Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 260/09
PDF · 149.76 KB
No categories available
I. ÚS 260/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 260/09-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., P.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 64/2004 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta
2009 doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 64/2004.
2. Sťažovateľ v sťažnosti opísal doterajší priebeh konania na okresnom súde takto:
«Žalobou podanou dňa 31. 05. 2004... som Okresný súd v Prievidzi žiadal
o priznanie náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti z titulu
odškodnenia pracovného úrazu.
Uznesením Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 27. 09. 2004 sp. zn. 16 C 64/2004-12
bolo konanie zastavené a bolo rozhodnuté o postúpení spisu Sociálnej poisťovni B...
Proti uvedenému uzneseniu som podal odvolanie, v ktorom som poukazoval
na nespornú právomoc súdu, avšak uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30. 11.
2004 sp. zn. 4 Co270/04-26 bolo vyššie uvedené uznesenie prvostupňového súdu
potvrdené...
V tejto veci rozhodoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a to o negatívnom
kompetenčnom konflikte medzi Sociálnou poisťovňou ústredie B. a Okresným súdom
v Prievidzi a uznesením zo dňa 13. 01. 2009 sp. zn. 10 Rks/12/2008 rozhodol, že
prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci Okresného súdu v Prievidzi...
Po doručení uznesenia Najvyššieho súdu SR som opakovane žiadal Okresný súd
v Prievidzi o vytýčenie pojednávania, čím som upozorňoval aj na prieťahy v konaní - o čom
ako dôkazy č. 6 - 9 pripájam listy zo dňa 27. 01., 17. 03., 15. 05. a 15. 06. 2009, pričom
o prieťahy v konám ide podľa môjho názoru od roku 2005, lebo vychádzajúc zo zásady
„iura novit curia“ nemal súd konanie zastaviť, ale mal vec riadne prejednať a rozhodnúť
o nej v súlade so zákonom.»
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Právo J. Š. na spravodlivé rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi
pod sp. zn. 16 C 64/2004 porušené bolo.
2. Prikazuje sa Okresnému súdu v Prievidzi vo veci ďalej konať a rozhodnúť bez
zbytočných prieťahov.
3. Okresný súd v Prievidzi je povinný zaplatiť J. Š. z titulu primeraného finančného
zadosťučinenia 10.000,- € slovom desaťtisíc eur a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia
v sume 670,88 € slovom šesťstosedemdesiat eur 88 centov k rukám advokáta JUDr. J. V...
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
4. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej
veci predbežne skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. Ústavný súd
priložené listy k sťažnosti sťažovateľa z 27. januára 2009, 17. marca 2009, 15. mája 2009
a 15. júna 2009 posúdil podľa ich formy a obsahu ako žiadosť o nariadenie pojednávania,
ktoré sú adresované okresnému súdu, nie predsedovi okresného súdu. V nadväznosti
na to ústavný súd z dopytu na okresnom súde zistil, že sťažovateľ nepodal predsedovi
okresného súdu kvalifikovanú písomnú sťažnosť na prieťahy v konaní.
V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ
právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach
a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností
a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov
[platného do 31. marca 2005 (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“)] a od 1. apríla 2005
podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky, ktoré mal do 19. augusta 2009 k dispozícii podľa zákona o štátnej správe súdov
a v súčasnosti podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,
že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti.“.
Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán
poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Sťažovateľ v prerokúvanej veci nesplnil požiadavku namietania prieťahov v konaní
pred orgánom štátnej správy súdov ani nepreukázal, že ju nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V nadväznosti na to ústavný súd
dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných
práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje,
aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia.
Nekonanie týmto spôsobom... má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti
vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ (III. ÚS 44/03).
Ústavný súd za kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi
okresného súdu (tak ako to ukladá zákon o štátnej správe súdov a zákon o súdoch) nemohol
považovať žiadosti sťažovateľa o nariadenie pojednávania, ktoré náležitosti takejto
sťažnosti nespĺňali.
Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti ani z jej príloh a dopytu na okresnom súde
nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti
a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
5. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
6. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2009