Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 294/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. M. Z., B.,

pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Trnave

v rámci bližšie neoznačeného odvolacieho konania a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. S. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra

2009 doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v rámci bližšie

neoznačeného odvolacieho konania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

«Okresnému súdu v Trnave som predložil dňa 1. 02. 2005 návrh žaloby o náhradu

mzdy.

Podaním súdu 07. 02. 2005 som navrhol rozšírenie podaného návrhu žaloby

o náhradu mzdy o preskúmanie právoplatnosti Dohody o zmene pracovnej zmluvy / /

zo dňa 1. 1. 1982.

Okresný súd v Trnave uznesením zo dňa 11. 02. 2005 pripustil zmenu podaného

návrhu žaloby o náhradu mzdy sp. zn. : -61.

Z toho dôvodu, že súd v horeuvedenej veci nekonal podal som doručené osobne

13. 12. 2005 na súd, do rúk predsedu súdu sťažnosť na zbytočné súdne prieťahy v konaní na

Okresnom súde v Trnave, čísla konania: a č. k.: .

Listom OS v Trnave č. Spr 2577/5 20 dňa 3. 1. 2006 mi na moju sťažnosť odpovedala

podpredsedníčka Okresného súdu v Trnave JUDr. K. H., ktorá zároveň nespravodlivo

rozhodla vo veci aj ktorej sa táto sťažnosť týkala.

Tu je preukázaná nesprávnosť postupu Okresného súdu v Trnave, keď vybavuje

sťažnosť predsedkyňa senátu JUDr. K. H., proti ktorej sťažnosť bola podaná, čo je zároveň

okrem iného aj porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania.

Na základe uvedeného som podaním na Krajský súd v Trnave sp. zn.:

chcel spojiť v záujme hospodárnosti konania svoj návrh podaním zo dňa 8. 6. 2006,

v ktorom som navrhol súdu, aby konanie vo veci na Okresnom súde v Trnave,

ktoré sa nachádza na odvolacom konaní na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.:

spojil v záujme hospodárnosti konania na spoločné konanie vo veci, ktorá je

vedená na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.: . V tejto veci Krajský súd

v Trnave nerozhodol.

Podaním na Okresný súd v Trnave do rúk predsedu súdu zo dňa 9. 3. 2006 som

uskutočnil „Urgenciu vybavenia sťažnosti na zbytočné súdne prieťahy a neefektívne

konanie vo veci sp. zn.: “, na ktorú som do dnešného dňa neobdržal žiadnu

odpoveď.

Dňa 02. 02. 2007 som znova uskutočnil urgenciu vybavenia sťažnosti na zbytočné

súdne prieťahy a neefektívne konanie vo veci sp. zn.: doručenej súdu 9. 8.

2006.

Dňa 28. 03. 2007 mi bolo doručené uznesenie súdu zo dňa 15. 11. 2006, na ktoré

som podal odvolanie zo dňa 29. 03. 2007 osobne podané súdu 30. 03. 2007.

Dňa 23. 4. 2007 som podal do rúk predsedu Krajského súdu v Trnave Sťažnosť na

nevybavovanie sťažností podávaných do rúk predsedu Okresného súdu v Trnave zo dňa 9.

8. 2006 a 2. 2. 2007, na neefektívne konanie a zbytočné súdne prieťahy vo veci ,

so žiadosťou o zabezpečenie spravodlivého konania vo veci.

Predsedníčka Krajského súdu v Trnave mi na horeuvedenú sťažnosť dala

„Odpoveď“ listom zo dňa 22. 5. 2007 číslo: Spr. 251/07.

Podpredseda Okresného súdu v Trnave listom zo dňa 04. 01. 2003 zn.: Spr. 2577/05

mi poslal „Upovedomenie o postúpení spisu Spr.“...

Na základe skutočností uvedených v časti I. tejto sťažnosti je nesporné, že Okresný

súd v Trnave a taktiež Krajský súd v Trnave svojim postupom vo veci vedenej pod sp. zn.:

26 porušili základné právo upravené v č1. 48 ods. 2 a ľudské právo

upravené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Predmet namietaného konania nie je ani právne ani fakticky tak zložitý, aby

objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu efektívneho a spravodlivého rozhodnutia

vo veci samej s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že sa jedná o pracovnoprávny spor.

Ako účastník konania som včas reagoval na všetky požiadavky súdu, podľa vývoja

konania na súde som písomne zdôrazňoval súdu dodržiavanie súdom príslušných platných

právnych ustanovení.

Svojim postupom som vytvoril všetky podmienky na včasné a spravodlivé rozhodnutie

súdu, o čom do dnešného dňa nie je súdom spravodlivo rozhodnuté aj keď od podania na

súd uplynula lehota štyri roky a sedem mesiacov.

Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave a následne Krajský súd v Trnave doteraz

právoplatne nerozhodol vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, nútené poberanie

nízkeho starobného dôchodku, čo značne zhoršuje moju životnú úroveň ako osoby zdravotne

ťažko postihnutej s potrebou doprovodu sprievodcom /dôkaz preukaz ZŤPS č.: 056606

vydal OÚ v T. OSV ÚTČ/, aj napriek využitiu všetkých dostupných právnych prostriedkov

nápravy tento neželateľný stav nápravy naďalej trvá.

Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu - súdu v Trnave, ten bez

primeraných dôvodov nekoná, resp. nekoná primerane svojim možnostiam a okolnostiam

tohoto prípadu, keď koná, tak koná neefektívne a tak spôsobuje pretrvávanie protiprávneho

stavu.»

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Okresný súd v Trnave a následne aj Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod

sp. zn.: porušili základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v , ako aj jeho právo na

prerokovanie veci súdom v primeranej lehote a spravodlivo podľa č1. 6 ods. 1. Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Trnave a Krajskému súdu v Trnave prikazuje , aby v konaní

pod sp. zn.: spravodlivo konali, bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000.- eur, ktoré mu je

Okresný súd v Trnave povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohoto nálezu.

4. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť náhradu trov konania právneho

zastupovania a náhradu všetkých trov konania, ktoré sťažovateľ predloží najneskôr do troch

dní po rozhodnutí ústavného súdu a to všetko do jedného mesiaca od nadobudnutia

právoplatnosti tohoto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v petite namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a krajského súdu v rámci bližšie neoznačeného odvolacieho

konania.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

1. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, dopytu na okresnom súde, ako aj zo spisu v konaní

pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. ústavný súd zistil tieto

skutočnosti:

Sťažovateľ 1. februára 2005 podal okresnému súdu návrh, ktorým sa domáhal

náhrady mzdy proti spoločnosti Z., a. s., H., ktorý okresný súd zaevidoval pod sp. zn.

.

Dňa 7. februára 2005 sa sťažovateľ domáhal rozšírenia návrhu aj o určenie platnosti

pracovnej zmluvy.

Okresný súd uznesením z 11. februára 2005 pripustil zmenu návrhu.

Dňa 17. februára 2005 okresný súd zaslal návrh na začatie konania na vyjadrenie

odporcovi, ktorý 7. marca 2005 doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie.

Dňa 13. decembra 2005 sťažovateľ žiadal spojenie vecí vedených pod sp. zn.

a sp. zn. na spoločné konanie.

Dňa 14. decembra 2005 zákonný sudca vydal pokyn na pripojenie spisu v inej veci

vedenej pod sp. zn. (táto vec sa nachádzala v odvolacom konaní).

Dňa 30. septembra 2005 sťažovateľ listom (k sp. zn. ) opätovne žiadal

spojenie vecí, ktoré spolu súvisia.

Dňa 13. decembra 2005 sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v jeho veciach.

Listom sp. zn. Spr 2577/05 z 3. januára 2006 sťažovateľovi odpovedala

podpredsedníčka okresného súdu, ktorá uviedla, že sťažnosť považuje za nedôvodnú.

Dňa 8. júna 2006 sa sťažovateľ listom adresovaným krajskému súdu k sp. zn.

domáhal rozhodnutia vo veci a rozhodnutia o spojení vecí.

Dňa 9. augusta 2006 sťažovateľ opätovne urgoval skončenie veci vedenej okresným

súdom.

Okresný súd uznesením z 15. novembra 2006 konanie vo veci zastavil.

Sťažovateľ 30. marca 2007 podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

o zastavení konania a spis bol 3. mája 2007 doručený krajskému súdu na rozhodnutie

o podanom odvolaní.

Krajský súd 28. septembra 2007 napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a spis

vrátil okresnému súdu 19. októbra 2007 na ďalšie konanie.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom uvedená sp. zn. sa týka konania

vedeného pred okresným súdom. Sťažovateľ neuviedol spisovú značku konania vedeného

pred krajským súdom.

2. Podľa , ktorým sa mení a dopĺňa

o sídlach a obvodoch súdoch Slovenskej republiky od 1. januára 2008 došlo k reorganizácii

okresných súdov a zmene miestnej príslušnosti súdu na prerokovanie a rozhodnutie veci na

novozriadený Okresný súd Piešťany, ktorý zaevidoval spis pod sp. zn. .

Od 1. januára 2008 už teda nemohlo dochádzať zo strany okresného súdu ani

krajského súdu k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože vo veci samej už nekonali.

Z uvedeného vyplýva záver, že sťažnosť bola podaná oneskorene.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok na

prijatie sťažnosti podľa na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej

v , pričom neumožňuje

zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. , ). Inými

slovami, ak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že už uplynula lehota

ustanovená v , nemôže sa už z tohto dôvodu na základe

sťažnosti podanej podľa zaoberať opodstatnenosťou námietok o porušení

základného práva zaručeného v ústave alebo v príslušnej medzinárodnej zmluve o ľudských

právach a základných slobodách (mutatis mutandis ).

Ústavný súd už judikoval, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania

sťažnosti (, ).

Na základe uvedeného sa lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti podľa čl. 127

, ktorou sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle a práva podľa dohovoru, počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o porušení tohto základného práva dozvedieť. Začiatok zákonnej

lehoty je teda v prípade tohto práva vymedzený subjektívne podľa možnosti sťažovateľa

dozvedieť sa o jeho porušení. Posúdenie tejto „možnosti“ je vždy individuálne vzhľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Ústavný súd pritom prihliada tak na účel

tohto základného práva, ako aj na účel predmetnej zákonnej lehoty.

3. Predmetná sťažnosť z 20. septembra 2009 bola ústavnému súdu doručená

23. septembra 2009, teda v čase, keď vo veci už okresný súd a ani krajský súd nekonal. Od

1. januára 2008 konal vo veci samej Okresný súd Piešťany, proti ktorému však sťažnosť

nesmeruje.

Ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde) vzhľadom na už uvedené nemohol zmeniť samotný petit, ktorým disponoval

sťažovateľ, a ústavný prieskum vztiahnuť aj na Okresný súd Piešťany, ktorého za

porušovateľa označených práv sťažovateľ v sťažnosti (jej petite) neoznačil. Sťažovateľ bol

kvalifikovane zastúpený advokátom. Ústavný súd preto mohol pri predbežnom prerokovaní

posúdiť sťažovateľom označené porušenie práv iba vo vzťahu k tým porušovateľom,

ktorých označil v sťažnosti, teda vo vzťahu k okresnému súdu a krajskému súdu.

Vzhľadom na to, že krajský súd o odvolaní sťažovateľa rozhodol 28. septembra 2007

a spis vrátil okresnému súdu 19. októbra 2007 na ďalšie konanie, nemohlo už dochádzať

k žiadnemu porušovaniu základného práva sťažovateľa v konaní pred krajským súdom.

Okrem toho sťažovateľ neoznačil spisovú značku konania krajského súdu, pod ktorou je vec

vedená, ale uviedol len spisovú značku okresného súdu pre okresný súd

i krajský súd.

4. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na tú skutočnosť, že krajský súd nerozhodol o jeho

návrhu z 8. júna 2006 na spojenie vecí na spoločné konanie ani nevybavil sťažnosť, ústavný

súd nie je kompetentný preskúmavať v tomto smere postup všeobecných súdov. V súvislosti s

možnosťou spojenia vecí na spoločné konanie ide o rozhodovanie v súlade s § 112 ods. 1

, ktorým sa nerozhoduje o právach a povinnostiach

účastníkov sporu vo veci samej, ale ide o procesné uznesenie upravujúce vedenie konania,

ktorého v okolnostiach danej veci vydanie alebo nevydanie je v úplnej kompetencii

konajúceho súdu. Ústavný súd sa nenachádza v sústave všeobecných súdov, neposudzuje

výklad jednoduchého práva ani zákonnosť a optimálnosť postupu okresného súdu, a nie je

ani nadriadeným súdom krajskému súdu.

5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009