Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 316/09
PDF · 159.86 KB
No categories available
III. ÚS 316/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. D., Francúzsko, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
M. a spol., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. M., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 63/2008
a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. septembra
2009 doručená sťažnosť M. D., Francúzsko (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 63/2008.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Sťažovateľ M. D. sa ako žalobca návrhom na začatie konania zo dňa 10. 03. 2008,
doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 11. 03. 2008, domáhal voči žalovanému
zaplatenia 74.656,50 Sk s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania titulom náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
v trestnom konaní.
Na Okresnom súde Bratislava I sa od podania návrhu na začatie konania
do februára 2009 vôbec nekonalo.
Dňa 16. 02. 2009 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní a požiadal
predsedníčku súdu ako orgán poverený vybavovaním sťažností, aby, ak zistí, že sťažnosť
je dôvodná, prijala a zabezpečila vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.
V podanej sťažnosti sťažovateľ namietal postup súdu, ktorým súd porušuje právo účastníkov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
V odpovedi na sťažnosť v konaní spis. zn.: 24 C/63/2008 zo dňa 09. 03. 2009
predsedníčka Okresného súdu Bratislava I uviedla, že vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa
za dôvodnú a konštatovala, že vznikol objektívny prieťah v predmetnom konaní.
Výzvou zo dňa 09. 03. 2009 Okresný súd Bratislava I vyzval sťažovateľa na zaslanie
dôkazov preukazujúcich nárok sťažovateľa ako žalobcu. Právny zástupca sťažovateľa
doplnil požadované dôkazy listom zo dňa 18. 03. 2009.
Od toho času Okresný súd Bratislava I neuskutočnil v konaní žiadne iné úkony...
Pri posudzovaní zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu
SR potrebné prihliadať na tri kritéria: 1. právna a faktická zložitosť veci, 2. správanie
účastníka súdneho konania, 3. postup samotného súdu.
Z vyhodnotenia uvedených kritérií možno mať jednoznačne za to, že prieťahy
v predmetnom konaní neboli spôsobené právnou a faktickou zložitosťou veci. Taktiež
zo správania účastníka nemožno vyvodiť záver, že svojim konaním spôsobil prieťahy
v súdnom konaní. Máme za to, že prieťahy v súdnom konaní boli spôsobené postupom
všeobecného súdu, nakoľko odo dňa 11. 03. 2008, kedy bol Okresnému súdu Bratislava I
doručený návrh na začatie konania, nevykonal Okresný súd Bratislava I žiadny právne
relevantný úkon, ktorý by smeroval k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci.
Sťažovateľ v súlade s ustanovením čl. 127 ods. 2 Ústavy SR žiada o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa ustanovenia § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993
Z. z. uvádza, že finančné zadosťučinenie žiada vo výške 2.000,- EUR a svoj návrh
odôvodňuje tým, že toto finančné zadosťučinenie je protihodnotou utrpenej nemajetkovej
ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom pod spis. zn.: 24 C/63/2008.
V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty
sťažovateľa v oblasti jeho ústavnoprávneho nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktoré trvajú takmer 18 mesiacov, a vzhľadom
na správanie sa súdu nie je možné predpokladať, kedy sa pretrvávajúci stav právnej
neistoty sťažovateľa odstráni.
Trestné stíhanie výrazne zasiahlo do súkromného a osobného života sťažovateľa,
do jeho cti a dobrej povesti, a to tým viac, že išlo o obvinenie nepreukázané, čo bolo
potvrdené právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom súdu, podľa ktorého skutok, z ktorého
bol sťažovateľ obvinený a obžalovaný, nebol trestným činom.“
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:
„1. Základné právo sťažovateľa M. D. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.:
24 C/63/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:
24 C/63/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi M. D. priznáva finančné zadosťučinenie 2.000,- EUR (slovom
dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Sťažovateľovi M. D. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd
Bratislava I povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 63/2008 svojou
nečinnosťou porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Zo sťažnosti a z príloh k nej predložených ústavný súd zistil takýto stav konania:
Sťažovateľ sa návrhom (žalobou) z 10. marca 2008 domáhal náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu.
Dňa 16. februára 2009 sťažovateľ podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť
na prieťahy s tým, že ju žiadal o ich odstránenie.
Listom z 13. marca 2009 predsedníčka okresného súdu uznala sťažnosť ako dôvodnú,
pričom uviedla, že 28. marca 2008 okresný súd uznesením vyzval odporcu na vyjadrenie
k návrhu na začatie konania.
Dňa 23. mája 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu.
Dňa 27. februára 2009 bolo vyjadrenie odporcu doručené zástupcovi navrhovateľa.
Predsedníčka okresného súdu vyhodnotila sťažnosť ako dôvodnú a za vzniknuté
prieťahy sa ospravedlnila.
Dňa 9. marca 2009 bol právny zástupca sťažovateľa okresným súdom vyzvaný,
aby predložil dôkazy preukazujúce jeho nárok.
Dňa 18. marca 2009 sťažovateľ predložil návrh na doplnenie dôkazov.
Iné úkony po tomto dátume vykonané neboli.
Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (I. ÚS 120/03, I. ÚS 66/04)
berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno vzhľadom
na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu
vo veci nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie
základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 109/03), argumenty
v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie
(II. ÚS 93/03), resp. že na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu
považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné porušenie
základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 131/03).
Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať
postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku
konania kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle citovaných článkov ústavy
a dohovoru.
V postupe okresného súdu možno zistiť obdobia nečinnosti, a to v období
od 23. mája 2008 (bolo mu doručené vyjadrenie odporcu) do 27. februára 2009 (doručoval
vyjadrenie sťažovateľa) a tiež od 18. marca 2009 dosiaľ, ktoré však nenadobudli charakter
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia,
v ktorých opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých
mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (II. ÚS 91/09).
Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
alebo práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(IV. ÚS 203/03, III. ÚS 359/08).
Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti postupu
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 63/2008 odmietol ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. To však neznamená,
že ak by prieťahy pokračovali aj naďalej, nemohli by byť základné práva a slobody
sťažovateľa porušené.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez ďalšieho právneho významu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v petite, ktoré sa viažu na úspech
v merite veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2009