februára 2009. Predseda senátu Krajského
súdu v Košiciach JUDr. E. K. dňa 6. februára 2009 požiadal predsedu Krajského súdu
v Košiciach o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia, ktorú odôvodnil predovšetkým
tým, že prednostne vyhotovoval rozhodnutia vo väzobných odvolacích a sťažnostných
veciach, ale aj počtom rozhodnutých vecí v uvedenom období.
Predseda krajského súdu povolil výnimku z lehoty stanovenej v § 172 ods. 3 Tr. por.
na písomné vyhotovenie rozsudku s tým, že tento musí byť vypracovaný do 12. februára
2009. O tejto skutočnosti boli strany Krajským súdom v Košiciach upovedomené.
Rozhodnutie krajského súdu bolo písomne vyhotovené dňa 12. februára 2009. Odvolací súd
spis vrátil Okresnému súdu Košice II. dňa 17. februára 2009.
Vzhľadom na skutkovú náročnosť vecí, jej zložitosť (povahu veci), ktorá našla svoje
vyjadrenie aj v rozsahu zabezpečených a vykonaných dôkazov v uvedenej veci (spisový
materiál predstavuje rozsah 7125 strán) bol potrebný pre senát odvolacieho súdu rozumný
a primeraný čas na jej naštudovanie. Treba pritom zohľadniť aj obdobie letných prázdnin
júl, august 2008, keď sudcovia senátu čerpali riadnu dovolenku.
Máme preto za to, že v tejto trestnej veci nebola v období od 15. apríla 2008 do
17. februára 2009 zistená nečinnosť odvolacieho súdu. Odvolací súd podľa nášho názoru
postupoval v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Na celkovej dĺžke posudzovaného
súdneho konania, ktoré predstavovalo viac ako deväť rokov, sa Krajský súd v Košiciach
v odvolacom konaní podieľal obdobím desiatich mesiacov.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po
oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrenia označených
porušovateľov práva a z obsahu súdneho spisu na vec sa vzťahujúceho ústavný súd zistil
tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 T 363/99:
Dňa 23. augusta 1999 bola okresnému súdu doručená obžaloba na obvinených M. G.,
Ing. J. J., Ing. M. K., Ing. P. F.
Dňa 12. septembra 2000 obžalovaný G. podal námietku predpojatosti proti
predsedovi senátu JUDr. Š.
Dňa 19. septembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 3. november 2000.
Dňa 19. septembra 2000 okresný súd uznesením č. k. 8 T 363/99-6520 rozhodol, že
predseda senátu JUDr. Š. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
Dňa 26. septembra 2000 okresný súd vyzval obžalovaného Ing. F., aby si v lehote 5
dní zvolil obhajcu.
Dňa 17. októbra 2000 obžalovaný G. podal sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu
z 19. septembra 2000.
Dňa 19. októbra 2000 bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti
obžalovaného G.
Dňa 24. októbra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde. Sťažnosť
obžalovaného G. bola uznesením č. k. 5 To 291/00-6529 zamietnutá.
Dňa 27. októbra 2000 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 3. novembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.
Dňa 17. januára 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 14. február 2001.
Dňa 14. februára 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 21. marec 2001.
Dňa 21. marca 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 11. apríl
2001.
Dňa 11. apríla 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.
Dňa 1. júna 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. jún 2001.
Dňa 29. júna 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 21. september 2001.
Dňa 24. augusta 2001 okresný súd uznesením č. k. 8 T 363/99-6614 pribral
Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v B. na preskúmanie posudku
podaného znalcom PhDr. I. G.
Dňa 28. septembra 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito s tým, že spis bude postúpený krajskému súdu pre účely rozhodnutia o sťažnosti
obžalovaného G. proti uzneseniu o pribratí kriminalistického ústavu.
Dňa 5. októbra 2001 bol spis doručený krajskému súdu.
Dňa 13. novembra 2001 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde. Uznesením
č. k. 5 To 300/01-6829 bola sťažnosť obžalovaného G. zamietnutá.
Dňa 19. decembra 2001 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 14. januára 2002 JUDr. M. oznámil, že vypovedal plnú moc obžalovanému G.
Dňa 3. mája 2002 opatrením predsedu okresného súdu bola vec vedená pod sp. zn.
8 T 363/99 presunutá do súdneho oddelenia JUDr. L.
Dňa 9. júla 2002 právny zástupca obžalovaného F. oznámil, že mu bol pozastavený
výkon advokácie.
Dňa 30. septembra 2003 okresný súd vyzval obžalovaného F. aj obžalovaného G.,
aby v lehote 5 dní oznámili meno a sídlo svojho obhajcu, inak im bude ustanovený súdom.
Dňa 13. októbra 2003 obžalovaný F. požiadal o ustanovenie obhajcu.
Dňa 13. októbra 2003 okresný súd opatrením ustanovil JUDr. T. V. za obhajkyňu
obžalovanému F.
Dňa 28. októbra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 3. december 2003.
Dňa 28. októbra 2003 obžalovaný J. a sťažovateľ požiadali, aby sa ďalšie
pojednávania uskutočňovali v ich neprítomnosti.
Dňa 3. decembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 13. január 2004.
Dňa 13. januára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 24. február 2004.
Dňa 24. februára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 25. marec 2004.
Dňa 25. marca 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. apríl
2004.
Dňa 27. apríla 2004 sťažovateľ požiadal, aby sa pojednávanie nariadené na 29. apríl
2004 uskutočnilo bez jeho prítomnosti.
Dňa 23. apríla 2004 obžalovaný J. požiadal, aby sa pojednávanie nariadené
na 29. apríl 2004 uskutočnilo bez jeho prítomnosti.
Dňa 29. apríla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 7. september 2004.
Dňa 7. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 21. október 2004.
Dňa 21. októbra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 30. november 2004.
Dňa 2. septembra 2004 bol doručený znalecký posudok kriminalistického ústavu
(záver: sťažovateľ nie je vylúčený ako pisateľ sporných zápisov).
Dňa 9. decembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 25. január 2005.
Dňa 25. januára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 17. marec
2005.
Dňa 17. marca 2005 požiadal JUDr. M. – obhajca obžalovaného G. –o odročenie
pojednávania z dôvodu práceneschopnosti obžalovaného.
Dňa 17. marca 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14. apríl
2005.
Dňa 14. apríla 2005 bolo pojednávanie odročené z dôvodu práceneschopnosti
predsedu senátu.
Dňa 17. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 23. jún
2005.
Dňa 23. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 27. september 2005.
Dňa 27. septembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 27. október 2005.
Dňa 27. septembra 2005 okresný súd uznesením č. k. 8 T 363/99-6953 uložil
poriadkovú pokutu svedkom Ing. F. a D. K. za neúčasť na pojednávaní.
Dňa 14. októbra 2005 podal Ing. F. sťažnosť proti uzneseniu o uložení pokuty.
Dňa 27. októbra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 24. november 2005.
Dňa 12. januára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 9. február
2006.
Dňa 9. februára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 10. marec
2006.
Dňa 10. marca 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ ani jeho obhajca neboli
prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 21. apríl 2006.
Dňa 21. marca 2006 bola vec predložená na krajský súd.
Dňa 31. marca 2006 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde, na ktorom bolo
zrušené napadnuté uznesenie a uložené okresnému súdu, aby znova rozhodol.
Dňa 20. apríla 2006 bol spis doručený okresnému súdu.
Dňa 10. marca 2006 obhajca sťažovateľa ospravedlnil neúčasť na pojednávaní
nariadenom na 10. marec 2006.
Dňa 21. apríla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 16. jún
2006.
Dňa 21. apríla 2006 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo
rozhodovanie o návrhu na zrušenie peňažnej záruky obžalovaného G. (Uznesením sp. zn.
8 T 363/99 bol návrh zamietnutý.)
Dňa 22. mája 2006 podala E. G. sťažnosť proti uzneseniu z 21. apríla 2006.
Dňa 5. júna 2006 bol spis doručený krajskému súdu.
Dňa 15. júna 2006 obhajca sťažovateľa ospravedlnil neúčasť na pojednávaní 16. júna
2006. Pojednávanie bolo odročené na 22. september 2006.
Dňa 12. júla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde. Uznesením bolo
rozhodnutie okresného súdu z 21. apríla 2006 zrušené a uložené okresnému súdu, aby
vo veci znova konal a rozhodol.
Dňa 5. septembra 2006 predseda senátu JUDr. K. požiadal o predĺženie lehoty na
vypracovanie rozhodnutia.
Dňa 22. septembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 7. november 2006.
Dňa 22. septembra 2006 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie. Uznesením sp. zn.
8 T 363/99 bol zamietnutý návrh na vrátenie peňažnej záruky.
Dňa 10. októbra 2006 podala E. G. sťažnosť proti uzneseniu z 22. septembra 2006.
Dňa 7. novembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok.
Dňa 6. decembra 2006 predseda senátu okresného súdu požiadal o predĺženie lehoty
na vyhotovenie rozhodnutia. Predseda okresného súdu predĺžil lehotu do 8. januára 2007.
Dňa 8. januára 2007 bol spis doručený krajskému súdu.
Dňa 30. januára 2007 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie na krajskom súde, ktoré
bolo odročené na 7. február 2007.
Dňa 7. februára 2007 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie na krajskom súde.
Uznesením sp. zn. 6 Tos 3/2007 bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie a zrušená bola
peňažná záruka E. G.
Dňa 27. februára 2008 odsúdený F. podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu.
Dňa 3. marca 2008 sťažovateľ podal proti rozsudku odvolanie.
Dňa 18. marca 2008 podal odvolanie odsúdený J.
Dňa 15. apríla 2008 bol spis predložený krajskému súdu.
Dňa 27. októbra 2008 sťažovateľ požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
nariadenom na 3. december 2008.
Dňa 3. decembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde, ktoré bolo
odročené na 18. december 2008.
Dňa 9. decembra 2008 sťažovateľ ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, žiadal, aby
bolo konané bez jeho prítomnosti.
Dňa 18. decembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok. Lehota na jeho vypracovanie bola predĺžená do 12. februára 2009.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 T 363/99 a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
6 To 34/08 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02, II. ÚS 44/09). Ústavný súd pritom
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel
o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa
ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného
zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený,
musí posudzovať prísnejšie (II. ÚS 32/03). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha
predmetných závažných trestných činov si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných
v trestnom konaní a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného
znamená, že orgány činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať
svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo
najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v okolnostiach danej trestnej veci môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s jej
skupinovým charakterom a skutočne značným objemom spisového materiálu (viac ako
7 000 strán). Doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého trestného konania však
ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci, keďže, ako
to bude ďalej uvedené, najmä okresný súd bol v napadnutom konaní opakovane aj dlhodobo
nečinný.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená
na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom trestnom
konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ sa z 31 okresným súdom nariadených
pojednávaní na viac ako polovici z nich nezúčastnil (obyčajne sa zúčastnil jeho obhajca),
avšak jeho účasť na týchto pojednávaniach asi nebola nutná, inak by súdy aspoň v jednom
prípade využili zákonné prostriedky nápravy.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a krajského súdu
v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania na
súdoch už viac ako 10 rokov (od 23. augusta 1999) je samo osebe celkom jednoznačne
neprimerané.
Vo vzťahu k okresnému súdu ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol
v napadnutom konaní bez akýchkoľvek dôvodov aj opakovane dlhodobo nečinný, a to
konkrétne v období od 23. augusta 1999 do 12. septembra 2000 (minimálne pol roka, keď sa
zohľadní nutné obdobie na naštudovanie spisu), od 14. januára 2002 do 30. septembra 2003
(minimálne poldruha roka) a od 7. februára 2007 do 27. februára 2008 (viac ako jeden rok).
Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako
troch rokov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza,
čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr.
I. ÚS 41/02). Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda
vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.
Krajskému súdu bolo možné v okolnostiach danej veci vytknúť neefektívny postup
v napadnutom konaní, čo by však samo osebe neznamenalo aj porušenie označeného
základného práva sťažovateľa. Uvedená neefektívna činnosť krajského súdu nadobudla
charakter zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v kontexte neprimerane dlhého
trestného konania v danej veci. K prieťahom pritom v podstate nedošlo v dôsledku zložitosti
veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupov súdov.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 18. decembra 2008 bol v predmetnej veci na krajskom súde
vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa
§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk
(9 958 €), ktorú odôvodnil najmä „stavom právnej neistoty po dobu takmer 11 rokov“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a najmä vzhľadom na celkovo neobyčajne
dlhé trvanie napadnutého konania považuje za primerané v sume 2 000 €, pričom na úhradu
tohto zadosťučinenia zaviazal okresný súd, pretože zohľadnil, že k opakovaným
nečinnostiam došlo v podstate iba na tomto súde.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal ústavný súd z výšky priemernej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola
19 056 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 105,42 € (za jeden úkon právnej
služby) a 6,31 € (2 x) režijný paušál. Úhrada bola sťažovateľovi priznaná v celkovej sume
223,46 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2009