Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 266/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G., a. s., Česká republika, zastúpenej

advokátom JUDr. M. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti G., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára

2009 doručená sťažnosť spoločnosti G., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka uviedla, že namietanou nečinnosťou okresného súdu vo veci

sp. zn. , v ktorej sa v postavení navrhovateľa domáhala v konaní o úschovách

vydania veci, bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo podľa dohovoru.

Z obsahu sťažnosti a príloh vyplýva, že sťažovateľka okresný súd svojou sťažnosťou

na prieťahy v konaní z 10. septembra 2008 urgovala, aby odstránil prieťahy, ktorých

sa v uvedenom konaní dopustil, a aby vo veci meritórne rozhodol. V odpovedi zo 7. októbra

2008 vyhodnotil predseda okresného súdu túto sťažnosť na prieťahy v konaní ako dôvodnú

s tým, že sa sťažovateľke ospravedlnil.

Podstata námietok sťažovateľky spočívala v jej názore, že nekonaním okresného

súdu vo veci v napadnutom konaní došlo k prieťahom takej intenzity, závažnosti a rozsahu,

že ich nemožno kvalifikovať inak ako zbytočné prieťahy, v dôsledku čoho došlo postupom

zo strany okresného súdu k porušeniu základného práva sťažovateľky upraveného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, pretože sa domnieva, že konanie vedené

pod sp. zn. na okresnom súde prebiehalo neprimerane dlho, t. j. už 4 roky,

a vec dosiaľ nie je právoplatne skončená.

Sťažovateľka sa na základe uvedeného domáhala, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní sťažnosti vydal nález, v ktorom vysloví, že jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo podľa

dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. porušené bolo,

okresnému súdu prikáže konať bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke prizná primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 1 300 € a okresnému súdu prikáže uhradiť trovy

právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľa vo výške 292,38 €.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

podľa ustálenej praxe odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú,

ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup

zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým

ani porušenie základného práva podľa “ (),

resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú

intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie

konanie“ (, ).

Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa jej názoru

spôsobené zbytočné prieťahy a bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a jej prílohami dospel k záveru,

že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza

z doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom, ktoré síce začalo 14. februára 2005,

ale bolo do 3. decembra 2007 závislé na inom konaní (o určenie vlastníckeho práva), aj keď

toto nebolo prerušené formálnym uznesením, a bolo skončené 2. februára 2009,

keď okresný súd vo veci rozhodol (toto rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, lebo bolo

podané odvolanie zo strany sťažovateľky, čiže trvalo len približne dva roky, čo je celkom

primeraná doba konania pred súdom jednej inštancie).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , ).

Ústavný súd v súvislosti s hodnotením efektívnosti postupu okresného súdu, najmä

po podanej sťažnosti sťažovateľky a v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou, podľa

ktorej „... nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

“ (napr. , ), dospel k záveru, že aj v danej veci ide o takýto

prípad.

Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že ústavný súd nepovažoval

ani doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. za taký,

ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie

konanie ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Vzhľadom na to a na skutočnosť, že okresný súd vo veci už rozhodol, ústavný súd

odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uvedenými

v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009