Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 265/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. D., G., zastúpeného advokátom JUDr. D. K., S.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. z 3. apríla

2008 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 10. novembra 2008

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2009 doručená sťažnosť Ľ. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len „“)

rozsudkom Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) z 3. apríla 2008 a rozsudkom

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) z 10. novembra 2008.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ bol odporcom v občianskoprávnom

súdnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. . Predmetom sporu bolo

to, či odporca uzatvoril platnú zmluvu o pôžičke s navrhovateľom (ďalej len „zmluva

o pôžičke“), a uznanie nároku na zaplatenie dlžnej sumy. V tomto konaní bol navrhovateľ

(žalobca) úspešný a okresný súd rozhodol v jeho prospech rozsudkom z 3. apríla 2008. Proti

tomuto rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie a domáhal sa, aby krajský súd

ako súd odvolací napadnuté rozhodnutie zrušil. Krajský súd rozsudkom z 10. novembra

2008 napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu a následného

rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu z hľadiska rešpektovania základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu. Podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd ani krajský súd

pri svojom rozhodovaní nezistili úplne skutočný stav veci, pretože nevykonali sťažovateľom

navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Sťažovateľ pritom poukázal na skutočnosť, že na základe nedostatočne vykonaného

dokazovania dospeli súdy k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci.

Sťažovateľ sa na základe uvedeného domáhal, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní sťažnosti v náleze vyslovil porušenie označeného základného práva vlastniť

majetok podľa a základného práva na súdnu ochranu podľa .

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa a

označeným rozsudkom okresného súdu a označeným rozsudkom krajského súdu.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 20 a čl. 46

rozsudkom okresného súdu z 3. apríla 2008 sp. zn.

Pri predbežnom prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie

svojich základných práv podľa a rozsudkom okresného súdu z 3. apríla

2008, ústavný súd vychádzal zo skutočnosti, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach

podľa je založená na princípe subsidiarity, ktorý limituje výkon tejto

jeho právomoci. Z princípu subsidiarity totiž vyplýva, že právomoc ústavného súdu

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy, t. j. právomoc ústavného súdu nastupuje

až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Proti namietanému uzneseniu okresného súdu bol sťažovateľ oprávnený podať

(a aj podal) odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Právomoc krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto

ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 20 a čl. 46

rozsudkom krajského súdu z 10. novembra 2008 sp. zn.

Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa

je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho skutkové zistenia.

Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (, , ,

).

Vzhľadom na uvedené bolo úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní

posúdiť, či sťažnosť sťažovateľa nie je v časti, ktorou namieta porušenie svojich práv

namietaným rozsudkom krajského súdu, zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd

preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu z 10. novembra 2008, ako aj relevantnú časť

rozsudku okresného súdu z 3. apríla 2008, na ktorého správnosť odôvodnenia krajský súd

v namietanom rozsudku poukázal.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu nie je súčasťou práva podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru a ani základného práva podľa povinnosťou súdu

vykonať všetky dôkazy označené účastníkom konania (, ).

Procesný princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou procesnej ekonomiky

dovoľuje súdu vykonať len tie relevantné dôkazy, ktoré majú súvislosť s predmetom

konania a vedú k rozhodnutiu vo veci samej (napr. , ).

Ak navrhnutý dôkaz nedisponuje vypovedacou potenciou, alebo je nadbytočný, súd

ho neakceptuje.

Ústavný súd po ústavnej konfrontácii, ktorej podrobil rozsudok krajského súdu

s námietkami sťažovateľa, nezistil zo strany krajského súdu taký výklad a aplikáciu zákona

č. v znení neskorších predpisov, ktoré by mohli

vyvolať účinky nezlučiteľné s právom na súdnu ochranu podľa .

To, že odvolací súd nerozhodol v súlade s očakávaním sťažovateľa, ešte neznamená,

že došlo k porušeniu zásad spravodlivého procesu, a tým aj k porušeniu práva sťažovateľa

na súdnu ochranu. Podľa názoru ústavného súdu niet pochybností o tom, že krajský súd

vyhodnotil všetky podstatné dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia vo väzbe

na zásadu voľného hodnotenia dôkazov a vo veci meritórne rozhodol, čím neporušil normy

jednoduchého práva.

Ústavný súd považoval za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že nie je a ani nemôže

byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva. Preto nemôže preberať

na seba ústavnú zodpovednosť všeobecných súdov za ochranu zákonnosti podľa § 1

, ak sa táto ochrana poskytla bez porušenia

ústavnoprocesných princípov ustanovených v , ktorých ustálený výklad

vyplýva zo stabilnej judikatúry ústavného súdu (napr. ).

Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ( ).

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa ústavný

súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou (napr. , )

pripomenul svoj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí

aj označené právo vlastniť majetok, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd

súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z a nasl. . O prípadnom

porušení základného práva podľa by bolo možné uvažovať v zásade len vtedy,

ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných

práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v , resp. v spojení

s ich porušením. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči

všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa

v spojení s . Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové

a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal

dokazovanie, ktoré je základným predpokladom toho, aby sa vytvoril skutkový základ

rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy.

Rozhodovanie o základnom práve podľa patrí do právomoci všeobecných

súdov.

Ústavný súd preto konštatoval, že túto časť sťažnosti by mohol odmietnuť podľa

aj z iného dôvodu, a to pre nedostatok svojej

právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009