Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 260/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., P.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta

2009 doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti opísal doterajší priebeh konania na okresnom súde takto:

«Žalobou podanou dňa 31. 05. 2004... som Okresný súd v Prievidzi žiadal

o priznanie náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti z titulu

odškodnenia pracovného úrazu.

Uznesením Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 27. 09. 2004 sp. zn. -12

bolo konanie zastavené a bolo rozhodnuté o postúpení spisu Sociálnej poisťovni B...

Proti uvedenému uzneseniu som podal odvolanie, v ktorom som poukazoval

na nespornú právomoc súdu, avšak uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30. 11.

2004 sp. zn. -26 bolo vyššie uvedené uznesenie prvostupňového súdu

potvrdené...

V tejto veci rozhodoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a to o negatívnom

kompetenčnom konflikte medzi Sociálnou poisťovňou ústredie B. a Okresným súdom

v Prievidzi a uznesením zo dňa 13. 01. 2009 sp. zn. rozhodol, že

prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci Okresného súdu v Prievidzi...

Po doručení uznesenia Najvyššieho súdu SR som opakovane žiadal Okresný súd

v Prievidzi o vytýčenie pojednávania, čím som upozorňoval aj na prieťahy v konaní - o čom

ako dôkazy č. 6 - 9 pripájam listy zo dňa 27. 01., 17. 03., 15. 05. a 15. 06. 2009, pričom

o prieťahy v konám ide podľa môjho názoru od roku 2005, lebo vychádzajúc zo zásady

„iura novit curia“ nemal súd konanie zastaviť, ale mal vec riadne prejednať a rozhodnúť

o nej v súlade so zákonom.»

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Právo J. Š. na spravodlivé rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi

pod sp. zn. porušené bolo.

2. Prikazuje sa Okresnému súdu v Prievidzi vo veci ďalej konať a rozhodnúť bez

zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd v Prievidzi je povinný zaplatiť J. Š. z titulu primeraného finančného

zadosťučinenia 10.000,- € slovom desaťtisíc eur a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia

v sume 670,88 € slovom šesťstosedemdesiat eur 88 centov k rukám advokáta JUDr. J. V...

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

4. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci predbežne skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. Ústavný súd

priložené listy k sťažnosti sťažovateľa z 27. januára 2009, 17. marca 2009, 15. mája 2009

a 15. júna 2009 posúdil podľa ich formy a obsahu ako žiadosť o nariadenie pojednávania,

ktoré sú adresované okresnému súdu, nie predsedovi okresného súdu. V nadväznosti

na to ústavný súd z dopytu na okresnom súde zistil, že sťažovateľ nepodal predsedovi

okresného súdu kvalifikovanú písomnú sťažnosť na prieťahy v konaní.

V prípadoch sťažností podľa , v ktorých je namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ

právo podľa o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností

a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov

[platného do 31. marca 2005 (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“)] a od 1. apríla 2005

podľa a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré mal do 19. augusta 2009 k dispozícii podľa zákona o štátnej správe súdov

a v súčasnosti podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľ v prerokúvanej veci nesplnil požiadavku namietania prieťahov v konaní

pred orgánom štátnej správy súdov ani nepreukázal, že ju nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ). V nadväznosti na to ústavný súd

dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných

práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje,

aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia.

Nekonanie týmto spôsobom... má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ ().

Ústavný súd za kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi

okresného súdu (tak ako to ukladá zákon o štátnej správe súdov a zákon o súdoch) nemohol

považovať žiadosti sťažovateľa o nariadenie pojednávania, ktoré náležitosti takejto

sťažnosti nespĺňali.

Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti ani z jej príloh a dopytu na okresnom súde

nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti

a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53

ods. 1 došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného

zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa ako neprípustnú.

5. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

6. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009