Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 336/09
PDF · 146.98 KB
No categories available
I. ÚS 336/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 336/09-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. D., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc.,
B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 41 ods. 3 a 4 Ústavy
Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7 P 267/2008-112
z 15. decembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25 CoP 5/2009-176 z 3. júna
2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. D. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra
2009 doručená sťažnosť JUDr. J. D., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. M. Š., CSc., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 41 ods. 3
a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. 7 P 267/2008-112 z 15. decembra 2008 (ďalej len
„rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)
č. k. 25 CoP 5/2009-176 z 3. júna 2009 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:
«Sťažovateľ, JUDr. J. D., sa návrhom domáhal zníženia svojej vyživovacej
povinnosti voči mal. A. D. zo sumy 5.000.- Sk mesačne na sumu 3.000.- Sk mesačne od 1.
10. 2008, a to z dôvodu, že sa zmenili pomery na jeho strane – stal sa otcom dvoch
maloletých detí – dvojčiat a vznikla mu vyživovacia povinnosť k nevydatej matke týchto
dvoch maloletých detí.
Prvostupňový súd vychádzal vo svojom rozhodnutí z toho, že sťažovateľovi zostáva
suma 5.929 Sk po zaplatení mesačného výživného na mal. A. a výdavky na dve maloleté deti
nemôžu byť vyššie ako jeho prvého dieťaťa pochádzajúceho z jeho manželstva.
Proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky podal sťažovateľ odvolanie…
Sťažovateľ v rámci prvostupňového konania a v súlade s platnými právnymi
predpismi ešte pred vydaním uznesenia o skončení dokazovania predložil súdu lekárske
správy o zdravotnom stave dvojčiat – jeho detí, ktoré pochádzajú z jeho nemanželského
pomeru, pričom súdu podrobne zdokladoval životné náklady svojich nemanželských detí...
Sťažovateľ namieta, že bolo porušené ústavné právo sťažovateľa – teda rovnosť,
keďže Okresný súd Nové Zámky a Krajský súd v Nitre vytvorili právny stav, v ktorom došlo
k preferovaniu vyživovacej povinnosti k dcére, ktorá pochádzala z manželského pomeru
sťažovateľa, pričom takýmto postupom súdov bol vytvorený stav, keď sťažovateľovi bolo
znemožnené prispievať v rovnakej miere na výživné svojim deťom, ktoré sú nemanželské…
Sťažovateľ bol v konaní aktívny – poukazoval, že matka mal. si bez jeho vedomia
spolu s dcérou išli na študijný pobyt do Veľkej Británie, nemá možnosť sa podieľať na
výchove maloletej, matka mu vtom bráni a neumožňuje mu s maloletou sa stýkať, pričom
staršia – manželská dcéra – má výživné vo výške, že si môže dovoliť študijný pobyt
v sprievode druhého rodiča, pokiaľ svojim nemanželským deťom nemôže prispievať ani
v takej výške, aby pre nich z jeho výživného boli zakúpené aspoň lieky. Teda súdy navodili
stav, keď dcére pochádzajúcej z manželstva mohli byť z výživného hradené potreby
nadštandardné - štúdium v zahraničí, predražený internet, nadštandardný počet krúžkov
a pod., kým nemanželským deťom ani ich právo na riadnu výživu, lieky a pod. nemohli byť
z jeho strany splnené.
Teda vznikla situácia, keď nemanželským deťom nebolo umožnené v súlade s § 62
ods. 2 zákona o rodine podieľať sa na životnej úrovni rodiča, pričom vznikol stav, keď
dcéra A. mala poskytovaním takéhoto výživného vybudovanú životnú úroveň nad životnou
úrovňou rodiča a nemanželské deti pod životnou úrovňou rodiča, keďže nemajú nárok ani
na potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka, kým u dcéry pochádzajúcej
z manželstva dochádza až k tvorbe úspor.
Vzhľadom na to, že Okresný súd pri oboznamovaní strán v konaní o zníženie
výživného uviedol, že má pripojené všetky súdne spisy týkajúce sa maloletej, je nesporné, že
otec sa nevzdal bezdôvodne výhodnejšieho zamestnania, či by prestal pracovať bezdôvodne,
ale musel ukončiť pracovný pomer, ktorý mal v čase, keď sa stanovovalo po prvýkrát
výživné k maloletej – teda pri rozvode sťažovateľa, keďže vlastníkom spoločnosti, v ktorej
pracoval, bola manželka, s ktorou sa rozviedol, ktorá v rámci riešenia porozvodovej
situácie priviedla firmu do takého stavu, že stratila všetkých zákazníkov, prišla
o zamestnancov, a teda nemala mu byť ako a na základe čoho vyplácaná mzda, teda
ukončenie pracovného pomeru s touto spoločnosťou bolo jedinou možnosťou otca, aby
mohol urýchlene získať nejaký príjem – dávky v nezamestnanosti. V danom čase sťažovateľ
si musel urýchlene vyriešiť svoju životnú situáciu – bytovú otázku, keďže v rodinnom dome,
ktorého bol spoluvlastník, zostala bývať jeho bývalá manželka spolu s dcérou. Pričom súdy
využili v danom smere „dvojaký meter“ – neaplikovali ustanovenia zákona o rodine – § 75 -
ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku - na matku
mal. A. – ktorá bez uvedenia dôvodu sa vzdala svojho zárobku ako podnikateľky v mesačnej
výške 20.000.- Sk – 25.000.- Sk, len preto, aby odišla do Anglicka na jazykový pobyt,
pričom v novom zamestnaní dosahovala nepomerne nižší príjem.
Súdy Slovenskej republiky svojou rozhodovacou činnosťou privodili právny stav, keď
zaviedli nerovnosť medzi deťmi sťažovateľa a porušili právo sťažovateľa na výchovu
a starostlivosť k svojim deťom, keď mu neumožnili v porovnateľnej miere sa podieľať
rovnako na výžive svojich detí...
Sťažovateľovi bolo doručené rozhodnutie Krajského súdu o potvrdení rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky o návrhu na zníženie výživného doručené 7. 7. 2009.»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľa podľa čl. 41 ods. 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky
postupom súdnych orgánov v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 267/08 pred Okresným súdom
Nové Zámky v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.: 25 CoP /5/2009-176 zo
dňa 3. 6. 2009 porušené bolo.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2600 €, ktoré
je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť trovy konania sťažovateľa vo výške 231,80 €
na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia za dva úkony
právnej pomoci...
Rozsudok Krajského súdu v Nitre 25CoP/5/2009-176 a rozsudok Okresného súdu
Nové Zámky 7P/267/2008-112 sa zrušujú.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na
jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu návrh
na začatie konania, ktorým sa domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči
maloletej dcére A. zo sumy 5 000 Sk mesačne na sumu 3 000 Sk mesačne počnúc
1. októbrom 2008. Sťažovateľ navrhoval zníženie výživného z dôvodu zmeny pomerov
spočívajúcich vo vzniku jeho ďalšej vyživovacej povinnosti voči jeho dvom
novonarodeným deťom.
Okresný súd rozsudkom návrh sťažovateľa zamietol a krajský súd na základe
odvolania sťažovateľa rozsudok okresného súdu potvrdil.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 41 ods. 3 a 4 ústavy
rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského súdu.
Podľa čl. 41 ods. 3 ústavy deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké
práva.
Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti
majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť
a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na
základe zákona.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetnou sťažnosťou sťažovateľ
napadol rozsudok okresného súdu, ako aj rozsudok krajského súdu. Avšak vzhľadom na
princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá
právomoc preskúmavať rozsudok okresného súdu, pretože tento bol v dôsledku odvolania
sťažovateľa preskúmaný krajským súdom. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto
časti (teda vo vzťahu ku okresnému súdu) odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
K sťažovateľom namietanému porušeniu jeho označených základných práv ústavný
súd pripomína svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07), ktorej
súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym
porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj základné
práva vyplývajúce z čl. 41 ods. 3 a 4 ústavy, ak toto porušenie nevyplývalo z toho, že
všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48
ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“). O prípadnom porušení základných práv podľa čl. 41 ods. 3 a 4 ústavy by bolo
možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo
k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených
v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením.
V danom prípade však sťažovateľ ani len nenamietal porušenie ústavnoprocesných
princípov vyplývajúcich z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto nie je
možné uvažovať o prípadnom porušení základných práv sťažovateľa podľa čl. 41 ods. 3 a 4
ústavy, ktoré sú právami hmotnoprávneho charakteru.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru o nedostatku
príčinnej súvislosti medzi namietaným rozsudkom krajského súdu a možným porušením
základných práv sťažovateľa podľa čl. 41 ods. 3 a 4 ústavy, a v nadväznosti na to k záveru
o zjavnej neopodstatnenosti tejto časti sťažnosti sťažovateľa. Ústavný súd preto podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť aj v časti smerujúcej proti rozsudku
krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch
na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. októbra 2009