Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 379/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Š. A., B., zastúpeného advokátom JUDr. G. B., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. a porušenie svojich základných práv podľa

a a podľa a

Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. A. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta

2009 doručená sťažnosť Š. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a porušenie svojich základných práv podľa a a podľa

ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote a na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 3. júna 2005 začalo na návrh sťažovateľa

na okresnom súde konanie proti nečinnosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava II vo veci trestného stíhania pre trestný čin krádeže, v ktorom je sťažovateľ

poškodeným, vedené pod sp. zn. . Okresný súd uznesením z 10. júla 2006

rozhodol o svojej vecnej nepríslušnosti a vec bola 18. augusta 2006 predložená príslušnému

krajskému súdu, kde mu bola pridelená spisová značka .

Sťažovateľ vyslovil názor, že prerokúvaná vec je právne zložitá, ale súčasne

poukázal na nečinnosť okresného súdu a neskôr krajského súdu, ktorá podľa neho mala

za následok spomalenie priebehu konania, a v prípade krajského súdu dosahuje až takú

intenzitu, že zasahuje už samotnú podstatu a účel základného práva na súdnu ochranu

zaručeného .

Keďže k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa nedošlo ani po podaní sťažnosti

adresovanej predsedníčke krajského súdu doručenej 30. júla 2009, navrhol, aby ústavný súd

takto rozhodol:

„Základné právo Š. A. týkajúce sa prerokovania veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v článku 48 ods. 2 , ako aj jeho právo

na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Š. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie 500 eur (slovom päťsto eur),

ktoré je Okresný súd Bratislava povinný vyplatiť Š. A. do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo Š. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2

, v článku 33 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj

jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho (základné právo na súdnu

a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 , podľa článku 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4. Š. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur slovom

jedentisíc eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave, Bratislava povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ sa okrem uvedeného domáha aj priznania úhrady trov konania.

Predsedníčka krajského súdu v odpovedi na výzvu ústavného súdu z 24. augusta

2009 okrem iného k sťažnosti uviedla:

„Pokiaľ ide o vec sp. zn. , zákonná sudkyňa uviedla, že túto rozhodla

uznesením dňa 08. 09. 2009 tak, že konajúci súd pribral na základe návrhov do konania

ďalšie fyzické osoby. Momentálne v predmetnej veci toto rozhodnutie sudkyňa vyhotovuje.

Krajský súd rozhodnutie predloží pre potreby ÚS SR v prípade, ak bude o to dopytom

požiadaný.

Vo veci sp. zn. krajský súd vykonal nasledovné procesné úkony:

- vec bola predložená na KS BA dňa 18. 08. 2006 (č. 1. 72),

- dňa 03. 10. 2009 bol daný dopyt sudkyne adresovaný trestnému oddeleniu (č. l. 96),

- pokyn sudkyne zo dňa 03. 11. 2006 (č. l. 97),

- výzva sudkyne zo dňa 11. 06. 2007 na doloženie administratívneho spisu (č. l. 130),

- žiadosť sudkyne zo dňa 23. 03. 2009 adresovaná pre pána Š. A. (č. l. 136).

Čo sa týka sťažností, podaných samotným sťažovateľom v súlade s ustanovením § 62

ods. 1 o súdoch v platnom znení, si dovolím oznámiť Vám, že

od roku 2006, kedy bola vec sp. zn. predložená správnym orgánom

na rozhodnutie tunajšiemu súdu, vedie súd v oddelení sťažností jednu sťažnosť samotného

sťažovateľa a tri sťažnosti ostatných fyzických osôb, Vami uvedených v záhlaví výzvy zo dňa

24. 08. 2009, pričom obsahom týchto sťažností sú zbytočné prieťahy v konaní sp. zn.

, riešené v rámci správneho denníka oddelenia sťažností pod Spr. 2151/2009.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd zistil, že konanie na okresnom súde začalo 3. júna 2005 podaním návrhu

sťažovateľa a uznesením okresného súdu z 10. júla 2006 o jeho vecnej nepríslušnosti bola

vec 18. augusta 2006 predložená príslušnému krajskému súdu, kde je vedená pod sp. zn.

.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom)

ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu už nemohlo dochádzať

k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Po vyslovení vecnej nepríslušnosti uznesením okresného súdu z 10. júla 2006 bola

vec postúpená 18. augusta 2006 vecne príslušnému krajskému súdu, z čoho vyplýva, že

okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 12. augusta 2009, už nemohol

žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy

v ňom. Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (rovnako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) k záveru, že sťažnosť podaná proti postupu okresného súdu je

v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd v súlade s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z uvedeného dôvodu odmietol.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a podľa a listiny, ako aj práva podľa

dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil, a to nielen pro forma, označené právne prostriedky, ktoré má podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ); takéto dôvody v danej veci

sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať

bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť

[§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety

zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci

prešetriť všetky skutočnosti.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že riadne vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd nespochybňuje, že predsedníčka krajského súdu uznala v liste sp. zn.

Spr. 2151/09 z 24. augusta 2009, ktorý bol doručený sťažovateľovi 31. augusta 2009, že

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva podľa

a práva podľa dohovoru. Zároveň však predsedníčka

krajského súdu prijala aj konkrétne opatrenia na nápravu spočívajúce v upozornení

zákonného sudcu na potrebu plynulého konania a zároveň oznámila, že „priebežnosť“

súdneho konania bude sledovať do právoplatného skončenia predmetnej veci.

Ústavný súd však nemohol neprihliadnuť na to, že jemu adresovanú sťažnosť podal

sťažovateľ 12. augusta 2009 a predsedníčke krajského súdu bola 30. júla 2009 doručená

jeho sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. . Podanie sťažnosti

orgánu štátnej správy krajského súdu podľa zákona o súdoch (iba s odstupom 12 dní pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu) posúdil ústavný súd v intenciách svojej stabilnej

judikatúry iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto

sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka krajského súdu dostala primeranú (rozumnú)

lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne

, , ).

Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného súdu

považovať za splnenie požiadavky riadneho namietania prieťahov v konaní pred orgánom

štátnej správy súdu. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou napáda porušenie svojho

základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a podľa listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je prípustná, a preto ju z tohto dôvodu odmietol

podľa .

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že zjavným skutkovým základom sťažnosti v časti,

v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, sú namietané prieťahy, resp. nečinnosť krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. . Podľa názoru sťažovateľa doterajšia doba konania a v jej rámci

nečinnosť krajského súdu je takej intenzity, že zasahuje už samotnú podstatu a účel

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v , čím je v konečnom

dôsledku zmarená jeho možnosť poskytnutia účinnej a efektívnej ochrany práv, ktorých sa

v konaní domáha.

Možno prisvedčiť sťažovateľovi, že krajský súd od prevzatia veci (18. augusta 2006)

v priebehu napadnutého konania vykonal iba jednoduché procesné úkony, ktoré sa netýkali

merita veci, na strane druhej ústavný súd bez toho, aby zaujímal stanovisko k prípadnej

skutkovej a právnej zložitosti veci, zdôrazňuje, že doterajšiu dĺžku konania vedeného

krajským súdom v rozsahu presahujúcom 3 roky nepovažuje za takú, ktorá by mohla

signalizovať odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae) a nadväzne na to príčinnú

súvislosť s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a podľa listiny, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru. Toto konštatovanie ústavného súdu vychádza aj zo zistenia, že po podaní

sťažnosti sťažovateľa predsedníčke krajského súdu na prieťahy v napadnutom konaní

30. júla 2009 sa mu predsedníčka vo svojej odpovedi, ktorú prezval 31. augusta 2009,

za nečinnosť krajského súdu ospravedlnila, ale najmä mu oznámila: „... vyzvem

predsedníčku konajúceho senátu, aby prijala ďalšie opatrenia na odstránenie prieťahov.

Súčasne uvádzam, že vec sp. zn. bude prevedená do režimu sledovania

predsedníčkou krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní.“

Na základe uvedeného časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa listiny

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade

s odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako celok, ďalšími návrhmi

uvedenými v sťažnosti sa už nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby sťažovateľ po splnení všetkých náležitostí v tejto veci v prípade, že zotrvá

na stanovisku namietajúcom prieťahy v ďalšom priebehu konania, predložil ústavnému súdu

novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009