Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 361/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Z. B., Š., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. D., Š., vo veci

namietaného porušenia práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok

nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. z 29. februára 2008, rozsudkom

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 5. decembra 2008 a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. júna 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. septembra

2009 faxom a 2. októbra 2009 poštou doručená sťažnosť Z. B., Š. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru rozsudkom

Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 29. februára 2008,

rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 5. decembra 2008 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 18. júna 2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. sa sťažovateľka žalobou domáhala od žalovaných zaplatenia zmluvnej

pokuty za oneskorené zaplatenie časti dohodnutej kúpnej ceny. Okresný súd rozsudkom

z 29. februára 2008 žalobu sťažovateľky zamietol, pričom na základe jej odvolania krajský

súd rozsudkom sp. zn. z 5. decembra 2008 rozhodnutie okresného súdu

potvrdil. Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudli podľa

sťažovateľky právoplatnosť 5. februára 2009. O následnom dovolaní sťažovateľky proti

rozsudku krajského súdu rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. z 18. júna

2009 tak, že jej dovolanie odmietol, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné. Uznesenie najvyššieho súdu malo podľa sťažovateľky

nadobudnúť právoplatnosť 31. júla 2009.

Sťažovateľka v sťažnosti v podstate polemizuje, resp. vyjadruje svoj nesúhlas

so skutkovým stavom tak, ako ho zistili okresný súd a krajský súd, pričom týmto súdom

vyčíta, že nezohľadnili všetky okolnosti skutkového stavu (napr. podľa sťažovateľky

neoprávnené zníženie dohodnutej kúpnej ceny žalovanými z dôvodu vady predmetu kúpy,

ktorú sťažovateľka nezavinila, a pod.), ako aj to, že nesprávne právne posúdili otázku

primeranosti, resp. proporcionality výšky zmluvnej pokuty a istiny. Pokiaľ ide o namietané

rozhodnutie najvyššieho súdu, sťažovateľka svoju sťažnosť bližšie neodôvodnila.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Z uvedeného mám za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci v zmysle ustanovenia a že v konaní

došlo k vadám uvedeným v , t. j. že účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred odvolacím súdom.

Tým, že odvolací súd v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku samostatným výrokom

nevyslovil, že je proti nemu prípustné dovolanie (238 ods. 3 ), mi odňal právo na

súdnu a inú právnu ochranu (čl. 36 Listiny základných práv a slobôd), právo na spravodlivé

súdne rozhodnutie.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo Z. B. na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a slobôd, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd a právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Dodatkového protokolu k Dohode o ochrane ľudských práv a slobôd rozsudkom Okresného

súdu v Leviciach č. k. -115 zo dňa 29. 2. 2008, rozsudkom Krajského súdu v

Nitre č. k. -136 zo dňa 5. 12. 2008 a uznesením Najvyššieho súdu SR č. k.

zo dňa 18. 6. 2009 porušené boli.

Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -136 zo dňa 5. 12. 2008

a prikazuje Krajskému súdu v Nitre vo veci konať a znovu rozhodnúť.

Zrušuje rozsudok Okresného súdu v Leviciach č. k. -115 zo dňa 29. 2.

2008.

Z. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.319,39 €(...), ktoré sú

povinné zaplatiť Okresný súd v Leviciach v sume 1.659,69 € a Krajský súd v Nitre sumou

1.659,70 €, do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 759,48 €

(2 úkony právnej pomoci – prevzatie a príprava veci a podanie vo veci samej – po 379,74 €

a 2x režijný paušál po 6,95 € ), spolu 773,38 € na účet advokáta(...) do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky rozhodnutím okresného súdu

Sťažovateľka namieta porušenie označených práv rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 29. februára 2008 z dôvodu, že okresný súd podľa jej tvrdení nedostatočne

zistil skutkový stav, a tiež, že mal nesprávne posúdiť otázku proporcionality uplatnenej

zmluvnej pokuty a nezaplatenej časti dohodnutej kúpnej ceny.

Vzhľadom na princíp subsidiarity [„ak(...) nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označeného práva alebo slobody

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu toho

práva, porušenie ktorého sťažovateľka namieta, t. j. práva na spravodlivý súdny proces

a práva na účinný prostriedok nápravy, k porušeniu ktorých malo dôjsť v dôsledku

nedostatočného dokazovania a sťažovateľkou tvrdeného nesprávneho právneho názoru

okresného súdu, neposkytuje iný všeobecný súd na základe sťažovateľke dostupných

opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného

porušenia jej práv.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania

rozsudku okresného súdu sp. zn. z 29. februára 2008 využitím riadneho

opravného prostriedku, a to odvolania, ktoré sťažovateľka napokon (ako to vyplýva aj

zo sťažnosti) aj účinne využila. Na základe sťažovateľkou podaného odvolania sa krajský

súd v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu musel v podstate

vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, ako sťažovateľka uvádza

v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (vo vzťahu k okresnému súdu) už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2

).

2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky rozhodnutím krajského súdu

Sťažovateľka namieta porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces a práva

na účinný prostriedok nápravy aj rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

z 5. decembra 2008, a to z tých istých dôvodov ako v prípade okresného súdu.

Vzhľadom na zistenie, že sťažovateľka podala proti napadnutému rozsudku

krajského súdu dovolanie, ktoré však najvyšší súd odmietol ako procesné neprípustné,

a teda sa ani nezaoberal meritórnym preskúmaním rozsudku krajského súdu, ústavný súd

pripúšťa, že by bolo v jeho právomoci preskúmanie tohto rozsudku krajského súdu, pretože

sťažovateľka už proti nemu reálne nedisponovala žiadnym mimoriadnym opravným

prostriedkom, ktorým by sa mohla domôcť ochrany svojich práv.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3

to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Sťažovateľka sťažnosťou pred ústavným súdom napáda rozhodnutie krajského súdu

sp. zn. z 5. decembra 2008, ktoré podľa nej nadobudlo právoplatnosť

5. februára 2009.

Od 5. februára 2009, keď napádané rozhodnutie krajského súdu nadobudlo

právoplatnosť, do 30. septembra 2009, keď sťažovateľka faxom podala sťažnosť

adresovanú ústavnému súdu (na poštovú prepravu bola podaná 1. októbra 2009 a ústavnému

súdu bola poštou doručená 2. októbra 2009), nepochybne uplynula dvojmesačná lehota

podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu k napádanému

rozhodnutiu krajského súdu už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú

oneskorene podľa .

Nad rámec ústavný súd ešte raz podotýka, že vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu

krajského súdu nebolo možné sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného

súdu, t. j. z dôvodu možnosti jeho meritórneho preskúmania iným všeobecným súdom,

pretože sťažovateľka sa síce domáhala preskúmania tohto rozhodnutia aj pred iným súdom

podaním mimoriadného opravného prostriedku (dovolania), avšak toto bolo odmietnuté už

pre jeho procesnú neprípustnosť, takže dovolací najvyšší súd označené rozhodnutie

krajského súdu ani meritórne nepreskúmaval.

3. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky rozhodnutím najvyššieho súdu

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že jej právo na spravodlivý súdny proces

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru a jej právo na účinný prostriedok nápravy zaručené v čl. 13

dohovoru bolo porušené aj rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 18. júna

2009, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom

neodôvodnila (napr. nevytkla žiadne nedostatky rozhodnutiu najvyššieho súdu alebo

procesné pochybenia v jeho procesnom postupe).

Podľa prvej vety návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na to, že sťažovateľka je v konaní pred

ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpená, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto

časti (vo vzťahu k najvyššiemu súdu) už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že najvyšší súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia okrem iného uviedol:

«(...) odvolací súd považoval skutkové zistenia súdu stupňa za úplné a ich právne

posúdenie súdom prvého stupňa za správne; v dôsledku toho dospel k záveru, že sú dané

zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku ( ).

V danom prípade: a) nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b) súd prvého

stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c) obsah spisu nesvedčí o tom, že by

nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. Vzhľadom na to

dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ

prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( ); jeho postupom nebola žalobkyni odňatá možnosť pred

súdom konať.

Námietka žalobkyne, že „sudkyňu súdu prvého stupňa viackrát upozorňovala na jej

spôsob diktovania do zápisnice, keď jej vyjadrenia a návrhy sa vôbec nedostali do zápisnice

alebo sa dostali v pozmenenej podobe“, nemá oporu v spise – zo žiadnej zápisnice

o pojednávaní pred súdom prvého stupňa nevyplýva, že by žalobkyňa alebo jej zástupca

poukazovali na nesprávnu protokoláciu alebo že by sa domáhali opravy alebo doplnenia

zápisnice. Pri posudzovaní otázky prípustnosti dovolania v zmysle na

takéto tvrdenie, ktoré nie je ničím podložené, nebolo možné vziať zreteľ.

Pokiaľ žalobkyňa namieta, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom

právnom posúdení veci (v otázke rozporu dohody o zmluvnej pokute s dobrými mravmi, jej

čiastočnej nezrozumiteľnosti a nejasnosti, hrubého nepomeru medzi výškou požadovanej

zmluvnej pokuty a výškou včas neuhradenej časti kúpnej ceny) a tiež prehliadnutím toho, že

„uplatnenie moderačného práva vo vzťahu k zmluvnej pokute sa v občianskoprávnych

vzťahoch neumožňuje“, dovolací súd poukazuje na to, že i keby odvolací súd vec prípadne

nesprávne právne posúdil (dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto hľadiska

neposudzoval), zostáva nesprávne právne posúdenie veci (iba) relevantným dovolacím

dôvodom v zmysle , ktorý možno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní; samo nesprávne právne posúdenie ale nie je procesnou vadou

konania a nezakladá prípustnosť dovolania podľa Ustanovenie

dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickou

činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo

procesného predpisu na zistený skutkový stav sa vo všeobecnosti účastníkovi neodníma

možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď najmä

R 43/2003).

Ani údajné nezohľadnenie skutkových okolností, na ktoré žalobkyňa poukázala

v dovolaní (argumentáciou, že nehnuteľnosť chcela pôvodne predať za vyššiu sumu, že

konanie žalovaných bolo „nekorektné a miestami až podvodné“ a že k poškodeniu omietky

v dome mohlo dôjsť v dôsledku stavebných úprav uskutočnených žalovanými) nesvedčí

o tom, že by žalobkyni v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať a že by z tohto

dôvodu bolo jej dovolanie prípustné ( ).

Pokiaľ žalobkyňa naznačuje, že k odňatiu jej možnosti konať pred súdom došlo tým,

že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie ňou navrhovanou ohliadkou nehnuteľnosti,

dovolací súd uvádza, že účastníci sú síce povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, súd však rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi

účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.

Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci

dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov

konania (viď R 37/1993). Na rovnakom závere je založené rozhodnutie R 125/1999,

v zmysle ktorého ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo

vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu podľa nie je prípustné.

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť

dovolania žalobkyne proti potvrdzujúcemu výroku napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

nemožno vyvodiť nielen z , ani z

Žalobkyňa navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním

napadla výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje jej dovolanie proti rozhodnutiu,

ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento

charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí

a je do neho pojaté ( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia

odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho

posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu

( ). Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania

je ale výslovne vylúčená ustanovením So zreteľom na to, že vo vzťahu

k tomuto výroku nebola preukázaná procesná vada konania zakladajúca zmätočnosť,

nemožno prípustnosť dovolania proti tomuto výroku vyvodiť ani z

Keďže prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky tento jej opravný

prostriedok odmietol ( v spojení s ) ako

procesné neprípustný. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.»

Z rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že do odôvodnenia svojho rozhodnutia

uviedol postup, akým dospel k záverom o odmietnutí dovolania proti rozsudku krajského

súdu sp. zn. z 5. decembra 2008. Jeho rozhodnutie obsahuje výklad právnych

noriem , ktorý nemožno považovať za zjavne neodôvodnený

alebo arbitrárny. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd vykonal ústavne súladný výklad

platných právnych predpisov, ktorý nie je svojvoľný a nepopiera zmysel interpretovaných

a použitých právnych noriem.

Na tomto závere treba trvať napriek tomu, že sťažovateľka nesúhlasí s právnym

názorom najvyššieho súdu, pretože porušenie základného práva nemožno vidieť len v tom,

že najvyšší súd postupoval a rozhodoval bez toho, aby sa stotožnil s právnym názorom

sťažovateľky.

Vzhľadom na už uvedené dôvody ústavný súd mohol sťažnosť v tejto časti

odmietnuť aj ako zjavne neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009