Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 261/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť K. B., Ž., vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta

2009 doručená sťažnosť K. B. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

1. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „... podávam sťažnosť na Okresný súd v Žiline

vo veci opätovného porušovania môjho základného práva podľa

Slovenskej republiky, ktoré je porušované nekonaním Okresného súdu v Žiline v konaní

vedenom pod sp. zn. a to aj napriek tomu, že Ústavný súd SR na verejnom

zasadnutí 29. januára 2009 (uznesenie č. k. -32) rozhodol, že moje základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR bolo

porušené a Okresnému súdu v Žiline bolo prikázané v konaní vo veci vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov...

Okresný súd v Žiline však doteraz nerešpektoval príkaz Ústavného súdu konať

v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov. Vo veci sa nekoná a moje základné právo

sa naďalej porušuje.

Žiadam preto, aby v predmetnej veci boli vykonané také opatrenia, ktoré budú viesť

k zachovaniu môjho základného práva podľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Za opätovné porušovanie môjho základného práva žiadam

zadosťučinenie vo výške 2 500 Eur.“

2. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v predmetnej veci svojou nečinnosťou

spôsobil, že predmetné konanie nie je ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu skončené

(k 25. augustu 2009), čím porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa túto

poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení až , a to za presne

vymedzených procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, návrhu na začatie

konania, ktorého náležitosti sú bližšie ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50 a § 53 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný

súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu

základnému právu podľa len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená

v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase

ešte trvalo (napr. , , , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže preto

vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred

všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa ().

3. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a predchádzajúceho jeho konania vedeného

pod sp. zn. zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa

ktorého postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa napriek tomu, že ústavný súd

nálezom č. k. -32 z 29. januára 2009, ktorý sa stal právoplatný 17. februára

2009, vyslovil porušenie tohto základného práva sťažovateľky a prikázal okresnému súdu

vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

Dopytom na okresnom súde ústavný súd zistil, že okresný súd 2. marca 2009 vydal

uznesenie č. k. -200 o oprave výrokovej časti rozsudku, proti ktorému 19. marca

2009 podal odporca odvolanie. Okresný súd 2. apríla 2009 predložil Krajskému súdu

v Žiline spis spolu s odvolaním, aby o ňom rozhodol, a od tej doby je spis na krajskom súde.

Rozhodnutím vo veci okresným súdom a jej odstúpením krajskému súdu 2. apríla

2009 (v dôsledku podaného odvolania) vykonal okresný súd všetky zákonom predpokladané

a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

(25. augusta 2009) nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať v sťažnosti označené

právo sťažovateľky. V čase doručenia jej sťažnosti ústavnému súdu už vo veci sťažovateľky

prebiehalo konanie na krajskom súde, proti ktorému sťažnosť nesmeruje.

Na základe uvedeného ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (podobne

, ) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 , a preto o ďalších uplatnených nárokoch sťažovateľky

už nerozhodoval.

4. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky či sa zaoberal

nedostatkami podanej sťažnosti (nedostatok právneho zastúpenia sťažovateľky).

5. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci

v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza

k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009