Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 303/09
PDF · 167.38 KB
No categories available
II. ÚS 303/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., H.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní
vedenom pod sp. zn. VI/1 Pz 417/09 v spojení s postupom Krajskej prokuratúry v P.
v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 128/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2009
doručená sťažnosť J. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava “)
postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)
v konaní vedenom pod sp. zn. VI/1 Pz 417/09 v spojení s postupom Krajskej prokuratúry
v P. (ďalej aj „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 128/09.
Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský
súd“) č. k. 12 Co/89/2008 -163 z 26. marca 2009 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
Humenné č. k. 12 C/31/2008 -135 z 9. októbra 2008 v spore, v ktorom sa domáhal náhrady
nemajetkovej ujmy od MUDr. D. S. Súčasne mu bola uložená povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 1 283,14 €.
Dňa 20. mája 2009 podal sťažovateľ podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej
republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na podanie mimoriadneho dovolania proti
uvedenému rozsudku krajského súdu v spojení s tým, že žiadal podať mimoriadne
dovolanie proti uvedeným rozsudkom.
Proti rozsudku krajského súdu podal 21. mája 2009 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dovolanie, ktorým napadol rozsudok krajského súdu len v tej časti, ktorou bol
zaviazaný zaplatiť žalovanému trovy konania.
Sťažovateľ uviedol, že v dovolaní proti rozsudku krajského súdu v časti, ktorou
potvrdil rozsudok okresného súdu vo veci samej, nepodal dovolanie.
Generálna prokuratúra mu listom č. k. VI/1 Pz 417/09-5 z 27. mája 2009 oznámila,
že o vybavení podnetu bude vyrozumený krajskou prokuratúrou.
Dňa 9. júla 2009 prevzal list z krajskej prokuratúry č. k. Kc 128/09-4 z 3. júla 2009,
ktorým mu bolo oznámené, že 21. mája 2009 podal dovolanie proti výroku, ktorou mu bola
uložená povinnosť zaplatiť trovy odvolacieho konania, pričom podanie dovolania má
prednosť pred podaním mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom. Keďže ochrany
svojich práv sa rozhodol dosiahnuť inými právnymi prostriedkami – dovolaním, nie sú
splnené podmienky na postup generálneho prokurátora podľa § 243e ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
S týmto konštatovaním krajskej prokuratúry o tom, že dovolanie má prednosť pred
podnetom na podanie mimoriadneho dovolania, sťažovateľ súhlasí, ale nesúhlasí
so zdôvodnením tohto záveru.
Z uvedených dôkazov je podľa sťažovateľa zrejmé, že rozsah jeho dovolania smeruje
len proti tej výrokovej časti rozsudku krajského súdu, ktorou mu uložil povinnosť plniť
žalovanému trovy konania na odvolacom súde, pričom v podnete adresovanom
generálnemu prokurátorovi sa dožaduje okrem uvedeného aj preskúmania zákonnosti
uvedených rozsudkov okresného súdu a krajského súdu v tej výrokovej časti, ktorou mu
nepriznali nemajetkovú ujmu.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Základné právo J. B. na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky v konaní Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn.
VI/1 Pz 417/09 v spojení s konaním Krajskej prokuratúry v P. v konaní vedenom pod sp. zn.
Kc 128/09 bolo porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Krajskej prokuratúry v P. č. k.
Kc 128/09-4 zo dňa 3. júla 2009.
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť J. B. trovy konania v
sume 223,46 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho
zástupcu advokáta JUDr. J. K.(...).“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Sťažovateľ sťažnosťou napáda spôsob vybavenia jeho podnetu na podanie
mimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 12 Co/89/2008 generálnou
prokuratúrou vo veci vedenej pod sp. zn. VI/I Pz 417/09.
Ústavný súd zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh zistil, že rozsudkom okresného
súdu z 9. októbra 2008 sp. zn. 12 C/31/2008 bola zamietnutá sťažovateľova žaloba, ktorou
sa voči MUDr. D. S. domáhal ochrany osobnosti. Náhradu trov konania sťažovateľovi
okresný súd nepriznal.
O sťažovateľovom odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol rozsudkom sp. zn.
12 Co/89/2008 krajský súd tak, že potvrdil prvostupňový rozsudok. Súčasne uložil
sťažovateľovi nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.
Dňa 20. mája 2009 podal sťažovateľ generálnemu prokurátorovi podnet na podanie
mimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu, v ktorom žiada „podať
mimoriadne dovolanie proti... rozsudkom, ktoré napádam v celom rozsahu(...)“.
Súčasne 22. mája 2009 podal sťažovateľ prostredníctvom okresného súdu dovolanie
proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 12 Co/89/2008 z 26. marca 2009, ktorý napáda
„v celom rozsahu v tej časti, ktorou mi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania(...)“.
Generálny prokurátor prípisom č. k. VI/1 PZ 417/09-5 27. mája 2009 potvrdil príjem
sťažovateľovho podnetu na preskúmanie rozhodnutia okresného súdu sp. zn. 12 C 31/08
a Krajského súdu v Košiciach (správne má byť... v Prešove, pozn.) a oznámil sťažovateľovi,
že podnet postúpil na vybavenie Krajskej prokuratúre v K. (správne má byť... v P., pozn.).
Krajská prokuratúra v P. sa sťažovateľovým podnetom zaoberala a po jeho
preskúmaní 3. júla 2009 mu oznámila, že ho odkladá, pretože nie sú splnené podmienky na
postup generálneho prokurátora podľa § 243e ods. 1 OSP proti výroku rozhodnutia
krajského súdu.
Krajský prokurátor v odôvodnení okrem iného uviedol:
„Na základe Vášho podnetu bol preskúmaný na vec sa vzťahujúci súdny spis,
z obsahu ktorého bolo zistené, že Vy, ako žalobca, ste sa návrhom zo dňa 27. 2. 2008
domáhali ochrany osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výšky 3.000.000,- Sk
s odôvodnením, že viac ako 7 rokov ste boli bez akéhokoľvek právneho dôvodu trestne
stíhaný a to v dôsledku nepravdivého znaleckého posudku, ktorý vypracoval žalovaný
v rámci trestného stíhania a v ktorom žalovaný nepravdivo a v rozpore so skutkovým
stavom bezdôvodne stanovil práceneschopnosť poškodeného na 10 dní.
Súd prvého stupňa Vašu žalobu zamietol, nakoľko zo strany žalovaného nešlo
o neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu, pretože žalovaný v rámci výkonu subjektívneho
práva stanoveného zákonom ako znalec splnil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu mu
zo zákona o znalcoch a tlmočníkoch. Ďalším výrokom žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.
Krajský súd v Prešove na nariadenom odvolacom pojednávaní preskúmal napadnutý
rozsudok okresného súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a zistil, že Vaše
odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a uložil Vám
povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 1.284,14 eur k rukám zástupcu
žalovaného JUDr. E. G. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 5. 2009.(...)
Súdy oboch stupňov pri rozhodovaní na zistený skutkový stav správne aplikovali
právne predpisy, vec správne právne posúdili, a preto nie je daný dôvod na podanie
mimoriadneho dovolania podľa § 243f ) ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku .
Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu bolo zistené, že proti výroku
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12 Co 89/2008 zo dňa 26. 3. 2009, ktorým Vám
bola uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 1.283,14 Eur
k rukám zástupcu žalovaného JUDr. E. G., advokáta so sídlom v H., do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, ste dňa 21. 5. 2009 podali dovolanie, v ktorom uvádzate, že
súdy nesprávne zistili skutkový stav veci a vec nesprávne právne vyhodnotili.
Podnetom zo dňa 20. 5. 2009 adresovaným Generálnej prokuratúre SR v Bratislave
sa domáhate preskúmania zákonnosti aj vyššie citovaného výroku rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 12 Co 89/2008 zo dňa 26. 3. 2009. V tomto podnete napádate totožný
výrok rozhodnutia odvolacieho súdu a taktiež uvádzate aj totožný dovolací dôvod.
Podľa § 243e ) ods. 1 OSP , ak generálny prokurátor SR na základe podnetu
účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím
súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f/) a ak to vyžaduje
ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu
a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto
rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Ochrany Vašich práv a zákonom chránených záujmov ste sa rozhodli dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami - dovolaním, preto podmienky na postup generálneho
prokurátora SR podľa § 243e ) ods. 1 OSP proti vyššie uvedenému výroku rozhodnutia
krajského súdu nie sú splnené.
Podanie riadneho dovolania má prednosť pred podaním mimoriadneho dovolania
generálnym prokurátorom SR.
S poukazom na vyššie uvedené Váš podnet na podanie mimoriadneho dovolania
odkladám.“
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre
jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom
orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej
možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 138/02
a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti aj v danom preskúmal, či návrh
sťažovateľa nie je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd poukazuje aj na svoju ustálenú
judikatúru, podľa ktorej o zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho
predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva
alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98 ). Teda úloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva
v tom, aby určil, či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu
porušenia niektorého z práv alebo slobôd zaručených ústavou , ale spočíva len v tom, aby
určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia.
Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý
pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00 ).
Namietané porušenie označených základných práv spočíva podľa sťažovateľa v tom,
že generálna prokuratúra mu neposkytla ústavou garantovanú právnu ochranu
v požadovanej kvalite a jeho podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku
krajského súdu č. k. 12 Co/89/2008 -163 prostredníctvom Krajskej prokuratúry v P. odložila
len s odôvodnením, že podanie riadneho dovolania, ktoré sťažovateľ podal proti rozsudku
krajského súdu, má prednosť pred podaním mimoriadneho dovolania generálnym
prokurátorom.
Ústavný súd zistil, že Krajská prokuratúra v P. na základe podnetu sťažovateľa
preskúmala rozsudok krajského súdu v celom rozsahu, pričom konštatovala, že: „Súdy
oboch stupňov pri rozhodovaní na zistený skutkový stav správne aplikovali právne predpisy,
vec správne právne posúdili, a preto nie je daný dôvod na podanie mimoriadneho
dovolania podľa § 243f ) ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku .“
Až po tomto závere krajská prokuratúra navyše konštatovala, že podanie riadneho
dovolania, ktorým sa sťažovateľ súčasne rozhodol domáhať sa ochrany svojich práv
a zákonom chránených záujmov, má prednosť pred podaním mimoriadneho dovolania
generálnym prokurátorom.
V postupe generálnej prokuratúry v spojení s postupom krajskej prokuratúry ústavný
súd nevzhliadol arbitrárnosť. Ich postup je zlučiteľný s ústavou , preto ústavný súd považuje
sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd napokon poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej mimoriadne
dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu
patrí výlučne generálnemu prokurátorovi. Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo
právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe,
ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda
generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe
generálneho prokurátora rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný
súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania
nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. I. ÚS 19/01 ,
II. ÚS 176/03 , IV. ÚS 344/04 , II. ÚS 144/05 ).
Ústavný súd dodáva, že ochrana sťažovateľom označeného základného práva bude
predmetom konania pred všeobecným súdom, na ktorý sa sťažovateľ obrátil dovolaním
proti rozsudku krajského súdu z 26. marca 2009.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2009