Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 335/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. Č., T., V., zastúpeného advokátkou Mgr. R. Z.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

postupom Okresného súdu Poprad a jeho

uznesením z 15. februára 2008 v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1842/2001 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Č. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2009

doručená sťažnosť M. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením

z 15. februára 2008 v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1842/2001.

Sťažovateľ odôvodnil svoju sťažnosť tým, že 21. augusta 1992 nadobudol

právoplatnosť rozsudok okresného súdu sp. zn. , „ktorým súd privolil

k výpovedi z nájmu bytu M. Č. v zotavovni K., T., pozostávajúci z 2 izieb a príslušenstva

s tým, že nájomný pomer konči posledným dňom 3 mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť. Odporca – M. Č. je povinný vypratať tento

byt do 15 dní odo dňa, ku ktorému mu bude zabezpečený primeraný náhradný byt v tej istej

lokalite v oblasti V. Navrhovateľom v tomto konaní bola Slovenská odborárska rekreácia

ROH.“.

Právnym nástupcom Slovenskej odborovej rekreácie ROH „sa stal Jednotný

majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike“.

Dňa 9. apríla 2001 bol spoločnosťou S., s. r. o., „ktorá je Správcom objektov vo

vlastníctve JMF ZOO SR návrh na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti, za ktorú

je potrebné poskytnúť bytovú náhradu. Tento návrh je vedený na Okresnom súde Poprad

pod sp.zn. Er 1842/2001.“. O tejto skutočnosti sa sťažovateľ dozvedel z listinných dôkazov,

s ktorými sa oboznámil až v roku 2003.

K priebehu konania na okresnom súde sťažovateľ ďalej uviedol:

„Dňa 22.06.2005 súdny exekútor zasiela účastníkom konania Upovedomenie o začatí

exekúcie, na ktoré povinný M. Č. reaguje a to dňa 12.07.2005 podaním Námietok voči

exekúcii. O námietkach rozhoduje Okresný súd Poprad, ktorý dňa 13.12.2005 vydáva

Uznesenie, ktorým námietky povinného zamieta, príslušný súd zamieta aj námietky proti

trovám exekúcie.

Z dôvodu procesných možností dňa 27.01.2006 podáva M. Č. Opravný prostriedok

proti tejto exekúcii, súčasne samostatnými podaniami žiada o odklad exekúcie. Zákonný

sudca v danej právnej veci nekoná, ale postupuje vec z dôvodu odvolania M. Č. na Krajský

súd Prešov ako súd odvolací. Ten rozhodnutím zo dňa 17.05.2007 vracia vec súdu prvého

stupňa ako bezdôvodne predloženú.

V tom čase dochádza k odchodu zákonnej sudkyne z Okresného súdu Poprad, vec je

pridelená inému zákonnému sudcovi, ktorý dňa 15.02.2008 vydáva Uznesenie, ktorým

námietky povinného voči exekúcii zo dňa 11.07.2005 zamieta, zamieta námietky voči trovám

exekúcie, zamieta návrh povinného na zastavenie exekúcie, zamieta návrh povinného

na odklad exekúcie a zaväzuje povinného zaplatiť súdny poplatok vo výške 500,- Sk. V

rámci poučenia zákonného sudcu M. Č. podáva proti jednému z výrokov Uznesenia

odvolanie, ktoré však Krajským súdom Prešov je dňa 12.08.2008 odmietnuté.“.

Sťažovateľ namieta v predmetnom konaní existenciu procesných vád, pričom je toho

názoru, že „jeho oprávnené námietky nikto neskúma.“.

Zásadné procesné nedostatky vykazuje podľa sťažovateľa už „samotný návrh

na oprávneného spol. S., s.r.o. ...“, ktorý «...trpí nedostatkom aktívnej legitimácie z dôvodu,

že S., s.r.o. nie je vlastníkom, je „len“ správcom, tak, ako sám oprávnený na to poukazuje

predkladaním Mandátnej zmluvy. Upovedomenie o začatí exekúcie trpí podstatnými

procesnými vadami, ktoré robia tento výkon z procesného hľadiska neplatným.».

Okresný súd sa podľa názoru sťažovateľa v celom konaní „absolútne nezaoberal

skúmaním povinnosti oprávneného preukázať poskytnutie reálnej bytovej náhrady. Naviac,

v konaní príslušnému súdu postačilo tvrdenie oprávneného, že bytová náhrada je

kvalitnejšia a výhodnejšia ako byt, ktorý povinný so svojou rodinou užíva.“.

Povinný sa prostredníctvom námietok domáhal, „aby sa súd zaoberal meritom veci a

zaviazal povinného preukázaním, že byt ktorý je poskytovaný ako náhradný byt napĺňa

zákonné podmienky o poskytovaní bytovej náhrady v súlade s § 712 ods. 1. a 2 Občianskeho

zákonníka. Túto námietku nikto s kompetentných nebral do úvahy a reálne sa ňou

nezaoberal. V opačnom prípade by bolo preukázané tvrdenie povinného, že byt oficiálne

a právne neexistuje.“.

Podstatný zásah do svojich práv vidí sťažovateľ v postupe okresného súdu

„pri posudzovaní a následnom rozhodovaní o námietkach sťažovateľa“, ktorý sa mu „...javí

ako ústavne neudržateľný, pretože nie je z ústavného hľadiska prijateľné, aby dobromyseľný

účastník právneho vzťahu, ktorý postupoval podľa ustanovení príslušného právneho

predpisu (, Exekučný poriadok, ) prišiel

o možnosť dostať náhradný byt konaním toho účastníka právneho vzťahu, ktorý si svoje

povinnosti z takýchto predpisov nesplnil.“.

Sťažovateľ zastáva názor, že jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 bolo porušené, a preto žiadal zrušiť uznesenie okresného súdu sp. zn.

Er 1842/2001 z 15. februára 2008.

Sťažovateľ sa domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady

trov konania.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„1.) Okresný súd Poprad v konaní, vedenom pod sp.zn. Er 1842/2001 porušil

základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v či. 46 ods. 1 Slovenskej

republiky.

2.) Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Okresného súdu Poprad zo

dňa 15.02.2008 v konaní, vedenom pod sp.zn. Er 1842/2001 a vec vracia Okresnému súdu

Poprad na ďalšie konanie.“

Podaním z 28. septembra 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa doplnila sťažnosť

sťažovateľa, pričom k zásadným sťažnostným námietkam uviedla, že konanie na okresnom

súde prebieha bez exekučného titulu, keďže sťažovateľ „uzavrel dňa 30.10.1997 novú

nájomnú zmluvu, na základe ktorej sťažovateľ v súčasnosti užíva nájomný byt“. K uzavretiu

tejto zmluvy malo teda dôjsť v čase po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku okresného

súdu sp. zn. , ktorý je proklamovaným exekučným titulom. Zároveň bola

predmetná nájomná zmluva uzatvorená „pred dňom začatia predmetného exekučného

konania“. Táto zmluva nebola podľa tvrdenia právnej zástupkyne sťažovateľa do dnešného

dňa nikým vypovedaná, a „je teda platným a účinným zmluvným vzťahom, ktorého

predmetom je, na rozdiel od nájomnej zmluvy, ktorá bola vypovedaná so súhlasom

Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod číslom 12C 153/92, užívanie bytu bez

osobitného určenia, t.j. bytu, ktorý viac nemá povahu služobného bytu, keďže nájomca

v čase jej uzavretia už nebol zamestnancom Jednotného majetkového fondu“.

Právna zástupkyňa tiež vo svojom podaní spochybnila aktívnu procesnú legitimáciu

oprávneného v exekučnom konaní a doplnila petit sťažnosti o návrh na určenie povinnosti

„Okresného súdu Poprad nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške podľa záverečného

vyčíslenia do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti ústavného nálezu“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to

pripúšťa povaha tohto iného zásahu.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný

súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti.

V danom prípade sťažovateľ žiada vysloviť porušenie svojho základného práva

„v konaní“ okresného súdu a zároveň navrhuje, aby ústavný súd zrušil „rozsudok

Okresného súdu Poprad zo dňa 15.02.2008“. Z ďalšieho obsahu sťažnosti, ako aj

z priložených listín vyplýva skutočnosť, že sťažnosť meritórne smeruje proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -153 z 15. februára 2008. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj

formulácia 2. bodu sťažnostného petitu.

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol v I. výroku o námietkach sťažovateľa

proti exekúcii z 11. júla 2005, v II. výroku o námietkach sťažovateľa proti trovám exekúcie

z 30. júna 2005, v III. výroku o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie zo 4. septembra

2006 a vo IV. výroku o návrhu sťažovateľa na odklad exekúcie z 27. januára 2006.

Vo všetkých výrokoch okresný súd námietky a návrhy sťažovateľa zamietol. Zároveň

okresný súd predmetným uznesením v V. výroku zaviazal sťažovateľa zaplatiť súdny

poplatok za konanie o námietkach.

Napadnuté uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 25. februára 2008,

pokiaľ ide o výroky I, II a IV, a 12. marca 2008, pokiaľ ide o výrok V. Proti III. výroku

uznesenia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podal sťažovateľ odvolanie, ktoré

bolo 12. augusta 2008 odmietnuté uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. .

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už viackrát uviedol, že sťažnosť

podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok

ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127

na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v zákona

o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti

(napr. , , ).

V tejto súvislosti ústavný súd v iných prípadoch zdôraznil, že nedodržanie uvedenej

lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

podľa , a tiež to, že v prípade podania sťažnosti

po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie

tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie

neumožňuje (m. m. , , ).

Sťažovateľ sa o všetkých podstatných skutkových a právnych okolnostiach,

v ktorých vidí zásah do svojich práv, teda o spôsobe, akým okresný súd v predmetnom

konaní posudzoval skutkový a právny stav veci, a následne aj o spôsobe rozhodovania súdu

o namietaných skutočnostiach dozvedel najneskôr v momente doručenia napadnutého

uznesenia okresného súdu.

Toto platí v každom prípade pre tú skupinu výrokov uznesenia, proti ktorým podľa

poučenia okresného súdu nebol prípustný opravný prostriedok, a teda nadobudli

právoplatnosť dňom doručenia rozhodnutia sťažovateľovi 25. februára 2008 (výroky

uznesenia v bodoch I, II, a IV). Vo vzťahu k výroku o trovách konania je týmto momentom

dátum nadobudnutia právoplatnosti uznesenia v tejto časti, teda 12. marec 2008. Tieto

skutočnosti vyplývajú priamo z vyznačenej doložky o právoplatnosti na sťažovateľom

predloženej kópii napadnutého uznesenia okresného súdu.

Odvolanie sťažovateľa proti výroku v bode III uznesenia bolo odmietnuté uznesením

krajského súdu sp. zn. z 12. augusta 2008. Kópiu tohto uznesenia

sťažovateľ nepriložil, neuviedol dôvody odmietnutia jeho odvolania a samotné toto

uznesenie krajského súdu v sťažnosti nijako nenapadol.

Vychádzajúc z platného znenia relevantných právnych predpisov [§ 202 ods. 2

v spojení s zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov)] je zrejmé, že ani proti uvedenému výroku nebolo

odvolanie prípustné, a teda že aj výrok v III. bode uznesenia nadobudol právoplatnosť

25. februára 2008. Ústavný súd však v daných okolnostiach ani nepovažoval za potrebné

bližšie túto otázku skúmať, pretože aj za predpokladu, že by bolo v právomoci krajského

súdu v odvolacom konaní napadnuté uznesenie okresného súdu preskúmať, by musela byť

sťažnosť v tejto časti vzhľadom na uplatňovaný princíp subsidiarity v zmysle čl. 127 ods. 1

odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil až sťažnosťou z 9. júna 2009, ktorá mu bola

doručená 12. júna 2009, teda zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty dvoch

mesiacov ( ). Vzhľadom na túto skutočnosť je jeho

sťažnosť podaná oneskorene a ústavný súd ju z toho dôvodu už v rámci jej predbežného

prerokovania podľa odmietol.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009