Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 322/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Mgr. I. J., S., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., M.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co

45/2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Mgr. I. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta

2009 doručená sťažnosť Ing. Mgr. I. J., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. M. Š., M., ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 47 ods. 3

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Dňa 21. 12. 2007 podal sťažovateľ návrh na Okresný súd Martin vo veci zníženia

výživného, nakoľko sa na jeho strane zmenili osobné pomery do tej miery, že nebolo

objektívne v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu dcéry výživným

stanoveným rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. a to vo výške 12. 000,-

Sk /398,33 €/. Zameškané výživné bolo sťažovateľovi povolené v zmysle uvedeného

rozhodnutia splácať v splátkach po 10. 000,- Sk /332 €/.

V zmysle podania zo dňa 21. 12. 2007 konal Okresný súd Martin vo veci a po

vykonanom dokazovaní vydal rozsudok č. k. -226, ktorým vyslovil, že návrh

sťažovateľa pokiaľ žiadal určiť výživné vo výške 2.500,- Sk /83 €/ nebol dôvodný. Po

vykonanom rozsiahlom dokazovaní uložil sťažovateľovi prispievať na výživu dcéry sumou

5.000,- Sk /166 €/ mesačne od 1. 2. 2008.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie dcéra

sťažovateľa prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne. Rozsudok okresného súdu žiadala

zrušiť, vec vrátiť súdu na nové konanie, resp. zmeniť a návrh navrhovateľa v celom rozsahu

zamietnuť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1

, Po doplnení dokazovania rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa

zamietol.

Sťažovateľ v prvom rade namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

ods. 1 dohovoru z dôvodu jeho nespokojnosti s rozsudkom krajského súdu č. k.

z 2. 4. 2009, ktoré je podľa sťažovateľa rozporuplné a arbitrárne...

Sťažovateľ sa domnieva, že odvolací súd... jednostranne preferoval protistranu a

jeho osobu diskriminoval, čím porušil zásadu rovnosti strán v súdnom konaní...

Podstata námietok proti rozhodnutiu krajského súdu spočíva v názore sťažovateľa, že

krajský súd v danej veci preukazoval, alebo sa zaoberal preukazovaním jeho údajného

účelového znižovania si príjmu. V napadnutom rozhodnutí sa krajský súd obmedzil iba na

konštatovania, ktoré prezentuje v jeho neprospech. A to aj napriek tomu, že sťažovateľ už

v konaní pred prvostupňovým súdom vysvetlil jednotlivé skutočnosti, životné situácie ako aj

dôvody, ktoré ho viedli k jeho počínaniu. Jeho argumentami sa však odvolací súd

nezaoberal, nevzal ich do úvahy. Jednostranne skonštatoval oboznámenie sa s jeho

vyjadrením k odvolaniu, už však neuviedol argumenty v ňom prezentované. Odporca

vysvetlil, čo ho doviedlo k predaju hnuteľného majetku, uzatvoreniu dedičskej dohody.

Sloboda rozhodnutia, ktorá má platiť v demokratických štátoch, sa prejavuje aj v slobodnej

vôli účastníkov dedičského konania pri uzatvorení dedičskej dohody. Súd nijak nevzal do

úvahy skutočnosť, že aj v prípade, že by sťažovateľ prijal svoj zákonný dedičský podiel, stal

by sa iba podielovým spoluvlastníkom spoločne s matkou a sestrou. Akýkoľvek predaj

spoluvlastníckeho podielu za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na úhradu

výživného je pre sťažovateľa nemysliteľné, nakoľko by sa týmto pripravil o strechu nad

hlavou. V nehnuteľnosti býva rovnako jeho matka. Dedičskou dohodou v prospech matky

a sestry si voči obidvom splnil morálnu povinnosť, keď mu obidve finančne vypomáhali

a sťažovateľ si bol v čase dedičského konania jednoznačne vedomý, že poskytnuté finančné

prostriedky nebude schopný vrátiť.

Prvostupňový súd ako aj súd odvolací, mohli pozitívne vyhodnotiť práve predaj

hnuteľných vecí - automobilu, aby si takýmto spôsobom na istý čas zabezpečil finančné

prostriedky a bol schopný platiť výživné dcére. Skutočnosťou však zostáva, že obidva súdy

takéto počínanie sťažovateľa vyhodnotili jednostranne v jeho neprospech a videli v ňom iba

úmysel znížiť svoj majetok pre účely konania o výživnom.

Sťažovateľ na záver poznamenáva, že rozhodnutie krajského súdu do v súčasnosti

stavia do situácie, kedy je pre neho výkon jeho súčasného povolania problematický,

nakoľko nie je v jeho možnostiach prispievať na výživu dcéry výživné v súdom stanovenej

výške. Týmto ho rozhodnutie krajského súdu nepriamo núti vzdať sa súčasného povolania,

alebo vykonávať popri ňom súčasne iné, aby bol aspoň z časti schopný uhrádzať tak vysoké

výživné. Sťažovateľ sa preto domnieva, že rozhodnutie krajského súdu v tomto smere narúša

jeho ústavné právo na slobodný výber povolania.

Rovnako poznamenáva, že ako spisovateľovi sa ho mimoriadne osobne dotýka stav,

kedy nie je schopný platiť vysoké výživné v plnej sume a v súvislosti s tým, je voči jeho

osobe vedené trestné stíhanie pre nezaplatenie výživného. Uvedené, samozrejme, veľmi

nepriaznivo vplýva na jeho povesť, na ktorej si ako spisovateľ zakladá. Sťažovateľ je podľa

svojho vedomia vedcom a ako taký vytvára spoločenské hodnoty v oblasti vedeckého

bádania a umenia, čo mu priamo zaručuje. Sťažovateľ opakovane dodáva, že značka

neplatiča výživného sa ho ako vedca a umelca mimoriadne dotýka na osobnej cti

a povesti...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„V právnej veci navrhovateľa Ing. Mgr. I. J..., bytom S., M., právne zast. JUDr. M.

Š., advokátom so sídlom v M., proti odporkyni I. J..., bytom... M., právne zast. JUDr. Z. S.,

advokátkou so sídlom v Ž., v konaní o zníženie výživného vedenom na Krajskom súde Žilina

pod sp. zn. bolo porušené právo navrhovateľa na prejednanie veci podľa čl.

47 ods. 3 , kde všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 () rovní.

Prikazuje sa Krajskému súdu Žilina aby rozsudok sp. zn. zo dňa 2. 4.

2009 o zníženie výživného, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin

č. k. -226 zrušil.

Prikazuje sa Okresnému súdu Martin, aby rozsudok sp. zn. -226 o zníženie

výživného zo dňa 2. 10. 2008 potvrdil.

Slovenská republika - Krajský súd Žilina je povinný zaplatiť Ing. Mgr. I. J. trovy

konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 289,74 € /2 úkony á 115,90 €, 19 % DPH

44,04 €, paušál á 2 x 6,95 €/ do troch dní od doručenia nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. , ), keď navyše znenie

petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný

súd dôvod spochybňovať.

Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľa. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom), teda

v rozsahu namietaného porušenia základného práva podľa .

Je pravda, že v odôvodnení sťažnosti sťažovateľ poukazuje na porušenie základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

no keďže ich neuviedol v petite sťažnosti, ústavný súd môže túto časť sťažnosti považovať

iba za súčasť argumentácie sťažovateľa.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Rovnosť účastníkov súd zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných možností na

uplatnenie ich práv a plnenie ich povinností. Podstata tejto ústavnej zásady spočíva v tom,

že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania) majú

rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných

podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje

procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý

z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný ().

Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania je tiež princíp rovnosti

zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť

svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za

ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník ().

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal Okresnému súdu Martin návrh na

zníženie výživného, ktoré bol povinný platiť na svoju dcéru podľa právoplatného súdneho

rozhodnutia, a to zo sumy „12.000,- Sk /398,33 €/“ na sumu „2.500,- Sk /83 €/“ mesačne.

Okresný súd svojím rozsudkom č. k. -226 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) čiastočne vyhovel návrhu sťažovateľa a znížil výšku výživného na sumu

„5.000,- Sk /166 €/“ mesačne.

Na základe odvolania dcéry sťažovateľa krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 2. apríla 2009 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) zmenil rozsudok okresného súdu tak,

že návrh sťažovateľa na zníženie výživného zamietol.

Sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva podľa

v nesprávnych skutkových a právnych záveroch v rozsudku krajského súdu.

Podľa sťažovateľa krajský súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že v prípade

sťažovateľa neboli naplnené dôvody na zníženie výživného voči jeho dcére, najmä

nesprávne a v neprospech sťažovateľa vyhodnotil skutočnosť predaja motorového vozidla

a uzavretie dedičskej dohody sťažovateľom.

Podľa názoru ústavného súdu postup krajského súdu nesignalizuje možnosť

vyslovenia porušenia označeného základného práva sťažovateľa, pretože chýba, resp.

z argumentácie sťažovateľa nevyplýva príčinná súvislosť medzi označeným základným

právom a postupom a rozsudkom krajského súdu v posudzovanom konaní.

Sťažovateľom uvádzaná argumentácia neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by

nasvedčovali tomu, že v posudzovanom konaní nemal sťažovateľ vytvorené rovnaké

procesné možnosti na uplatnenie svojich procesných práv a plnenie svojich procesných

povinností ako druhý účastník konania bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej

z procesných strán.

Skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi

krajského súdu, nie je argumentom, ktorý by svedčil o porušení jeho procesných práv

a rovnosti účastníkov posudzovaného konania.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd konštatuje, že podľa je k sťažnosti

potrebné pripojiť kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Žiadna z týchto listín však k návrhu pripojená nebola.

V súvislosti s týmto nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti

ústavný súd uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konanie, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(obdobne ). Z uvedeného by bolo možné sťažnosť odmietnuť aj pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009