Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 333/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť akad. mal. a soch. M. T., B., zastúpenej advokátom JUDr. J.

H., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa , 2 a 3 a ,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 9 Cbi

3/05 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť akad. mal. a soch. M. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2009 doručená sťažnosť akad. mal a soch. M. T., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu a na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa , 2 a 3 a

(ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom

Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. a Najvyšším

súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. V 36/2007.

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 27. augusta 2009.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľka podala

v roku 2005 krajskému súdu žalobu proti žalovanému správcovi konkurznej podstaty na

vylúčenie celého radu nehnuteľných vecí z konkurznej podstaty úpadcu Ž., s. r. o. (ďalej len

„úpadca“). Zároveň uhradila súdny poplatok vo výške 3 000 Sk. Výzvou krajského súdu

č. k. -51 zo 4. marca 2005 bola sťažovateľka požiadaná uhradiť súdny poplatok

z návrhu na začatie konania vo výške 597 000 Sk. Sťažovateľka prípisom z 29. marca 2005

doručeným krajskému súdu 5. apríla 2005 požiadala krajský súd o vysvetlenie, ako dospel

k sume súdneho poplatku vo výške 597 000 Sk. Poukázala pritom na skutočnosť, že podľa

výpisu z obchodného registra hodnota základného imania úpadcu je 200 000 Sk, pričom

sťažovateľka nemá vedomosť o tom, že by úpadca majetok, ktorý sa má vylúčiť

z konkurznej podstaty, nadobudol do vlastníctva (čoho dôkazom je výpis z obchodného

registra). Sťažovateľka je preto presvedčená, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku

v čiastke 597 000 Sk nemá logické ani právne opodstatnenie. Správne mal byť a aj bol

zaplatený súdny poplatok 3 000 Sk. Preto žiada poplatkovú výzvu zrušiť. Listom krajského

súdu č. k. -54 z 22. apríla 2005 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky

oznámené, že hodnota nehnuteľností, o ktoré v spore ide, je podľa znaleckého posudku

15 987 670 Sk. Súdny poplatok predstavuje 5 % z tejto hodnoty, avšak najviac 600 000 Sk.

V danom prípade prichádza do úvahy maximálny súdny poplatok 600 000 Sk, z ktorého

sťažovateľka uhradila 3 000 Sk, a preto ostáva uhradiť požadovaných 597 000 Sk. Po tom,

ako bol sťažovateľke doručený tento list, požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku.

Výzvou krajského súdu č. k. -59 z 15. júla 2005 jej bolo uložené dokumentovať

osobné a rodinné pomery, príjmy z pracovného pomeru alebo sociálneho zabezpečenia za

posledný polrok, príjmy z iných zdrojov, vlastníctvo k nehnuteľnostiam a iné aktíva, ako aj

záväzky a iné okolnosti, ktoré by mohli vplývať na oslobodenie od súdneho poplatku, a to

do 30 dní.

Uznesením krajského súdu č. k. -60 zo 7. októbra 2005 sťažovateľke

nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže táto napriek výzve

nedokumentovala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, pričom na výzvu súdu

nijako nereagovala. Uznesenie bolo sťažovateľke doručené 14. októbra 2005.

Proti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka 31. októbra 2005 odvolanie,

v ktorom vyjadrila názor, že zaplatením čiastky 3 000 Sk bola poplatková povinnosť

splnená. Vyrubenie súdneho poplatku vo výške 600 000 Sk je nesprávne. Hodnota majetku

úpadcu v deň vyhlásenia rozsudku bola 200 000 Sk, čoho dôkazom je výpis z obchodného

registra. Táto hodnota majetku sa nezmenila a je stále rovnaká.

Uznesením najvyššieho súdu č. k. -68 z 12. decembra 2006 bolo

potvrdené uznesenie krajského súdu č. k. -60 zo 7. októbra 2005. Podľa názoru

najvyššieho súdu bolo povinnosťou sťažovateľky doložiť svoje majetkové pomery, lebo bez

toho nebolo možné posúdiť dôvodnosť jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Napriek výzve krajského súdu však sťažovateľka žiadne potrebné doklady nepredložila.

Preto nebolo možné jej majetkové pomery posúdiť a nezostalo iné, ako návrhu na

oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovieť.

Proti uzneseniu najvyššieho súdu č. k. -68 z 12. decembra 2006 podala

sťažovateľka dovolanie datované 19. apríla 2007. Prípustnosť dovolania opierala

o ustanovenie . Trvala na tom, že súdny

poplatok jej bol vyrubený nesprávne, keďže sporný majetok nikdy nebol vo vlastníctve

úpadcu.

Uznesením najvyššieho súdu č. k. -76 z 28. mája 2009 bolo

dovolanie odmietnuté ako neprípustné. Bez súčinnosti účastníka konania všeobecný súd

nemá možnosť získať informácie o pomeroch účastníka rozhodujúcich pre záver o návrhu

na oslobodenie od súdnych poplatkov. Ak sťažovateľka napriek výzve krajského súdu

žiadané doklady nepredložila, krajský súd nemal možnosť posúdiť splnenie podmienok na

poskytnutie oslobodenia od súdnych poplatkov. Krajskému súdu nemožno vytknúť, že za

tejto situácie sťažovateľke oslobodenie nepriznal, a nemožno vytknúť ani odvolaciemu

súdu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie bolo sťažovateľke doručené

29. júla 2009.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

a najvyšším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. (správne má

byť zrejme sp. zn. , pozn.) s tým, aby bolo uznesenie krajského súdu

zo 7. októbra 2005 a uznesenie najvyššieho súdu z 28. mája 2009 zrušené. Žiada ďalej

prikázať krajskému súdu konať a rozhodnúť vo veci sp. zn. neodkladne ako

nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Požaduje tiež priznanie finančného

zadosťučinenia za spôsobené prieťahy a nespravodlivé rozhodnutie v sume 40 000 €, avšak

iba v prípade, ak ústavný súd sťažovateľku neoslobodí od platenia súdnych poplatkov.

Napokon sa domáha náhrady trov právneho zastúpenia v sume 289,462 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému krajským

súdom pod sp. zn. pre porušenie , 2 a 3 , ako aj

dohovoru, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z už citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

V danom prípade proti uzneseniu krajského súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny

opravný prostriedok. Preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam mal

v odvolacom konaní najvyšší súd. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Pokiaľ v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. sťažovateľka

namieta aj zbytočné prieťahy v konaní podľa , túto časť sťažnosti treba

považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Konanie vedené krajským súdom sa ukončilo najneskôr doručením uznesenia č. k.

-60 zo 7. októbra 2005, k čomu došlo 14. októbra 2005. Vzhľadom na to sťažnosť

ústavnému súdu odovzdaná na poštovú prepravu 27. augusta 2009 bola podaná oneskorene.

Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu

najvyššieho súdu č. k. -76 z 28. mája 2009. Túto časť sťažnosti považuje

ústavný súd za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ).

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

, 2 a 3 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

nemožno uznesenie najvyššieho súdu hodnotiť ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené.

Sťažovateľka na jednej strane požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak

na druhej strane odmietla reagovať na výzvu krajského súdu, aby dokumentovala svoje

osobné, majetkové a zárobkové pomery, hoci to bolo nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti

jej žiadosti. Týmto nekonzistentným prístupom sama spôsobila, že jej žiadosť o oslobodenie

od súdnych poplatkov bola neúspešná. Správny je aj záver, podľa ktorého v rozhodnom

období sa zo žalôb o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty platil percentuálne stanovený

súdny poplatok vychádzajúci z hodnoty vecí, ktorých vylúčenia z konkurznej podstaty sa

žalobca domáhal. Ak preto sťažovateľka požadovaný súdny poplatok nechcela uhradiť,

jedinou možnosťou obrany bolo preukázať, že jej pomery nedovoľujú súdny poplatok

uhradiť. Túto možnosť však sťažovateľka dôsledne nevyužila.

Ústavný súd v súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdne

konanie bez zbytočných prieťahov podľa v rámci dovolacieho konania

vedeného najvyšším súdom pod sp. zn. V 36/2007 poukazuje na skutočnosť, že

sťažnosť bola síce podaná v dvojmesačnej zákonnej lehote, avšak už v dobe, keď najvyšší

súd dovolacie konanie ukončil a jeho uznesenie bolo už sťažovateľke doručené.

Sťažovateľka sa teda obrátila na ústavný súd v čase, keď už namietané zbytočné prieťahy

v konaní skončili. Neexistoval už stav neistoty o uplatňovaných právach sťažovateľky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2009