Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 374/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., trvale bytom S., prechodne P., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

z 30. júna 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. septembra

2009 doručená sťažnosť JUDr. O. M., trvale bytom S., prechodne P. (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Ndc

15/2009 z 30. júna 2009.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv uznesením najvyššieho súdu z dôvodu

neprikázania veci Okresnému súdu Liptovský Mikuláš z Okresného súdu Humenné.

Najvyšší súd jeho dôvody na prikázanie veci tomuto súdu neuznal. Sťažovateľ uviedol, že je

občanom „ŤZP“ s právom na sprievodcu. Jeho dom v S. bol inou osobou zničený a je

neobývateľný, a preto od jesene 2007 žije v P., ktorej vzdialenosť od Okresného súdu

Humenné si vyžaduje dlhé cestovanie. Sťažovateľ je podľa posudku Krajského úradu v P.

odkázaný na individuálnu dopravu. Sám auto nemá a ani nepozná takú osobu, ktorá by ho

na Okresný súd Humenné odviezla, resp. mu robila sprievodcu.

Najvyšší súd tieto dôvody sťažovateľa na prikázanie veci neuznal, pretože tento

problém možno riešiť výsluchom žalobcu (sťažovateľa) na dožiadanom Okresnom súde

Brezno podľa a . Tento postup považuje

sťažovateľ ako rozporný s a dohovorom, pretože každý občan má právo osobne sa

zúčastniť na súdnom pojednávaní, ktorého je účastníkom, aj keď na druhej strane je pravdou

a pripúšťa, že dôkaz možno vykonať aj na inom mieste, a potom sa procesný dôkaz –

výsluch na pojednávaní prečíta.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že „súčasný stav porušuje závažným

spôsobom ústavné práva sťažovateľa. Sťažovateľ je vo veci žalobcom – nie svedkom. Má

teda značne široké práva konať, zaručené nielen , ale aj a dohovorom. Pri

súčasnom stave by sťažovateľ nemal možnosť aktívne konať ako účastník. Nemohol by sa

vyjadriť k vyjadreniu protistrany – žalovaného, nemohol by sa zúčastniť výsluchu svedkov

(najmenej dvoch bude v konaní žiadať vypočuť), nemohol by reagovať na všetky vykonané

dôkazy a teda došlo k porušeniu aj jeho práva, aby bola vec spravodlivo prejednaná.

Sťažovateľ ako žalobca nesúhlasí s vypočutím cestou dožiadaného súdu a chce využiť všetky

práva podľa , naviac garantované aj a dohovorom. Za súčasného stavu je

jeho základné právo porušené.“.

Z tohto dôvodu sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky neprikázaním veci Okresnému súdu v Liptovskom

Mikuláši uznesením sp. zn. porušil právo sťažovateľa zaručené čl. 48 ods. 2

a dohovoru.

Ústavný súd prikazuje Najvyššiemu súdu SR, aby sa vecou v súlade s týmto nálezom

opätovne zaoberal a rozhodol.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov právneho zastupovania

(podľa dodatočného vyčíslenia advokátom) v sume..., ktorú je Najvyšší súd SR povinný

uhradiť na účet advokáta do 30 dní odo dňa doručenia tohto nálezu.“

Sťažovateľ požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho sťažnosti

pred ústavným súdom z dôvodu jeho nepriaznivých osobných a majetkových pomerov,

ktoré dokumentoval.

II.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva a práva na prejednanie svojej

veci v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

a dohovoru. Predpokladá, že vzhľadom na nevyhovenie

návrhu na prikázanie veci vzhľadom na svoj zdravotný stav nebude mať možnosť vyjadriť

sa k veci, a preto namieta porušenie svojich práv uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. júna 2009.

Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu. V odôvodnení

uznesenia sp. zn. najvyšší súd uviedol:

„Žalobca sa návrhom podaným na Okresnom súde Humenné 14. apríla 2009

domáhal prikázania veci podľa Okresnému súdu Liptovský Mikuláš,

s poukazom na to, že jeho zdravotný stav, finančná situácia a vzdialenosť medzi jeho

terajším bydliskom a sídlom súdu, ktorý má vec prejednať mu nedovoľujú zúčastňovať sa

pojednávaní, ktoré budú vo veci nariadené. Zároveň poukázal na problémy spojené s jeho

úplnou hluchotou.

Podľa vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj

z dôvodu vhodnosti.

O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému

súdu a súdu, ktorému sa vec má prikázať ( ).

Z obsahu spisu vyplýva, že o návrhu žalobcu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti

z 3. októbra 2007 Najvyšší súd Slovenskej republiky už rozhodoval, keď uznesením

zo 17. januára 2008 sp. zn. návrhu na prikázanie veci sp. zn.

Okresného súdu Humenné Okresnému súdu Liptovský Mikuláš nevyhovel z dôvodu, že

nezistil zákonné predpoklady navrhovaného opatrenia podľa

V návrhu na prikázanie veci Okresnému súdu Liptovský Mikuláš zo 14. apríla 2009

okrem tvrdených okolností v predchádzajúcom návrhu (zdravotný stav, finančná situácia,

vzdialenosť od sídla súdu), poukázal na to, že komunikácia s ním je v dôsledku jeho úplnej

hluchoty zdĺhavá, čo neúmerne predĺži trvanie jeho cesty z P. do H. a späť (cca 13 hod.).

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ani táto žalobcom tvrdená okolnosť

nie je tak závažnou okolnosťou, ktorá by odôvodňovala potrebu vec vedenú na Okresnom

súde Humenné prikázať Okresnému súdu Liptovský Mikuláš. Ustanovenie § 122 ods. 2 O. s.

p. totiž umožňuje súdu, ktorý vec prejednáva dožiadať iný súd (v danej veci Okresný súd

Brezno, v obvode ktorého sa žalobca zdržuje) o vykonanie dôkazu, a to aj výsluchom

žalobcu ako účastníka konania ( ).

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc podľa

návrhu na prikázanie veci Okresnému súdu Liptovský Mikuláš

nevyhovel, lebo neboli zistené predpoklady navrhovaného opatrenia podľa § 12 ods. 2

“

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd

dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým návrhu na prikázanie veci Okresnému súdu

Liptovský Mikuláš nevyhovel. Uviedol možnosť zabezpečiť dožiadaním o vykonanie

dôkazu zabezpečiť výsluch žalobcu (sťažovateľa), ako aj účastníka konania. Rozhodnutie

nemožno považovať preto ani za svojvoľné, ani arbitrárne. Skutočnosť, že sťažovateľ

s týmto rozhodnutím nesúhlasil, sama osebe nesignalizuje možnosť vysloviť namietané

porušenie označených práv sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto

ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa

.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti o ďalších požiadavkách sťažovateľa vrátane

ustanovenia právneho zástupcu ústavný súd už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009