Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 316/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. D., Francúzsko, zastúpeného Advokátskou kanceláriou

M. a spol., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. M., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. septembra

2009 doručená sťažnosť M. D., Francúzsko (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ M. D. sa ako žalobca návrhom na začatie konania zo dňa 10. 03. 2008,

doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 11. 03. 2008, domáhal voči žalovanému

zaplatenia 74.656,50 Sk s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania titulom náhrady

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom

v trestnom konaní.

Na Okresnom súde Bratislava I sa od podania návrhu na začatie konania

do februára 2009 vôbec nekonalo.

Dňa 16. 02. 2009 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní a požiadal

predsedníčku súdu ako orgán poverený vybavovaním sťažností, aby, ak zistí, že sťažnosť

je dôvodná, prijala a zabezpečila vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.

V podanej sťažnosti sťažovateľ namietal postup súdu, ktorým súd porušuje právo účastníkov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V odpovedi na sťažnosť v konaní spis. zn.: zo dňa 09. 03. 2009

predsedníčka Okresného súdu Bratislava I uviedla, že vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa

za dôvodnú a konštatovala, že vznikol objektívny prieťah v predmetnom konaní.

Výzvou zo dňa 09. 03. 2009 Okresný súd Bratislava I vyzval sťažovateľa na zaslanie

dôkazov preukazujúcich nárok sťažovateľa ako žalobcu. Právny zástupca sťažovateľa

doplnil požadované dôkazy listom zo dňa 18. 03. 2009.

Od toho času Okresný súd Bratislava I neuskutočnil v konaní žiadne iné úkony...

Pri posudzovaní zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu

SR potrebné prihliadať na tri kritéria: 1. právna a faktická zložitosť veci, 2. správanie

účastníka súdneho konania, 3. postup samotného súdu.

Z vyhodnotenia uvedených kritérií možno mať jednoznačne za to, že prieťahy

v predmetnom konaní neboli spôsobené právnou a faktickou zložitosťou veci. Taktiež

zo správania účastníka nemožno vyvodiť záver, že svojim konaním spôsobil prieťahy

v súdnom konaní. Máme za to, že prieťahy v súdnom konaní boli spôsobené postupom

všeobecného súdu, nakoľko odo dňa 11. 03. 2008, kedy bol Okresnému súdu Bratislava I

doručený návrh na začatie konania, nevykonal Okresný súd Bratislava I žiadny právne

relevantný úkon, ktorý by smeroval k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci.

Sťažovateľ v súlade s ustanovením SR žiada o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa ustanovenia

Z. z. uvádza, že finančné zadosťučinenie žiada vo výške 2.000,- EUR a svoj návrh

odôvodňuje tým, že toto finančné zadosťučinenie je protihodnotou utrpenej nemajetkovej

ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom pod spis. zn.: .

V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty

sťažovateľa v oblasti jeho ústavnoprávneho nároku na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktoré trvajú takmer 18 mesiacov, a vzhľadom

na správanie sa súdu nie je možné predpokladať, kedy sa pretrvávajúci stav právnej

neistoty sťažovateľa odstráni.

Trestné stíhanie výrazne zasiahlo do súkromného a osobného života sťažovateľa,

do jeho cti a dobrej povesti, a to tým viac, že išlo o obvinenie nepreukázané, čo bolo

potvrdené právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom súdu, podľa ktorého skutok, z ktorého

bol sťažovateľ obvinený a obžalovaný, nebol trestným činom.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:

„1. Základné právo sťažovateľa M. D. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.:

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi M. D. priznáva finančné zadosťučinenie 2.000,- EUR (slovom

dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi M. D. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. svojou

nečinnosťou porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo sťažnosti a z príloh k nej predložených ústavný súd zistil takýto stav konania:

Sťažovateľ sa návrhom (žalobou) z 10. marca 2008 domáhal náhrady škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu.

Dňa 16. februára 2009 sťažovateľ podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť

na prieťahy s tým, že ju žiadal o ich odstránenie.

Listom z 13. marca 2009 predsedníčka okresného súdu uznala sťažnosť ako dôvodnú,

pričom uviedla, že 28. marca 2008 okresný súd uznesením vyzval odporcu na vyjadrenie

k návrhu na začatie konania.

Dňa 23. mája 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu.

Dňa 27. februára 2009 bolo vyjadrenie odporcu doručené zástupcovi navrhovateľa.

Predsedníčka okresného súdu vyhodnotila sťažnosť ako dôvodnú a za vzniknuté

prieťahy sa ospravedlnila.

Dňa 9. marca 2009 bol právny zástupca sťažovateľa okresným súdom vyzvaný,

aby predložil dôkazy preukazujúce jeho nárok.

Dňa 18. marca 2009 sťažovateľ predložil návrh na doplnenie dôkazov.

Iné úkony po tomto dátume vykonané neboli.

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (, )

berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno vzhľadom

na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu

vo veci nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie

základného práva sťažovateľa podľa (), argumenty

v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia

základného práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie

(), resp. že na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu

považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné porušenie

základného práva sťažovateľa podľa ().

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať

postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku

konania kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle citovaných článkov

a dohovoru.

V postupe okresného súdu možno zistiť obdobia nečinnosti, a to v období

od 23. mája 2008 (bolo mu doručené vyjadrenie odporcu) do 27. februára 2009 (doručoval

vyjadrenie sťažovateľa) a tiež od 18. marca 2009 dosiaľ, ktoré však nenadobudli charakter

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia,

v ktorých opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých

mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa

dohovoru ().

Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

alebo práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(, ).

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti postupu

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa . To však neznamená,

že ak by prieťahy pokračovali aj naďalej, nemohli by byť základné práva a slobody

sťažovateľa porušené.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez ďalšieho právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v petite, ktoré sa viažu na úspech

v merite veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009