Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 321/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., P., a V. R., V., zastúpených advokátom JUDr. K.

V., P., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. S. a V. R. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra

2009 doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ“) a V. R. (ďalej spolu len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že na základe návrhu sťažovateľovho syna R. S. začalo

v marci 2003 na okresnom súde konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej

medzi sťažovateľom a Mestom P. (týkajúcej sa predaja bytu vo vlastníctve Mesta P.

sťažovateľovi ako jeho nájomcovi), ktoré bolo vedené pod sp. zn. . Podľa

sťažovateľa jeho syn, resp. jeho bývalá manželka, po rozvode manželstva a odsťahovaní sa

do Českej republiky o predmetný byt nejavili žiaden záujem, až pokiaľ nepodpísali

splnomocnenie pre JUDr. B., ktorá pracuje v bytovom podniku a „má perfektné informácie

o voľných bytoch, resp. o odpredajoch takýchto bytov“. Sťažovateľ túto ich spoluprácu

nazýva „komplotom“, ktorý súdy počas celého súdneho konania tolerovali, o čom svedčí

podľa sťažovateľa i to, že „vykonané dokazovanie i napriek značným rozporom,

jednostranne aplikovali v neprospech sťažovateľa..., podporovali špekulatívny návrh JUDr.

B. ..., odmietli akceptovať i objektívne stanovisko a dôkazy predložené... mestom P...., že

napadnutá kúpna zmluva je platná, lebo sťažovateľ... splnil všetky zákonné atribúty“.

Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd ho v konaní vedenom pod sp. zn.

„nikdy dôkladne neoboznámil so všetkými dôkazmi“ ani mu na pojednávaní, „na ktorom bol

prítomný, neprečítal čestné vyhlásenia susedov“, a napokon, že jeho „výpoveď bola

zaprotokolovaná v úplne inom zmysle, ako v skutočnosti vypovedal“.

Sťažovateľ argumentujúc „novými dôkazmi“ podal návrh na obnovu konania

(vo vzťahu k napadnutému konaniu) poukazujúc na tú skutočnosť, že „dôkazy v konaní

predložené žalovaným v 1. rade (synom sťažovateľa, pozn.) boli

vykonštruované“. Preto sťažovateľ žiadal okresný súd o povolenie obnovy konania

odvolávajúc sa na existenciu skutočností a dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohol použiť

v pôvodnom konaní. Keďže jeho návrh na povolenie obnovy konania bol právoplatne

zamietnutý, sťažovateľ je toho názoru, že súdy oboch stupňov mu tým, že „nebrali

do úvahy nové skutočnosti a dôkazy“, odňali právo konať pred súdom.

Sťažovatelia v odôvodnení svojej sťažnosti konštatujú, že opísaným postupom

„súdov oboch stupňov“ bolo porušené aj ich základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20

, základné právo na nedotknuteľnosť obydlia podľa (tým, že sťažovateľ

prišiel konaním súdov o „strechu nad hlavou“), základné právo na súdnu ochranu podľa

, ako aj základné právo na prerokovanie veci v ich prítomnosti podľa

(tým, že súdy o návrhu na obnovu konania rozhodli v ich neprítomnosti

formou uznesenia, a preto sa nemohli vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom).

V. R. tvrdiac, že mu bolo odňaté „ústavné právo podľa SR, si

svoje nároky riadne uplatňovať pred súdom (tým, že okresný súd rozhodol o nepripustení

jeho vstupu do konania o neplatnosť kúpnej zmluvy, pozn.) a následkom toho nemohol byť

ani účastníkom konania o obnovu súdneho konania č. k. “, solidárne pripojil

k tejto sťažnosti aj čestné vyhlásenie podpísané oboma sťažovateľmi, v ktorom je okrem

iného uvedené: „obaja súhlasíme, aby okrem p. J. S. účastníkom konania na Ústavnom súde

v Košiciach bol aj p. V. R. ..., lebo OS v Prešove mu v konaní znemožnil byť

účastníkom konania i napriek tomu, že v tom čase bol platným vlastníkom bytu č. 1 v P.“.

Ústavný súd konštatuje, že argumentácia sťažovateľov sa sústreďuje hlavne

na konanie vedené pod sp. zn. (t. j. pôvodné konanie o neplatnosť kúpnej

zmluvy), keď prevažná časť sťažnosti je venovaná podrobnému opisu tohto konania

a vytýkaniu procesných pochybení okresného súdu, a iba stručne sa venujú odôvodneniu

vo vzťahu k namietanému porušeniu ich označených základných práv postupom okresného

súdu v napadnutom konaní.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti po predbežnom

prerokovaní sťažnosti takto rozhodol:

„1. Ústavný súd vyslovuje, že nezákonným konaním Okresného súdu v Prešove

v konaní došlo k porušeniu ústavného práva na prerokovanie veci zákonným

spôsobom podľa a podľa

Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu v Prešove prikazuje, aby v konaní konal zákonným

spôsobom.

3. Sťažovateľovi J. S. a V. R. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 €,

ktoré je Okresný súd v Prešove povinný vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. S. a V. R. priznáva náhradu trov konania vo výške 289,74 €, ktoré je Okresný

súd v Prešove povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. K. V. ..., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že:

- napadnuté konanie je konanie o návrhu na obnovu konania, v ktorom sťažovateľ

právne zastúpený advokátom JUDr. K. V. (ďalej len „právny zástupca sťažovateľa“) je

navrhovateľom a odporcami sú R. S. (syn sťažovateľa) a Mesto P.,

- proti zamietajúcemu uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 27. marca

2009 podal právny zástupca sťažovateľa odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove (ďalej

len „krajský súd“) rozhodol uznesením sp. zn. z 3. júna 2009 tak, že

napadnuté prvostupňové uznesenie potvrdil,

- prvostupňové uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu

nadobudlo právoplatnosť 7. júla 2009,

- vo veci bolo 30. júla 2009 podané právnym zástupcom sťažovateľa dovolanie.

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , ).

V nadväznosti na uvedené považoval ústavný súd výhrady proti postupu krajského

súdu obsiahnuté iba v texte sťažnosti (pričom v jej petite sa proti nemu nedomáhali

žiadnych nárokov), ako aj ich strohé konštatovanie týkajúce sa porušenia ich základného

práva podľa a iba za súčasť odôvodnenia sťažnosti v zmysle

.

Predmetom sťažnosti je preto len tvrdenie sťažovateľov, že postupom okresného

súdu v konaní o obnove konania vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu ich

základných práv podľa a .

K namietanému porušeniu základných práv podľa a

ods. 2 vo vzťahu k V. R.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že účastníkom napadnutého konania o obnove

konania bol iba sťažovateľ a odporcovia (syn sťažovateľa R. a Mesto P.).

Keďže sťažnosť ústavnému súdu podal aj V. R., ktorý nebol účastníkom napadnutého

konania, v ktorom namieta porušenie svojich označených základných práv, bolo ju potrebné

odmietnuť vo vzťahu k nemu ako sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 25

ods. 2 .

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach týkajúcich sa

porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo

slobody môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov

nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie ().

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie

súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že sťažovateľ mal v systéme

všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na ochranu práv, ktoré mali

byť uznesením, resp. napadnutým postupom okresného súdu podľa jeho názoru porušené.

Týmto účinným prostriedkom bolo odvolanie, ktoré sťažovateľ aj podal. Oprávnenie

krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu

rozhodnúť o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti napadnutému postupu okresného súdu,

keďže ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc iba vtedy, ak sťažovateľ nemal inú

ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv, teda ak sťažnosť smeruje proti

tomu orgánu verejnej moci, ktorý rozhodoval v namietanej veci v poslednom stupni.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu „Ak o závažných procesných

pochybeniach, ktorými sa porušujú aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je

oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný súd na základe riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov upravených v príslušnom procesnom poriadku, je právomoc

ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená“ ().

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti

namietajúcej porušenie jeho označených základných práv postupom okresného súdu

v súlade s pri jej predbežnom prerokovaní pre

nedostatok svojej právomoci.

Pretože sťažnosť ako celok bola odmietnutá, ústavný súd sa už nemohol zaoberať

ďalšími požiadavkami sťažovateľov uplatnenými v návrhu na rozhodnutie vo veci samej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. septembra 2009