Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 336/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. D., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 4

Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. -112

z 15. decembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -176 z 3. júna

2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2009 doručená sťažnosť JUDr. J. D., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. M. Š., CSc., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 41 ods. 3

a 4 (ďalej len „“) rozsudkom Okresného súdu Nové

Zámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. -112 z 15. decembra 2008 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -176 z 3. júna 2009 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:

«Sťažovateľ, JUDr. J. D., sa návrhom domáhal zníženia svojej vyživovacej

povinnosti voči mal. A. D. zo sumy 5.000.- Sk mesačne na sumu 3.000.- Sk mesačne od 1.

10. 2008, a to z dôvodu, že sa zmenili pomery na jeho strane – stal sa otcom dvoch

maloletých detí – dvojčiat a vznikla mu vyživovacia povinnosť k nevydatej matke týchto

dvoch maloletých detí.

Prvostupňový súd vychádzal vo svojom rozhodnutí z toho, že sťažovateľovi zostáva

suma 5.929 Sk po zaplatení mesačného výživného na mal. A. a výdavky na dve maloleté deti

nemôžu byť vyššie ako jeho prvého dieťaťa pochádzajúceho z jeho manželstva.

Proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky podal sťažovateľ odvolanie…

Sťažovateľ v rámci prvostupňového konania a v súlade s platnými právnymi

predpismi ešte pred vydaním uznesenia o skončení dokazovania predložil súdu lekárske

správy o zdravotnom stave dvojčiat – jeho detí, ktoré pochádzajú z jeho nemanželského

pomeru, pričom súdu podrobne zdokladoval životné náklady svojich nemanželských detí...

Sťažovateľ namieta, že bolo porušené ústavné právo sťažovateľa – teda rovnosť,

keďže Okresný súd Nové Zámky a Krajský súd v Nitre vytvorili právny stav, v ktorom došlo

k preferovaniu vyživovacej povinnosti k dcére, ktorá pochádzala z manželského pomeru

sťažovateľa, pričom takýmto postupom súdov bol vytvorený stav, keď sťažovateľovi bolo

znemožnené prispievať v rovnakej miere na výživné svojim deťom, ktoré sú nemanželské…

Sťažovateľ bol v konaní aktívny – poukazoval, že matka mal. si bez jeho vedomia

spolu s dcérou išli na študijný pobyt do Veľkej Británie, nemá možnosť sa podieľať na

výchove maloletej, matka mu vtom bráni a neumožňuje mu s maloletou sa stýkať, pričom

staršia – manželská dcéra – má výživné vo výške, že si môže dovoliť študijný pobyt

v sprievode druhého rodiča, pokiaľ svojim nemanželským deťom nemôže prispievať ani

v takej výške, aby pre nich z jeho výživného boli zakúpené aspoň lieky. Teda súdy navodili

stav, keď dcére pochádzajúcej z manželstva mohli byť z výživného hradené potreby

nadštandardné - štúdium v zahraničí, predražený internet, nadštandardný počet krúžkov

a pod., kým nemanželským deťom ani ich právo na riadnu výživu, lieky a pod. nemohli byť

z jeho strany splnené.

Teda vznikla situácia, keď nemanželským deťom nebolo umožnené v súlade s § 62

ods. 2 zákona o rodine podieľať sa na životnej úrovni rodiča, pričom vznikol stav, keď

dcéra A. mala poskytovaním takéhoto výživného vybudovanú životnú úroveň nad životnou

úrovňou rodiča a nemanželské deti pod životnou úrovňou rodiča, keďže nemajú nárok ani

na potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka, kým u dcéry pochádzajúcej

z manželstva dochádza až k tvorbe úspor.

Vzhľadom na to, že Okresný súd pri oboznamovaní strán v konaní o zníženie

výživného uviedol, že má pripojené všetky súdne spisy týkajúce sa maloletej, je nesporné, že

otec sa nevzdal bezdôvodne výhodnejšieho zamestnania, či by prestal pracovať bezdôvodne,

ale musel ukončiť pracovný pomer, ktorý mal v čase, keď sa stanovovalo po prvýkrát

výživné k maloletej – teda pri rozvode sťažovateľa, keďže vlastníkom spoločnosti, v ktorej

pracoval, bola manželka, s ktorou sa rozviedol, ktorá v rámci riešenia porozvodovej

situácie priviedla firmu do takého stavu, že stratila všetkých zákazníkov, prišla

o zamestnancov, a teda nemala mu byť ako a na základe čoho vyplácaná mzda, teda

ukončenie pracovného pomeru s touto spoločnosťou bolo jedinou možnosťou otca, aby

mohol urýchlene získať nejaký príjem – dávky v nezamestnanosti. V danom čase sťažovateľ

si musel urýchlene vyriešiť svoju životnú situáciu – bytovú otázku, keďže v rodinnom dome,

ktorého bol spoluvlastník, zostala bývať jeho bývalá manželka spolu s dcérou. Pričom súdy

využili v danom smere „dvojaký meter“ – neaplikovali ustanovenia zákona o rodine – § 75 -

ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku - na matku

mal. A. – ktorá bez uvedenia dôvodu sa vzdala svojho zárobku ako podnikateľky v mesačnej

výške 20.000.- Sk – 25.000.- Sk, len preto, aby odišla do Anglicka na jazykový pobyt,

pričom v novom zamestnaní dosahovala nepomerne nižší príjem.

Súdy Slovenskej republiky svojou rozhodovacou činnosťou privodili právny stav, keď

zaviedli nerovnosť medzi deťmi sťažovateľa a porušili právo sťažovateľa na výchovu

a starostlivosť k svojim deťom, keď mu neumožnili v porovnateľnej miere sa podieľať

rovnako na výžive svojich detí...

Sťažovateľovi bolo doručené rozhodnutie Krajského súdu o potvrdení rozsudku

Okresného súdu Nové Zámky o návrhu na zníženie výživného doručené 7. 7. 2009.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa podľa , 4

postupom súdnych orgánov v konaní vedenom pod sp. zn. pred Okresným súdom

Nové Zámky v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.: -176 zo

dňa 3. 6. 2009 porušené bolo.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2600 €, ktoré

je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť trovy konania sťažovateľa vo výške 231,80 €

na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia za dva úkony

právnej pomoci...

Rozsudok Krajského súdu v Nitre -176 a rozsudok Okresného súdu

Nové Zámky -112 sa zrušujú.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu návrh

na začatie konania, ktorým sa domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči

maloletej dcére A. zo sumy 5 000 Sk mesačne na sumu 3 000 Sk mesačne počnúc

1. októbrom 2008. Sťažovateľ navrhoval zníženie výživného z dôvodu zmeny pomerov

spočívajúcich vo vzniku jeho ďalšej vyživovacej povinnosti voči jeho dvom

novonarodeným deťom.

Okresný súd rozsudkom návrh sťažovateľa zamietol a krajský súd na základe

odvolania sťažovateľa rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa a 4

rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského súdu.

Podľa deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké

práva.

Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti

majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na

základe zákona.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetnou sťažnosťou sťažovateľ

napadol rozsudok okresného súdu, ako aj rozsudok krajského súdu. Avšak vzhľadom na

princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného , ústavný súd nemá

právomoc preskúmavať rozsudok okresného súdu, pretože tento bol v dôsledku odvolania

sťažovateľa preskúmaný krajským súdom. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto

časti (teda vo vzťahu ku okresnému súdu) odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

K sťažovateľom namietanému porušeniu jeho označených základných práv ústavný

súd pripomína svoju stabilizovanú judikatúru (napr. , ), ktorej

súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym

porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj základné

práva vyplývajúce z a 4 , ak toto porušenie nevyplývalo z toho, že

všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48

, resp. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“). O prípadnom porušení základných práv podľa a 4 by bolo

možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo

k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených

v až , resp. v spojení s ich porušením.

V danom prípade však sťažovateľ ani len nenamietal porušenie ústavnoprocesných

princípov vyplývajúcich z až , resp. dohovoru, a preto nie je

možné uvažovať o prípadnom porušení základných práv sťažovateľa podľa čl. 41 ods. 3 a 4

, ktoré sú právami hmotnoprávneho charakteru.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru o nedostatku

príčinnej súvislosti medzi namietaným rozsudkom krajského súdu a možným porušením

základných práv sťažovateľa podľa a 4 , a v nadväznosti na to k záveru

o zjavnej neopodstatnenosti tejto časti sťažnosti sťažovateľa. Ústavný súd preto podľa § 25

ods. 2 odmietol sťažnosť aj v časti smerujúcej proti rozsudku

krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2009