Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 273/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza o sťažnosti P. S., H., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s nedodržaním požiadavky neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o jeho

žiadosti o prepustenie z väzby z 20. apríla 2009, za účasti Okresného súdu Košice II, takto

rozhodol:

1. Základné právo P. S. podľa a právo

podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť P. S. trovy konania v sume

245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 402 Sk)] na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. M. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 zo 7. augusta 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. S. (ďalej len „sťažovateľ“) v časti, v ktorej

namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods.

4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s požiadavkou urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie

z väzby z 20. apríla 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 20. apríla 2009 Okresnej prokuratúre

Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 3. júna 2009 vyslovil vecnú nepríslušnosť na

rozhodovanie vo veci sťažovateľa a postúpil ju Špeciálnemu súdu. Sťažovateľ podal proti

uzneseniu 15. júna 2009 sťažnosť. Okresný súd napriek rozhodnutiu o postúpení veci

rozhodol uznesením z 18. júna 2009 o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby tak, že ju

zamietol a jeho písomný sľub neprijal. Sťažovateľ podal 24. júna 2009 proti rozhodnutiu

sťažnosť. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 6 Tpo 41/2009-

130 z 1. júla 2009 zrušil uznesenie okresného súdu o vyslovení nepríslušnosti a postúpení

veci ako nezákonné a uznesením č. k. -133 z 1. júla 2009 zrušil uznesenie

okresného súdu o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, pretože na rozhodnutie

o žiadosti sťažovateľa bol vecne príslušný Špeciálny súd.

Sťažovateľ poukázal, že jeho žiadosť bola okresnému súdu doručená 27. apríla 2009,

keď bol vecne a mieste príslušný na konanie, a preto mal o jeho žiadosti urýchlene

rozhodnúť v súlade s alebo po spojení trestných vecí

neodkladne odstúpiť jeho žiadosť na rozhodnutie Špeciálnemu súdu.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že

okresný súd porušil jeho základné právo podľa a právo podľa

ods. 4 dohovoru a priznal mu finančné zadosťučinenie 3 000 € a náhradu trov právneho

zastúpenia.

Na výzvu ústavného súdu okresný súd oznámil, že sa nevie vyjadriť k vecnej stránke

sťažnosti, pretože spis týkajúci sa tejto veci bol 15. júla 2009 postúpený z dôvodu vecnej

príslušnosti Špecializovanému trestnému súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

o jeho žiadosti o prepustenie z väzby došlo k porušeniu jeho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

V citovaných ustanoveniach týkajúcich sa práva na osobnú slobodu je obsiahnuté

aj právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene

rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná (obdobne

napr. ). Ústavný súd v prípadoch, v ktorých sa zaoberal požiadavkou

urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby, judikoval, že aj keď

sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú

podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé

a nevyhovujú požiadavke rýchlosti (obdobne napr. , ). V tejto

súvislosti ústavný súd konštatuje, že požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti

o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota

počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať

lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť

trvajúca týždne (m. m. , , ).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,

že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly

v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“

a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje,

čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú

akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri

z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku

1986, A-107, § 55).

Článok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody zaručuje právo

iniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť pozbavenia slobody, dáva týmto

osobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté

o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné

(Rehbock c. Slovinsko, rozhodnutie z 28. novembra 2000, Vodeničarov c. Slovenská

republika, rozsudok z 21. decembra 2000, § 33-§ 36).

Požiadavka rozhodovať vo väzobných veciach prednostne a urýchlene je jednou

zo základných zásad trestného konania, ktorá je ustanovená v .

Zo sťažnosti sťažovateľa, z ním predloženej dokumentácie, ako aj zo súvisiaceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh konania:

Dňa 21. apríla 2009 bola okresnej prokuratúre doručená žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby, eventuálne jej nahradenie písomným sľubom.

Prípisom z 27. apríla 2009 doručeným okresnému súdu v ten istý deň prokurátor

okresnej prokuratúry predložil žiadosť sťažovateľa a ďalšieho spoluobvineného na

rozhodnutie okresnému súdu.

Sudkyňa pre prípravné konanie, ktorej bola vec pridelená, napísala 6. mája 2009

úradný záznam o tom, že vec jej bola predložená 4. mája 2008 a 6. mája 2009 okresná

prokuratúra doručila prostredníctvom faxu uznesenie zo 4. mája 2009 vydané

vyšetrovateľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru

o spojení vecí vedených pod sp. zn. ČVS: PPZ-15/BOK-V-2009 a sp. zn. ČVS: PPZ-

23/BOK-V-2009 na spoločné konanie. Z tohto uznesenia vyplýva, že sťažovateľ je trestne

stíhaný aj za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

, konanie o ktorom patrí do pôsobnosti Špeciálneho súdu.

Dňa 12. mája 2009 sudkyňa pre prípravné konanie, ktorej bola vec pridelená, zistila,

že uznesenie o spojení veci nie je zatiaľ vo vzťahu k sťažovateľovi a jeho spoluobvinenému

právoplatné.

Dňa 21. mája 2009 sudkyňa nariadila verejné zasadnutie na 5. jún 2009 z dôvodu

rozhodnutia o žiadosti sťažovateľa a ďalšieho obvineného o prepustenie z väzby. Uvedený

termín zrušila 2. júna 2009 z dôvodu práceneschopnosti.

Dňa 1. júna 2009 faxom a 8. júna 2009 poštou bol okresnému súdu doručený prípis

prokurátorky Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „špeciálna prokuratúra“) príslušnej vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti

v prípravnom konaní v spojenej trestnej veci, v ktorom navrhla, aby okresný súd odstúpil

žiadosť sťažovateľa a ďalšieho obvineného o prepustenie z väzby na rozhodnutie

Špeciálnemu súdu vzhľadom na to, že v zmysle ustanovenia patrí

rozhodovanie v tejto veci do pôsobnosti Špeciálneho súdu, a súčasne oznámila, že

Špeciálnemu súdu odstúpila na rozhodnutie aj žiadosť ďalšieho obvineného, ktorý je stíhaný

v tej istej trestnej veci.

Uznesením z 3. júna 2009 okresný súd vyslovil vecnú nepríslušnosť na rozhodovanie

vo veci sťažovateľa a postúpil vec Špeciálnemu súdu. Sťažnosť sťažovateľa proti tomuto

uzneseniu bola okresnému súdu doručená 16. júna 2009.

Dňa 16. júna 2009 sudkyňa pre prípravné konanie nariadila výsluch sťažovateľa aj

druhého obvineného na 18. jún 2009.

Prokurátorka špeciálnej prokuratúry prípisom doručeným 17. júna 2009 oznámila, že

sa na výsluchoch obvinených nezúčastní. Vyjadrila tiež názor, že okresný súd nepostupoval

správne, keď rozhodol o postúpení veci uznesením, žiadosti obvinených mal Špeciálnemu

odstúpiť len prípisom. Súčasne prokurátorka oznámila, že vykonávanie úkonov

s obvinenými a rozhodovanie o ich žiadostiach o prepustenie z väzby predtým, ako

o sťažnostiach proti uzneseniu o postúpení veci rozhodne krajský súd, považuje za postup,

ktorý je v rozpore s .

Dňa 18. júna 2009 sudkyňa pre prípravné konanie vykonala výsluchy sťažovateľa

a ďalšieho obvineného a rozhodla o ich žiadostiach o prepustenie z väzby tak, že ich

zamietla a neprijala ani písomný sľub sťažovateľa.

Dňa 25. júna 2009 bola doručená sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu. V ten istý

deň bola vypracovaná predkladacia správa krajskému súdu, ktorému bol spis doručený

29. júna 2009.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí 1. júla 2009 zrušil uznesenie okresného súdu

o postúpení veci z 3. júna 2009 s tým, že okresný súd nepostupoval správne, keď

rozhodoval o postúpení veci a vec mal odstúpiť prípisom. Následne krajský súd uznesením

z 1. júla 2009 zrušil aj uznesenie okresného súdu z 18. júna 2009 bez toho, aby meritórne

rozhodol o väzbe sťažovateľa s tým, že procesný postup okresného súdu bol v danom štádiu

konania vylúčený, pretože okresný súd už nebol príslušný na rozhodovanie o žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby.

Okresnému súdu bol spis vrátený 6. júla 2009 a prípisom z 13. júla 2009 okresný súd

odstúpil vec Špeciálnemu súdu.

Špecializovanému trestnému súdu bol spis doručený 20. júla 2009. Prípisom z

28. júla 2009 Špecializovaný trestný súd požiadal špeciálnu prokuratúru o vyjadrenie

k žiadostiam o prepustenie z väzby. Prípisom z 3. augusta 2009 prokurátor špeciálnej

prokuratúry oznámil, že sťažovateľ aj druhý obvinený boli príkazmi prokurátorky špeciálnej

prokuratúry z 3. augusta 2009 prepustení z väzby na slobodu, a preto je rozhodovanie o ich

žiadostiach bezpredmetné.

Z uvedeného priebehu konania vyplýva, že okresný súd sa začal zaoberať žiadosťou

sťažovateľa o prepustenie z väzby v čase, keď už nebol príslušný o nej rozhodnúť. Napriek

tomu žiadosť nielenže urýchlene neodstúpil v tejto veci príslušnému Špeciálnemu súdu, ale

po viac ako mesiaci od doručenia žiadosti (3. júna 2009) nesprávnym procesným postupom

rozhodol, že nie je vecne príslušný o veci konať, a neskôr (18. júna 2009) predsa o žiadosti

sťažovateľa rozhodol, čím spôsobil ďalšie predĺženie konania o nevyhnutný čas potrebný na

rozhodnutie o opravných prostriedkoch proti jeho nezákonným rozhodnutiam. Celkovo tak

od predloženia veci okresnému súdu (27. apríla 2009) do odstúpenia veci príslušnému súdu

(prípisom z 13. júla 2009 doručeným 20. júla 2009) uplynuli takmer tri mesiace, počas

ktorých sa z dôvodu vážnych procesných pochybení na strane okresného súdu o žiadosti

sťažovateľa príslušným súdom nekonalo. Okresný súd neposkytol pre tento postup žiadne

vysvetlenie.

K porušeniu práva na urýchlené rozhodnutie vo väzobných veciach podľa názoru

ústavného súdu môže dôjsť nielen nečinnosťou príslušného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, napr. pochybeniami, nadbytočnými úkonmi, resp. úkonmi nesmerujúcimi

k urýchlenému rozhodnutiu, podobne ako je tomu podľa stabilizovanej judikatúry ústavného

súdu v súvislosti s preukazovaním zbytočných prieťahov v konaní orgánmi verejnej moci

podľa a podľa dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že namietaný postup

okresného súdu nezodpovedá požiadavkám na prednostné a urýchlené rozhodovanie

vo väzobných veciach, tak ako vyplývajú z , ako aj zo stabilizovanej

judikatúry ESĽP a z konštantnej judikatúry ústavného súdu.

V danom prípade krajský súd, ktorý rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu o postúpení veci Špeciálnemu súdu ako súdu príslušnému

z 3. júna 2009, zrušil napadnuté uznesenie uznesením č. k. -130 z 1. júla

2009 konštatujúc, že uznesenie okresného súdu nie je v súlade so zákonom. Podľa názoru

ústavného súdu sa konanie, v ktorom sa malo urýchlene rozhodnúť o prepustení z väzby,

z dôvodov pochybení okresného súdu, ktoré boli v rozpore so zákonom, predĺžilo na tri

mesiace. Ústavný súd preto vyslovil, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom

sp. zn. porušil základné právo sťažovateľa podľa a právo

podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.

III.

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie 3 000 €, pretože

samotné rozhodnutie o porušení jeho základného práva nepovažuje vzhľadom na intenzitu

jeho porušenia za dostatočné.

Podľa názoru ústavného súdu je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu,

predovšetkým s prihliadnutím na to, že sťažovateľ bol príkazom prokurátorky špeciálnej

prokuratúry z 3. augusta 2009 prepustený z väzby na slobodu, pre sťažovateľa dostatočnou

satisfakciou vyslovenie porušenia jeho práv, a preto nevyhovel návrhu sťažovateľa

a nepriznal mu finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. M. K. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd priznal

náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) vykonané v roku 2009 podľa § 14 ods. 1 písm.

a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) po 115,90 € za každý úkon a režijný paušál po 6,95 €,

spolu v celkovej sume 245,70 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. septembra 2009