Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 303/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., H.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. VI/1 Pz 417/09 v spojení s postupom Krajskej prokuratúry v P.

v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 128/09 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2009

doručená sťažnosť J. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa Slovenskej republiky (ďalej len „ “)

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

v konaní vedenom pod sp. zn. VI/1 Pz 417/09 v spojení s postupom Krajskej prokuratúry

v P. (ďalej aj „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 128/09.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -163 z 26. marca 2009 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu

Humenné č. k. -135 z 9. októbra 2008 v spore, v ktorom sa domáhal náhrady

nemajetkovej ujmy od MUDr. D. S. Súčasne mu bola uložená povinnosť nahradiť

žalovanému trovy konania vo výške 1 283,14 €.

Dňa 20. mája 2009 podal sťažovateľ podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na podanie mimoriadneho dovolania proti

uvedenému rozsudku krajského súdu v spojení s tým, že žiadal podať mimoriadne

dovolanie proti uvedeným rozsudkom.

Proti rozsudku krajského súdu podal 21. mája 2009 prostredníctvom svojho právneho

zástupcu dovolanie, ktorým napadol rozsudok krajského súdu len v tej časti, ktorou bol

zaviazaný zaplatiť žalovanému trovy konania.

Sťažovateľ uviedol, že v dovolaní proti rozsudku krajského súdu v časti, ktorou

potvrdil rozsudok okresného súdu vo veci samej, nepodal dovolanie.

Generálna prokuratúra mu listom č. k. VI/1 Pz 417/09-5 z 27. mája 2009 oznámila,

že o vybavení podnetu bude vyrozumený krajskou prokuratúrou.

Dňa 9. júla 2009 prevzal list z krajskej prokuratúry č. k. Kc 128/09-4 z 3. júla 2009,

ktorým mu bolo oznámené, že 21. mája 2009 podal dovolanie proti výroku, ktorou mu bola

uložená povinnosť zaplatiť trovy odvolacieho konania, pričom podanie dovolania má

prednosť pred podaním mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom. Keďže ochrany

svojich práv sa rozhodol dosiahnuť inými právnymi prostriedkami – dovolaním, nie sú

splnené podmienky na postup generálneho prokurátora podľa § 243e ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

S týmto konštatovaním krajskej prokuratúry o tom, že dovolanie má prednosť pred

podnetom na podanie mimoriadneho dovolania, sťažovateľ súhlasí, ale nesúhlasí

so zdôvodnením tohto záveru.

Z uvedených dôkazov je podľa sťažovateľa zrejmé, že rozsah jeho dovolania smeruje

len proti tej výrokovej časti rozsudku krajského súdu, ktorou mu uložil povinnosť plniť

žalovanému trovy konania na odvolacom súde, pričom v podnete adresovanom

generálnemu prokurátorovi sa dožaduje okrem uvedeného aj preskúmania zákonnosti

uvedených rozsudkov okresného súdu a krajského súdu v tej výrokovej časti, ktorou mu

nepriznali nemajetkovú ujmu.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo J. B. na súdnu a inú ochranu podľa Slovenskej

republiky v konaní Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn.

VI/1 Pz 417/09 v spojení s konaním Krajskej prokuratúry v P. v konaní vedenom pod sp. zn.

Kc 128/09 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Krajskej prokuratúry v P. č. k.

Kc 128/09-4 zo dňa 3. júla 2009.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť J. B. trovy konania v

sume 223,46 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho

zástupcu advokáta JUDr. J. K.(...).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovateľ sťažnosťou napáda spôsob vybavenia jeho podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu sp. zn. generálnou

prokuratúrou vo veci vedenej pod sp. zn. VI/I Pz 417/09.

Ústavný súd zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh zistil, že rozsudkom okresného

súdu z 9. októbra 2008 sp. zn. bola zamietnutá sťažovateľova žaloba, ktorou

sa voči MUDr. D. S. domáhal ochrany osobnosti. Náhradu trov konania sťažovateľovi

okresný súd nepriznal.

O sťažovateľovom odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol rozsudkom sp. zn.

krajský súd tak, že potvrdil prvostupňový rozsudok. Súčasne uložil

sťažovateľovi nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

Dňa 20. mája 2009 podal sťažovateľ generálnemu prokurátorovi podnet na podanie

mimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu, v ktorom žiada „podať

mimoriadne dovolanie proti... rozsudkom, ktoré napádam v celom rozsahu(...)“.

Súčasne 22. mája 2009 podal sťažovateľ prostredníctvom okresného súdu dovolanie

proti rozsudku krajského súdu sp. zn. z 26. marca 2009, ktorý napáda

„v celom rozsahu v tej časti, ktorou mi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy

konania(...)“.

Generálny prokurátor prípisom č. k. VI/1 PZ 417/09-5 27. mája 2009 potvrdil príjem

sťažovateľovho podnetu na preskúmanie rozhodnutia okresného súdu sp. zn.

a Krajského súdu v Košiciach (správne má byť... v Prešove, pozn.) a oznámil sťažovateľovi,

že podnet postúpil na vybavenie Krajskej prokuratúre v K. (správne má byť... v P., pozn.).

Krajská prokuratúra v P. sa sťažovateľovým podnetom zaoberala a po jeho

preskúmaní 3. júla 2009 mu oznámila, že ho odkladá, pretože nie sú splnené podmienky na

postup generálneho prokurátora podľa proti výroku rozhodnutia

krajského súdu.

Krajský prokurátor v odôvodnení okrem iného uviedol:

„Na základe Vášho podnetu bol preskúmaný na vec sa vzťahujúci súdny spis,

z obsahu ktorého bolo zistené, že Vy, ako žalobca, ste sa návrhom zo dňa 27. 2. 2008

domáhali ochrany osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výšky 3.000.000,- Sk

s odôvodnením, že viac ako 7 rokov ste boli bez akéhokoľvek právneho dôvodu trestne

stíhaný a to v dôsledku nepravdivého znaleckého posudku, ktorý vypracoval žalovaný

v rámci trestného stíhania a v ktorom žalovaný nepravdivo a v rozpore so skutkovým

stavom bezdôvodne stanovil práceneschopnosť poškodeného na 10 dní.

Súd prvého stupňa Vašu žalobu zamietol, nakoľko zo strany žalovaného nešlo

o neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu, pretože žalovaný v rámci výkonu subjektívneho

práva stanoveného zákonom ako znalec splnil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu mu

zo zákona o znalcoch a tlmočníkoch. Ďalším výrokom žalovanému nepriznal náhradu trov

konania.

Krajský súd v Prešove na nariadenom odvolacom pojednávaní preskúmal napadnutý

rozsudok okresného súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a zistil, že Vaše

odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a uložil Vám

povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 1.284,14 eur k rukám zástupcu

žalovaného JUDr. E. G. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 5. 2009.(...)

Súdy oboch stupňov pri rozhodovaní na zistený skutkový stav správne aplikovali

právne predpisy, vec správne právne posúdili, a preto nie je daný dôvod na podanie

mimoriadneho dovolania podľa ) ods. 1 písm. c) .

Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu bolo zistené, že proti výroku

rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26. 3. 2009, ktorým Vám

bola uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 1.283,14 Eur

k rukám zástupcu žalovaného JUDr. E. G., advokáta so sídlom v H., do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku, ste dňa 21. 5. 2009 podali dovolanie, v ktorom uvádzate, že

súdy nesprávne zistili skutkový stav veci a vec nesprávne právne vyhodnotili.

Podnetom zo dňa 20. 5. 2009 adresovaným Generálnej prokuratúre SR v Bratislave

sa domáhate preskúmania zákonnosti aj vyššie citovaného výroku rozhodnutia Krajského

súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26. 3. 2009. V tomto podnete napádate totožný

výrok rozhodnutia odvolacieho súdu a taktiež uvádzate aj totožný dovolací dôvod.

Podľa ) ods. 1 , ak generálny prokurátor SR na základe podnetu

účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím

súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f/) a ak to vyžaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu

a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Ochrany Vašich práv a zákonom chránených záujmov ste sa rozhodli dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami - dovolaním, preto podmienky na postup generálneho

prokurátora SR podľa ) ods. 1 proti vyššie uvedenému výroku rozhodnutia

krajského súdu nie sú splnené.

Podanie riadneho dovolania má prednosť pred podaním mimoriadneho dovolania

generálnym prokurátorom SR.

S poukazom na vyššie uvedené Váš podnet na podanie mimoriadneho dovolania

odkladám.“

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn.

a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti aj v danom preskúmal, či návrh

sťažovateľa nie je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd poukazuje aj na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej o zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho

predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

( ). Teda úloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva

v tom, aby určil, či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu

porušenia niektorého z práv alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby

určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia.

Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý

pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ( ).

Namietané porušenie označených základných práv spočíva podľa sťažovateľa v tom,

že generálna prokuratúra mu neposkytla garantovanú právnu ochranu

v požadovanej kvalite a jeho podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku

krajského súdu č. k. -163 prostredníctvom Krajskej prokuratúry v P. odložila

len s odôvodnením, že podanie riadneho dovolania, ktoré sťažovateľ podal proti rozsudku

krajského súdu, má prednosť pred podaním mimoriadneho dovolania generálnym

prokurátorom.

Ústavný súd zistil, že Krajská prokuratúra v P. na základe podnetu sťažovateľa

preskúmala rozsudok krajského súdu v celom rozsahu, pričom konštatovala, že: „Súdy

oboch stupňov pri rozhodovaní na zistený skutkový stav správne aplikovali právne predpisy,

vec správne právne posúdili, a preto nie je daný dôvod na podanie mimoriadneho

dovolania podľa ) ods. 1 písm. c) .“

Až po tomto závere krajská prokuratúra navyše konštatovala, že podanie riadneho

dovolania, ktorým sa sťažovateľ súčasne rozhodol domáhať sa ochrany svojich práv

a zákonom chránených záujmov, má prednosť pred podaním mimoriadneho dovolania

generálnym prokurátorom.

V postupe generálnej prokuratúry v spojení s postupom krajskej prokuratúry ústavný

súd nevzhliadol arbitrárnosť. Ich postup je zlučiteľný s , preto ústavný súd považuje

sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd napokon poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej mimoriadne

dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu

patrí výlučne generálnemu prokurátorovi. Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo

právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe,

ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda

generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe

generálneho prokurátora rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný

súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania

nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. ,

, , ).

Ústavný súd dodáva, že ochrana sťažovateľom označeného základného práva bude

predmetom konania pred všeobecným súdom, na ktorý sa sťažovateľ obrátil dovolaním

proti rozsudku krajského súdu z 26. marca 2009.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2009