Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 365/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. M. Z., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní o povolenie obnovy konania vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co

78/09 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra

2009 doručená sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní

o povolenie obnovy konania vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplynulo, že: «Okresnému súdu v Trnave som dňa 14. 02. 2005

predložil „Návrh na obnovu konania“.

Podaním sa súd zo dňa 30. 3. 2005, ktoré súdu bolo doručené 31. 03. 2005 v záujme

hospodárnosti konania som navrhol v zmysle spojiť vec na spoločné konanie

s vecou vedenou na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.: z dôvodu, že uvedené

veci sa začali na Okresnom súde v Trnave a skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých

účastníkov konania.

Na uvedený návrh mi do dnešného dňa nebolo doručené žiadne rozhodnutie.

Keď súd vo veci sp. zn.: nekonal podaním súdu zo dňa 15. 7. 2007 osobne

doručené súdu 18. 07. 2007 som uskutočnil urgenciu s príslušným odôvodnením.

Keď súd nereagoval na horeuvedenú urgenciu podaním zo dňa 22. 10. 2007 som

uskutočnil u predsedu súdu „Sťažnosť na zbytočné súdne prieťahy a neefektívne konanie

vo veci vedenej na OS sp. zn.:11 C 17/05“.

Predseda OS mi oznámením zo dňa 02. 11. 2007 Spr. 2542/07 oznámil, že na základe

vyjadrenia zákonného sudcu tento v mesiaci november 2007 rozhodne o návrhu, či

pripúšťa, resp. nepripúšťa obnovu konania.

Uznesením súdu zo dňa 17. marca 2008 sp.zn.: -78 bola obnova

konania zamietnutá.

Podaním súdu zo dňa 19. 7. 2008 doručené osobne súdu 21. 7. 2008 som doplnil

„Návrh na obnovu konania zo dňa 13. 2. 2005“.

Proti uzneseniu súdu zo dňa 17. marca 2008, sp.zn.: som podal

odvolanie zo dňa 1. apríla 2008, ktoré bolo v tento deň osobne doručené súdu.

Dňa 14. 4. 2009 mi bola doručená výzva Krajského súdu zo dňa 1. 4. 2009, číslo:

-120.

Na základe výzvy Krajského súdu v Trnave som podaním na súd 15. 04. 2009 súdu

oznámil zaplatenie sumy 99,58 EUR.

V sťažnosti chcem zdôrazniť tú skutočnosť, že aj keď konanie vo veci obnovy je

mimoriadny opravný prostriedok až do jeho právoplatného ukončenia súd môže ovplyvniť

priebeh pôvodného konania tým, že povolí obnovu konania, k čomu som súdu doložil

podaním zo dňa 19. 7. 2008 osobne doručené súdu 21. 07. 2008 nové skutočnosti

s odvolaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.:

a najmä , ktoré jednoznačne potvrdzujú nesprávnosť a protizákonnosť

rozhodnutia vo veci, v ktorej podávam návrh na obnovu konania.

O týchto skutočnostiach som sa dozvedel až na základe rozsudku Krajského súdu

v Trnave sp. zn.: -231 zo dňa 26. marca 2008, ktorý mi bol doručený 20. 5.

2008, t. j. v období, keď už bolo rozhodnuté Okresným súdom v Trnave o zamietnutí obnovy

konania pod sp. zn.: a to dňa 17. marca 2008 doručené 27. 3. 2008.

V danom prípade napadnutý rozsudok sp. zn.: podaním návrhu na

obnovu konania je v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to

v prvšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. k.: v tej istej veci ako bolo

nesprávne rozhodnuté v č. k.: .

V danom prípade nemôže byť právoplatné rozhodnutie v danej veci () a na

základe toho trvá moja právna neistota, ktorú môže odstrániť rozhodnutie Krajského súdu

v Trnave, keď spravodlivo rozhodne v rámci môjho odvolania proti uzneseniu Okresného

súdu v Trnave sp. zn.: - vec sa nachádza v štádiu neukončeného

právoplatného rozhodnutia od podania odvolania zo dňa 1. apríla 2008, v čom sú tiež

robené ďalšie zbytočné súdne prieťahy.

Za daného stavu v žiadnom prípade nemôže byť vec týkajúca sa sťažnosti

posudzovaná ako už ukončená právoplatná vec.

Podľa platných právnych predpisov nemôže byť právoplatne 2 x odlišné rozhodnutie

v tej istej veci (č. k.: , a taktiež ) len v inom súdnom

spore.

Veľkou chybou rozhodnutia v súdnom spore č. k.: bolo okrem iného aj to,

že pri rozhodovaní sa súd neriadil rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky -

lebo sa jednalo o tú istú vec, len v inom súdnom spore.

V danom prípade je nevyhnutne potrebné, aby táto vec bola podľa príslušných

platných právnych predpisov zosúladená s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, čo v danom prípade môže napraviť iba povolená obnova konania, ktorá sa

nachádza v štádiu neukončeného rozhodnutia na Krajskom súde v Trnave, kde je vedená

pod č. k.: -120. (...)

Na základe skutočností uvedených v časti I. tejto sťažnosti je nesporné, že Okresný

súd v Trnave a následne aj Krajský súd v Trnave svojim postupom vo veci vedenej pod

sp. zn.: porušili základné právo upravené v a ľudské právo

upravené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave o návrhu sťažovateľa na obnovu konania

a taktiež o návrhu na spojenie veci pod č. k.: a rozhodol o zamietnutí

návrhu na obnovu konania až po podanej sťažnosti predsedovi okresného súdu a to za

takmer tri roky a o spojení veci nerozhodol a taktiež do dnešného dňa nerozhodol

o odvolaní ani Krajský súd v Trnave a vec sa týka ďalšieho konania vedeného pod sp. zn.:

19 C/52/01 na ktoré je podané dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, vyvoláva

u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu dostupných právnych

prostriedkov nápravy naďalej trvá.

Predmet namietaného konania pritom nie je ani právne ani fakticky tak zložitý, aby

objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia.

Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu - Okresného súdu v Trnave

a Krajského súdu v Trnave, tieto bez primeraných dôvodov nekonajú resp. nekonajú

primerane svojim možnostiam a okolnostiam a spôsobujú pretrvávanie protiprávneho stavu.

Včasné rozhodnutie súdu v predmetnom konaní by odstránilo stav právnej neistoty

i v ďalších súdnych konaniach (, ), v ktorom sa nachádzam, čo je aj

podľa doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného sudu Slovenskej republiky účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)

Nečinnosťou Okresného súdu v Trnave a taktiež aj Krajského súdu v Trnave som

utrpel finančnú ujmu. Ak by súd včas rozhodol o mojom návrhu a vyhovel by mu v plnom

rozsahu, došlo by u mňa k podstatnému zlepšeniu mojej finančnej situácie, keďže som

poberateľom nízkeho starobného dôchodku a ako osoba zdravotne ťažko postihnutá

s potrebou doprovodu sprievodcom(...)

Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobil u mňa psychickú záťaž, ktorá si vyžiadala

opakovanú ambulantnú liečbu u psychiatra.

Vzhľadom na odstup od podania návrhu na súd a primeranej lehoty, v ktorej mal súd

o tomto návrhu rozhodnúť, možno celkovú finančnú ujmu stanoviť na sumu 10.000.- eur.

(...)

Na základe uvedeného a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami platných

právnych predpisov navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia

o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov prijal sťažnosť na ďalšie konanie

a po jej prerokovaní vydal tento nález:

1. Okresný súd v Trnave a následne aj Krajský súd v Trnave v konaní pod sp. zn.:

porušili základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , ako aj právo na prerokovanie veci

súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Krajskému súdu v Trnave a taktiež aj Okresnému súdu v Trnave prikazuje, aby

v konaní konal bez zbytočných prieťahov v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn.: a .

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 eur, ktoré je mu

Okresný súd v Trnave povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohoto nálezu.

4. V. S. priznáva náhradu trov konania, ktoré vyčísli ústavnému sudu do troch dní po

obdržaní tohoto nálezu vrátane trov právneho zastupovania, ktoré mu je povinný Okresný

súd v Trnave zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohoto nálezu. (...)»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 38/1193 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom je tvrdenie sťažovateľa, že postupom

okresného súdu v konaní o povolenie obnovy konania vedenom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru.

1. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ už napadol ústavnou sťažnosťou postup

okresného súdu v konaní o povolenie obnovy konania vedenom pod sp. zn. ,

pričom ústavný súd túto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú svojím uznesením

č. k. -10 z 12. augusta 2008 v podstate z dôvodu, že v konaní o návrhu na

obnovu konania – v štádiu do právoplatného rozhodovania o povolení obnovy konania

alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný čl. 48 ods.

2 v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (rovnako to platí, pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote – pozri napr. Sablon v. Belgicko, 2004), pretože

nejde o rozhodovanie o hmotnom práve alebo záväzku a o odstránenie stavu právnej

neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci (mutatis mutandis

, , ).

Vzhľadom na to, že okresný súd nepovolil obnovu napadnutého konania, právna

situácia sťažovateľa je totožná v daných súvislostiach s tým, aká bola aj v čase vydania

uznesenia č. k. -10 z 12. augusta 2008, preto bolo potrebné v tejto časti jeho

sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú.

2. Pokiaľ ide o namietaný postup krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod

sp. zn. , ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd pripomína, že judikatúra

ústavného súdu sa ustálila v tom, že základným účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (a obdobne aj v

dohovoru) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia štátneho orgánu (napr. ). Základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov teda možno porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť

rozhodnutie štátneho orgánu o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také

rozhodnutie môže ukončiť stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho

orgánu (, ).

Podľa (ďalej aj „OSP“) návrh na

obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí. V zmysle

odseku 3 citovaného ustanovenia povolením obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť

rozhodnutia vo veci.

Podľa len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy

právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo

vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednaní obnovy.

Podľa ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne,

zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej

zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do právoplatného rozhodovania

o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie

je aplikovateľný ani dohovoru, a to ani v odvolacom konaní,

preto treba považovať sťažnosť v tejto časti za zjavne neopodstatnenú.

Takéto rozhodnutie týkajúce sa práv účastníkov konania bolo už totiž vydané

v pôvodnom konaní a v zmysle predstavuje prekážku veci rozhodnutej,

ktorú nemožno prejednať znova. Právna neistota účastníkov tohto konania bola odstránená

vydaním relevantných právoplatných rozhodnutí v konaniach, o ktorého obnovu sa

sťažovateľ domáha.

Prekážka veci rozhodnutej odpadne len za predpokladu nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia o povolení obnovy konania podľa , keď by okresný súd bez

ďalšieho návrhu vec znovu prejednal. V tomto štádiu by už preto išlo o rozhodovanie

o občianskom práve alebo záväzku a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote

právoplatným rozhodnutím o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní,

a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť v časti týkajúcej sa

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a rovnako aj práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd už vyslovil, že pri obnove konania podľa Občianskeho súdneho

poriadku (§ 228 a nasl.) môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti

uznesenia o povolení obnovy konania (mutatis mutandis ).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup krajského súdu v predmetnom

konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bez ďalšieho kvalifikoval ako

porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto rozhodol v tejto časti o odmietnutí sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009