Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 266/09
PDF · 106.64 KB
No categories available
I. ÚS 266/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G., a. s., Česká republika, zastúpenej
advokátom JUDr. M. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 U 15/2004 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti G., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára
2009 doručená sťažnosť spoločnosti G., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 U 15/2004.
Sťažovateľka uviedla, že namietanou nečinnosťou okresného súdu vo veci
sp. zn. 1 U 15/2004, v ktorej sa v postavení navrhovateľa domáhala v konaní o úschovách
vydania veci, bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z obsahu sťažnosti a príloh vyplýva, že sťažovateľka okresný súd svojou sťažnosťou
na prieťahy v konaní z 10. septembra 2008 urgovala, aby odstránil prieťahy, ktorých
sa v uvedenom konaní dopustil, a aby vo veci meritórne rozhodol. V odpovedi zo 7. októbra
2008 vyhodnotil predseda okresného súdu túto sťažnosť na prieťahy v konaní ako dôvodnú
s tým, že sa sťažovateľke ospravedlnil.
Podstata námietok sťažovateľky spočívala v jej názore, že nekonaním okresného
súdu vo veci v napadnutom konaní došlo k prieťahom takej intenzity, závažnosti a rozsahu,
že ich nemožno kvalifikovať inak ako zbytočné prieťahy, v dôsledku čoho došlo postupom
zo strany okresného súdu k porušeniu základného práva sťažovateľky upraveného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože sa domnieva, že konanie vedené
pod sp. zn. 1 U 15/2004 na okresnom súde prebiehalo neprimerane dlho, t. j. už 4 roky,
a vec dosiaľ nie je právoplatne skončená.
Sťažovateľka sa na základe uvedeného domáhala, aby ústavný súd po predbežnom
prerokovaní sťažnosti vydal nález, v ktorom vysloví, že jej základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1 U 15/2004 porušené bolo,
okresnému súdu prikáže konať bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke prizná primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 1 300 € a okresnému súdu prikáže uhradiť trovy
právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľa vo výške 292,38 €.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti
sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy podľa ustálenej praxe odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú,
ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup
zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým
ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03),
resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú
intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie
konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok
sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa jej názoru
spôsobené zbytočné prieťahy a bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a jej prílohami dospel k záveru,
že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.
Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza
z doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom, ktoré síce začalo 14. februára 2005,
ale bolo do 3. decembra 2007 závislé na inom konaní (o určenie vlastníckeho práva), aj keď
toto nebolo prerušené formálnym uznesením, a bolo skončené 2. februára 2009,
keď okresný súd vo veci rozhodol (toto rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, lebo bolo
podané odvolanie zo strany sťažovateľky, čiže trvalo len približne dva roky, čo je celkom
primeraná doba konania pred súdom jednej inštancie).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná
neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie
tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré
z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných
prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).
Ústavný súd v súvislosti s hodnotením efektívnosti postupu okresného súdu, najmä
po podanej sťažnosti sťažovateľky a v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou, podľa
ktorej „... nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy“ (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05), dospel k záveru, že aj v danej veci ide o takýto
prípad.
Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že ústavný súd nepovažoval
ani doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 U 15/2004 za taký,
ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie
konanie ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Vzhľadom na to a na skutočnosť, že okresný súd vo veci už rozhodol, ústavný súd
odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uvedenými
v sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2009