Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 316/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S. a. s., M., zastúpenej

advokátom JUDr. M. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s., M., o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2009

doručená sťažnosť spoločnosti S., a. s., M., M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej

len „okresný súd“) v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že Poštová banka, a. s., hlavná pobočka Košice (ďalej len

„oprávnený“), návrhom zo 17. mája 1999 doručeným súdnej exekútorke JUDr. R. Ď., K.

(ďalej len „exekútorka“), 18. mája 1999 požiadala o vykonanie exekúcie proti sťažovateľke

ako povinnému v 1. rade a spoločnosti S. a. s., M., ako povinnému v 2. rade na základe

notárskej zápisnice č. N 352/98, Nz 356/98 z 3. septembra 1998 na účel uspokojenia

pohľadávky vo výške istiny 111 547,93 USD, riadnych a sankčných úrokov do 13. mája

1999 v sume 2 450,09 USD a úrokov z omeškania vo výške 16 % do zaplatenia dlhu.

Exekútorka prípisom z 18. mája 1999 požiadala okresný súd o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Okresný súd jej udelil poverenie na vykonanie exekúcie 21. mája 1999

a súdna exekútorka v ten istý deň vydala upovedomenie o začatí exekúcie č. Ex 569/09,

ktoré sťažovateľka prevzala 27. mája 1999.

Sťažovateľka podala okresnému súdu 28. mája 1999 prostredníctvom svojho

právneho zástupcu dve samostatné podania, a to námietky proti trovám exekúcie a návrh na

zastavenie exekúcie. V obidvoch podaniach namietala, že exekučný titul sa stal po začatí

exekučného konania neúčinným, pretože 20. mája 1999 predložila oprávnenému žiadosť

o rozloženie splátok úveru a v zmysle tejto žiadosti úver aj spláca. Sťažovateľka uhradila

4. júna 1999 celú vymáhanú pohľadávku, čo oprávnený oznámil exekútorke podaním

zo 16. júna 1999 doručeným 22. júna 1999.

Prípisom z 29. júna 1999 exekútorka zaslala okresnému súdu námietky sťažovateľky

proti trovám exekúcie a vyjadrenie oprávneného k námietkam, nezaslala však oznámenie

oprávneného o uhradení vymáhanej pohľadávky. Okresný súd uznesením č. k.

-33 (správne má byť č. k. -33) z 21. júla 1999 námietky

sťažovateľky zamietol. Podľa poučenia v tomto uznesení je sťažovateľka presvedčená, že

okresný súd rozhodol len o námietkach voči trovám exekúcie, o ktorých proti rozhodnutiu

nie je odvolanie prípustné, nie aj o návrhu na zastavenie exekúcie, proti ktorému by podľa

jej názoru bol prípustný opravný prostriedok.

Exekútorka vydala 28. júla 1999 príkaz na úhradu trov exekúcie, ktoré pozostávali

z jej odmeny v sume 1 milión Sk a náhrady hotových výdavkov v sume 3 225 Sk.

Sťažovateľka nesúhlasila s vyúčtovaním trov exekúcie a podaním z 9. augusta 1999

upozornila exekútorku na protiprávnosť jej postupu. Napriek tomu bola z účtu sťažovateľky

10. augusta 1999 odpísaná uvedená suma.

Podaním zo 17. marca 2000 exekútorka vrátila okresnému súdu poverenie na

vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky,

príslušenstva a trov exekúcie [§ 60 písm. e) Exekučného poriadku v znení účinnom

v relevantnom čase] 18. októbra 1999. Sťažovateľka nemala vedomosť o tomto úkone

exekútorky a 10. júna 2000 doplnila svoj návrh na zastavenie exekučného konania

z 28. mája 1999, v ktorom žiadala, aby okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1

písm. a), b) a f) Exekučného poriadku [a)rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa

nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo

po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným; f) po vydaní rozhodnutia zaniklo

právo ním priznané].

Pretože okresný súd nereagoval na podania sťažovateľky, podaním z 1. júla 2008

žiadala o odstránenie prieťahov v konaní a o vydanie rozhodnutia o jej procesnom návrhu.

Okresný súd prípisom z 22. júla 2008 oznámil sťažovateľke, že o jej návrhu nebude

rozhodovať, pretože exekútorka 21. marca 2000 vrátila poverenie na vykonanie exekúcie

a konanie sa skončilo podľa § 60 písm. e) Exekučného poriadku. Sťažovateľka opäť podala

sťažnosť na prieťahy podaním z 12. augusta 2008, na ktorú predseda okresného súdu

odpovedal prípisom z 19. augusta 2008, v ktorom konštatoval, že v uznesení z 21. júla 1999

sa okresný súd vysporiadal aj s návrhom na zastavenie exekúcie, a preto považuje sťažnosť

za neopodstatnenú. Sťažovateľka požiadala o prešetrenie vybavenia jej sťažnosti predsedu

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). V odpovedi z 2. októbra 2008 sa

konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky bola predsedom okresného súdu vybavená správne

a v súčasnosti už nie je možné rozhodovať o návrhu na zastavenie exekúcie, pretože

exekučné konanie bolo skončené vrátením poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd tým, že dosiaľ nerozhodol o jej návrhu na

zastavenie exekúcie z 28. mája 1999, porušil jej základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Svojou nečinnosťou okresný súd spôsobil, že napriek

neoprávnene začatej exekúcii a uhradeniu celej pohľadávky pred 29. júnom 1999 (keď

exekútorka zaslala námietky okresnému súdu) exekútorka zablokovala všetky účty

sťažovateľky, čím ochromila jej obchodné aktivity v čase, keď mala financovať svoju

rozhodujúcu podnikateľskú aktivitu (nákup sladovníckeho jačmeňa), a exekučným

príkazom zinkasovala trovy exekúcie v sume, ktorá bola v rozpore s právnymi predpismi.

Sťažovateľka tiež zdôraznila, že v dôsledku nečinnosti okresného súdu nemohla uplatniť

svoje procesné právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie,

a tým sa brániť proti protiprávnemu postupu oprávneného a exekútorky v exekučnom

konaní.

Sťažovateľka preto žiada, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru. Súčasne sa domáha, aby ústavný súd

prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné

zadosťučinenie 16 600 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou okresného súdu, ktorá má spočívať v tom,

že okresný súd dosiaľ nerozhodol o jej návrhu na zastavenie exekúcie z 28. mája 1999.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože

to kogentné ustanovenie nedovoľuje (napr.

, , , ).

Postup okresného súdu v súvislosti s namietaným porušením označených práv

sťažovateľky zaručených a dohovorom podľa názoru ústavného súdu treba

považovať za „iný zásah“; pri inom zásahu sa lehota na podanie sťažnosti počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o inom zásahu dozvedieť.

K zbytočným prieťahom v postupe všeobecného súdu môže dochádzať len

v neskončenom súdnom konaní. V danej veci sa sťažovateľka musela dozvedieť o tom, že

exekučné konanie je skončené a okresný súd nebude o jej návrhu na zastavenie exekúcie

z 28. mája 1999 rozhodovať, najneskôr doručením upovedomenia krajského súdu

o vybavení jej žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, ktorú podala

predsedovi okresného súdu. Krajský súd vybavil žiadosť sťažovateľky prípisom sp. zn.

Spr 176/08 z 2. októbra 2008, ktorý bol sťažovateľke doručený 9. októbra 2008. Najneskôr

od tohto okamihu jej začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu podľa vo vzťahu k namietanému porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru.

Sťažovateľka sa na ústavný súd obrátila sťažnosťou z 2. júla 2009, ktorú doručila

9. júla 2009, teda po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov (§ 53 ods. 3

) na podanie sťažnosti.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola podaná oneskorene, ústavný súd ju na predbežnom

prerkovaní odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. septembra 2009