Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 261/09
PDF · 125.44 KB
No categories available
I. ÚS 261/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť K. B., Ž., vo veci namietaného porušenia
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 969/99 a takto
rozhodol:
Sťažnosť K. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta
2009 doručená sťažnosť K. B. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 969/99.
1. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „... podávam sťažnosť na Okresný súd v Žiline
vo veci opätovného porušovania môjho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, ktoré je porušované nekonaním Okresného súdu v Žiline v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 969/99 a to aj napriek tomu, že Ústavný súd SR na verejnom
zasadnutí 29. januára 2009 (uznesenie č. k. I. ÚS 345/08-32) rozhodol, že moje základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo
porušené a Okresnému súdu v Žiline bolo prikázané v konaní vo veci vedenom pod sp. zn.
8 C 969/99 konať bez zbytočných prieťahov...
Okresný súd v Žiline však doteraz nerešpektoval príkaz Ústavného súdu konať
v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov. Vo veci sa nekoná a moje základné právo
sa naďalej porušuje.
Žiadam preto, aby v predmetnej veci boli vykonané také opatrenia, ktoré budú viesť
k zachovaniu môjho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Za opätovné porušovanie môjho základného práva žiadam
zadosťučinenie vo výške 2 500 Eur.“
2. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v predmetnej veci svojou nečinnosťou
spôsobil, že predmetné konanie nie je ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu skončené
(k 25. augustu 2009), čím porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy túto
poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení čl. 125 až čl. 130 ústavy, a to za presne
vymedzených procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, návrhu na začatie
konania, ktorého náležitosti sú bližšie ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50 a § 53 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti
pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom
orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej
možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný
súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú
zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu
základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená
v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase
ešte trvalo (napr. II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02, IV. ÚS 102/05).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže preto
vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred
všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06).
3. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a predchádzajúceho jeho konania vedeného
pod sp. zn. I. ÚS 345/08 zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa
ktorého postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napriek tomu, že ústavný súd
nálezom č. k. I. ÚS 345/08-32 z 29. januára 2009, ktorý sa stal právoplatný 17. februára
2009, vyslovil porušenie tohto základného práva sťažovateľky a prikázal okresnému súdu
vo veci konať bez zbytočných prieťahov.
Dopytom na okresnom súde ústavný súd zistil, že okresný súd 2. marca 2009 vydal
uznesenie č. k. 8 C 969/99-200 o oprave výrokovej časti rozsudku, proti ktorému 19. marca
2009 podal odporca odvolanie. Okresný súd 2. apríla 2009 predložil Krajskému súdu
v Žiline spis spolu s odvolaním, aby o ňom rozhodol, a od tej doby je spis na krajskom súde.
Rozhodnutím vo veci okresným súdom a jej odstúpením krajskému súdu 2. apríla
2009 (v dôsledku podaného odvolania) vykonal okresný súd všetky zákonom predpokladané
a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu
(25. augusta 2009) nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh
konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať v sťažnosti označené
právo sťažovateľky. V čase doručenia jej sťažnosti ústavnému súdu už vo veci sťažovateľky
prebiehalo konanie na krajskom súde, proti ktorému sťažnosť nesmeruje.
Na základe uvedeného ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (podobne
IV. ÚS 219/03, II. ÚS 197/04) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto o ďalších uplatnených nárokoch sťažovateľky
už nerozhodoval.
4. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky či sa zaoberal
nedostatkami podanej sťažnosti (nedostatok právneho zastúpenia sťažovateľky).
5. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci
v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza
k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2009